Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Aby fikcia nevyhrala nad realitou

13.04.2016, 09:08 | Ľubomír Jurina | © 2016 News and Media Holding

Oklamať ľudskú pamäť nie je ťažké. Potvrdilo to viacero experimentov. Účastníci jedného z nich sa napríklad nechali ochotne presvedčiť, že ako deti leteli v balóne. Stačilo im ukázať falošné fotky a niektorí už onedlho sami rozprávali, čo presne vtedy zažili.

  • Tlačiť
  • 0

Psychologička Julie Shawová, ktorá sa na Univerzite London South Bank zaoberá kriminalistikou, ide ešte ďalej. Pripravila experiment s cieľom presvedčiť bezúhonných mladých ľudí, že počas dospievania spáchali trestný čin. Výsledok ju samotnú prekvapil: z tridsiatich dobrovoľníkov sa „priznalo“ dvadsaťjeden, teda sedemdesiat percent. Išlo o pestrú škálu priestupkov – od krádeží až po agresívne útoky, ozbrojené i neozbrojené. „Bolo obdivuhodné, ako ľahko to išlo,“ uvádza J. Shawová pre nemecký magazín Spiegel.

Martin Gronský a Iveta Bačíková potvrdzujú, že pamäť je náchylná na poruchy.Zdroj: Miroslava Spodniaková

Hry s klamstvom

Prelomový experiment sa uskutočnil na kanadskej Univerzity of British Columbia. Účastníci ho brali ako nevinnú hru, pri ktorej sa majú rozpamätať na potlačené spomienky. Spočiatku sa obvineniam bránili. Ale J. Shawová im postupne priateľsky dávkovala informácie – výpovede rodičov, ktoré urobili na polícii, keďže priestupky mali spáchať vo veku medzi 11 až 15 rokmi. Napokon účastníci zneisteli a nadobudli podozrenie, že zlú spomienku len potlačili. A postupne si začali „spomínať“ – vykreslili množstvo detailov o čine.

V mozgoch účastníkov sa vytvorili falošné spomienky. Vedci sa mechanizmom ich vzniku zaoberajú už od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Postupne došli k záveru, že pamäť nie je stvorená na perfektné vyobrazenie minulosti, evolúcia ju stvorila predovšetkým na uchovávanie skúseností a učenie. Výhodu má ten, kto si dokáže uložiť a osvojiť, kde sú vhodné miesta na lov alebo ako pestovať obilie. Konkrétna spomienka na deň, ktorý sa odohral pred štyrmi rokmi, má z tohto hľadiska len malé využitie. Pamäť tak nie je zaprataným múzeom, ale flexibilným prostriedkom na učenie a zvládanie každodenných situácií.

Mozog len improvizuje

Pamäť nie je stvorená na perfektné vyobrazenie minulosti, evolúcia ju stvorila predovšetkým na uchovávanie skúseností a učenie

Laici si pamäť predstavujú ako film. V horšom prípade poškriabaný a vyblednutý, ale v podstate vždy pripravený na prehratie. Mozog však nepracuje ako kamera, ktorá zachytí scénu úplne. Zaznamenáva len ľahko zapamätateľné fragmenty — hluk pri zrážke áut, výrazné nálepky na športovom aute, čvirikajúceho vtáka, ktorý vydesený uletel.

Všetky tieto dojmy sa ukryjú do rôznych oblastí mozgu. A ak si chce človek niečo vybaviť, fragmenty sa pospájajú s tým, čo už bolo v mozgu uložené: ako vyzerá spievajúci vták, škripot bŕzd zo znelky relácie Pozor zákruta, typická dopravná nehoda, stokrát „zažitá“ v kine. Existujúce medzery vyplní predstavivosť a dosadí falošnú spomienku.

Spomienky sa preto časom menia. Po každom vyvolaní sa zapamätajú nanovo a obnovené nastúpia na miesto starých, pričom sa do nich vkradnú nové informácie. Na obsah spomienok majú výrazný vplyv blízki ľudia. Skoro každý rozhovor o minulosti zmení ich obsah. A ľudia o svojich životoch, rôznych udalostiach a starých časoch rozprávajú prakticky neustále. Čo nevie jeden, doplní druhý a tretí to skoriguje. Vedci tušia, že falošné spomienky sa šíria ako vírusy aj sociálnymi sieťami, no tento fenomén je zatiaľ príliš mladý, aby poskytol relevantné dáta.

Neporiadok v hlave

Ani neuroveda so svojimi hi-tech zobrazovacími nástrojmi nedokáže odlíšiť falošné spomienky od reálnych. Zatiaľ len ukázala, akým spôsobom mozog majstrovsky improvizuje.

Americký neurológ Roberto Cabeza z Dukeovej univerzity s kórejským kolegom Hongkeunom Kimom merali magnetickou rezonanciou prietok krvi jednotlivými oblasťami mozgu. Zistili, že pri vybavovaní spomienok pracujú iné mozgové centrá.

Pri správnej odpovedi sa dobrovoľníkom aktivovala časť mozgu zvaná hipokampus, ktorá hrá kľúčovú rolu pri ukladaní informácie do pamäti. Naopak, pri falošných spomienkach sa zapína centrum v oblasti temena, prostredníctvom ktorého ľudia vnímajú podvedomé udalosti, osoby a predmety. Aktivuje sa vo chvíli, keď máme pocit, že niečo poznáme, ale nevieme si vybaviť detaily.

A teraz príde to najzaujímavejšie. Falošné spomienky sú niekedy veľmi komplexné a človek si pri nich vybavuje aj fiktívne detaily. Nielenže má pocit, že toho človeka pozná, ale dokonca si „spomenie“, že sa volá napríklad Peter a chodili spolu do základnej školy. Nič z toho však nie je pravda a ani magnetická rezonancia nezistí, že si mozog vymýšľa. Pre fiktívne detaily, ktoré obohacujú falošnú spomienku, totiž siahne do hipokampusu a úplne ho pritom aktivuje.

Priznanie (ne)vinného

„Tieto objavy ma neprekvapujú, vieme, aká je pamäť náchylná na poruchy,“ potvrdzuje forenzný psychológ Martin Gronský z Akadémie Policajného zboru SR. Vyšetrovatelia, prokurátori i sudcovia musia rátať s možnosťou, že najmä duševne labilnejší a sugestibilnejší ľudia budú pod tlakom pochybovať o svojich tvrdeniach, až sa priznajú k trestnému činu, ktorý nespáchali. Úlohou právneho systému je okrem iného zabrániť, aby trestné konanie ovplyvnili falošné spomienky.

Štatistiky zo Spojených štátov však hovoria čosi iné. Projekt neviny (Innocence Project) eviduje 343 neoprávnene odsúdených, niektorých aj na trest smrti. Ich nevinu potvrdili testy DNA. Napriek tomu sa až 25 percent odsúdených k zločinu priznalo, pričom 70 percent nesprávnych rozsudkov sa opieralo aj o nepravdivé svedecké výpovede.

„V anglosaskom systéme práva nemožno takéto omyly vylúčiť. Americkí vyšetrovatelia môžu na podozrivých vyvíjať psychologický nátlak, predstierať dôkazy či používať ďalšie triky. Vychádza sa z predpokladu, že obvinený vie, čo urobil, a neprizná sa k zločinu, ktorý nespáchal. Lenže labilnejší ľudia môžu tomuto masírovaniu podľahnúť,“ vysvetľuje Iveta Bačíková, ktorá študentom Policajnej akadémie prednáša metódy získavania informácií vrátane výsluchu.

Európa je iná

V európskom práve je takýto prístup neprípustný – vyšetrovateľom zakazuje klamať. Navyše systém je nastavený tak, aby psychický nátlak vyšetrovateľom nepomohol. Na rozdiel od amerického práva sa na priznanie v afekte alebo vo vypätej situácii neprihliada. „V súdnom konaní možno uplatniť len výpoveď, ktorú človek urobí po formálnom obvinení z trestného činu. Znamená to, že obsah predchádzajúcich zápisníc sa neberie do úvahy, nech by narozprával čokoľvek. To prakticky vylučuje možnosť, aby sa človek priznal k niečomu, čo neurobil,“ hovorí I. Bačíková.

Občas sa také prípady vyskytnú. Nesúvisia však s pamäťou, ale s potrebou chrániť blízkeho človeka. Napríklad otec sa prizná k činu syna, ktorý má pred sebou dobrú budúcnosť. „Pointou výsluchu však nie je len priznanie podozrivého. Musí presne opísať, ako čin spáchal, aké boli podmienky, ako vyzeralo miesto činu. To sa overuje a musí do seba zapadať. Vyšetrovateľovi by v tomto prípade celkom isto niečo nesedelo, chýbala by informačná sýtosť výpovede,“ pripomína I. Bačíková.

Problém so svedkami

Napriek tomu pamäť komplikuje veľa vecí. „Obete násilných trestných činov si zážitok pamätajú pomerne dobre, hoci v snahe o potlačenie traumy si môžu niektoré detaily upraviť. Horšie je to s obeťami majetkovej trestnej činnosti. Tie človeka až tak nezasiahnu, okrem prípadov, keď ich ekonomicky úplne zničili,“ tvrdí I. Bačíková.

Pomerne nevierohodné dokážu byť výpovede svedkov. Policajti musia rátať s tým, že svoje príbehy radi „naprávajú“, aby vyzneli logickejšie. Občas sa nechávajú viesť tým, čo chce poslucháč počuť. Netrpezlivé „Ale veď ste predsa museli niečo vidieť!“ tak môže viesť k fabulovaniu. Nepravdivé môžu byť aj výpovede svedkov, ktorí skutok nevideli, ale iba počuli. Ide napríklad o „svedkov hluku“ – pamätajú si veci, ktoré nezažili. Napríklad chodec, čo začuje rachot. Otočí sa a vidí v sebe zakliesnené autá. V jeho hlave vznikne akási typická predstava priebehu situácie a nik ho neodhovorí, že náraz nevidel na vlastné oči.

Pomerne rizikové sú aj výpovede upravené na základe informácií z okolia. Ak médiá analyzujú rôzne verzie, ako mohlo dôjsť k zločinu, do spomienok svedkov sa vpletú udalosti, ktoré reálne nezažili, len počuli. Nepridáva ani naťahovanie času pri súdnych prieťahoch. Nejde len o prirodzené zabúdanie. „Svedkovia vo svojom prostredí udalosť rozoberajú so známymi. Stačí otázka: Si si istý, že sa to naozaj tak stalo? Začnú pochybnosti a nová verzia je na svete. Po troch až piatich rokoch môže byť svedok nevierohodný,“ uzatvára I. Bačíková. 

Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2016:

Marek & Partners PRK Partners

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 15/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika TREND Špeciál Právo a advokácia

Tagy Právnická firma roka 2016

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.