Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Dodávateľ slávnych sifónov sa nabalil aj na toaletnom papieri

Bratislavskú firmu Kvant založili pred dvadsiatimi rokmi dvaja fyzici z akademického prostredia. Orientovala sa najmä na laserovú techniku, optické prístroje a postupne sa prepracovala na špičkovú medzinárodnú úroveň. Kvality jej riešení už mohli posúdiť zákazníci od Nemecka cez Kazachstan až po Laos či Vietnam. Dodávky techniky z Kvantu smerovali do päťdesiatich štátov sveta. Potom sa však stala hlavným hrdinom nepríjemnej kauzy.

14.04.2016, 05:08 | Oliver Brunovský | Tomáš Nejedlý | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 2

Jedna z učiteliek na základnej škole si totiž pri zapisovaní nových učebných pomôcok do inventárneho zoznamu všimla, že tabuľa s modelom sifónu stála 271 eur. Patrične to skomentovala na sociálnej sieti a Kvant sa razom stal podobným symbolom predražených nákupov v eurofondovom biznise, ako sa symbolmi plytvania v zdravotníctve stali piešťanské cétečko či masírovanie doktora Kostku.

V atmosfére nespokojnosti štrajkujúcich učiteľov s podmienkami v školstve firme príliš nepomohlo ani vysvetľovanie, že zákazku od Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV) za 8,7 mil. eur získala najlacnejšou ponukou v elektronickej aukcii, že k cene sifónu treba pripočítať tabuľu, grafiku, balenie, distribúciu, manuály…

Neprehliadnite

Neboli to iba sifóny

Bývalý minister školstva Juraj Draxler kauzu nedávno vo svojom blogu bagatelizoval a napísal, že kauzy ministerstva školstva boli z veľkej časti vymyslené. Vraj ministerstvo ani ŠIOV si nikdy neobjednávali „nejaké konkrétne sifóny“ a už vôbec nie za 271 eur. Firme vraj pri celkovom rozúčtovaní projektu „ostali nejaké peniaze (...), tak ich rozpísala do danej položky“.

Pohľad do Centrálneho registra zmlúv však ukazuje, že učebné pomôcky, medzi ktorými boli aj sifóny, nie sú zďaleka jediný lukratívny biznis, ktorý táto firma so štátom v poslednom čase urobila. Firme so 120 zamestnancami a obratom, ktorý sa v posledných dvoch rokoch pohyboval medzi 23-25 mil. eur, sa len za minulý rok podarilo podpísať 112 zmlúv na dodávky prevyšujúce hodnotu 31 miliónov eur, pričom takmer výlučne išlo o inštitúcie napojené na štátny rozpočet. Spomínaná dodávka pre ŠIOV medzi nimi nebola, tá je ešte z konca roku 2013.

Kým v predchádzajúcich štyroch rokoch Kvant (s výnimkou spomenutej zákazky pre ŠIOV) uzatváral so štátnymi či verejnými inštitúciami priemerne 20 zmlúv ročne za zhruba sedem miliónov eur, vlani sa eurofondový biznis viackrát znásobil. Celkový objem vlani vysúťažených štátnych zákaziek sa vyšplhal až na 42 miliónov eur, čo je viac, ako firma získala za predchádzajúcich šesť rokov. Tento rok už mala firma vo februári zákazky za ďalších takmer 15 miliónov eur.

Firme Kvant sa začalo mimoriadne dariť v tendroch...
(verejné obstarávania so subjektmi štátnej a verejnej správy, v ktorých uspela firma Kvant – hodnoty zmlúv v mil. €
Firme Kvant sa začalo mimoriadne dariť v tendroch...
Prameň: Transparency International Slovensko, databáza Otvorené verejné obstarávanie

...a skokovo rástli aj uzavreté zmluvy
Rok 2011 2012 2013 2014 2015
Počet zmlúv 19 16 31 22 112
Výška zmluvnej ceny (mil. €) 7,2 2,6 15,6 1,7 31,7
Prameň: Centrálny register zmlúv SR

TREND sa viackrát pokúšal o osobné stretnutie s vedením firmy, firma však napokon dala prednosť strohým tlačovým stanoviskám. Nárast zákaziek v minulom roku odôvodnila nárastom obstarávaných projektov z eurofondových operačných programov.

„Naša spoločnosť nevie ovplyvniť nerovnomernosť čerpania týchto fondov. Za rok 2015 sme zaznamenali výrazný nárast takýchto výziev a projektov v oblasti podnikania našej spoločnosti. Bolo len prirodzené, že sme sa do nich zapojili,“ hovorí Miriam Slobodová, ktorá za firmu komunikuje s médiami. Kvant podľa nej neustále sleduje výzvy uverejňované prostredníctvom verejne dostupných zdrojov a má záujem zúčastňovať sa projektov, v ktorých vie ponúknuť svoje služby a produkty.

Ľubomír Mach, konateľ Kvantu

Ľubomír Mach, konateľ KvantuZdroj: Milan David

K tomu by azda ani nebolo čo dodať, keby sa tie „služby a produkty“ v uplynulých pár rokoch nezačali výrazne odlišovať od pôvodného biznisu firmy.

Medzi zákazkami z posledných rokov nefiguruje iba laserová technika alebo sofistikované učebné pomôcky, ale aj dodávky fúrikov, motýk, lopát, osív či hudobných nástrojov. Obchodom, ktorý sa asi najviac vymyká z tradičného profilu firmy, bola minuloročná dodávka pre Metodicko-pedagogické centrum (MPC).

Na prelome februára a marca 2015 sa Kvant v rámci Operačného programu Vzdelávanie zaviazal dodať za 931-tisíc eur „hygienické a socializačné potreby“ pre marginalizované rómske komunity, teda pre vybrané materské a základné školy na celom Slovensku. Najväčšie položky tvorila detská posteľná bielizeň, osušky, rukavice, čiapky a šály, oblečenie pre deti, toaletný papier, spreje proti všiam a hrebene, čistiace prostriedky. Všetko predmety „na míle“ vzdialené od laserov, fotooptiky, LED panelov či učebných pomôcok. Dodávky mali smerovať do zhruba stovky škôl a päťdesiatich škôlok.

Nevyšetrený podvod

V množstve zmlúv by sa táto sotva miliónová azda stratila, nebyť nepríjemnej „nehody”. V auguste Jozef Kováč, vedúci ekonomického úseku, ktorý mal na starosti potvrdzovanie všetkých platieb, zistil, že tri platby za „hygienické a socializačné potreby“ dovedna v hodnote 459 555 eur odišli na nesprávny účet do nesprávnej banky. MPC na to upozornil priamo človek z firmy Kvant.

J. Kováč okamžite v príslušnej banke zalarmoval odbor pre pranie špinavých peňazí a peniaze sa v bankách podarilo ešte stopnúť. Do Štátnej pokladnice sa však do uzávierky tohto vydania TRENDU nevrátili, pretože sa čaká na rozhodnutie súdu, resp. správoplatnenie uznesenia štátneho zástupcu v ČR.

Potom sa však udiali čudné veci. Namiesto riadneho vyšetrenia prípadu a potrestania vinníkov vyhodili J. Kováča z práce. „Takú ponižujúcu situáciu som počas mojej praxe nezažil,“ vraví pri našom stretnutí. Z hodiny na hodinu bol doslova vyvedený z budovy.

Napriek tomu, že nebolo jeho kompetenciou kontrolovať faktúry ani zmluvy a ani nebol zodpovedný za projekty a správnosť úhrad. Za vinníka ho však označili preto, že dva mesiace predtým preposlal kompetentným manažérom projektov e-mail o zmene bankového účtu, ktorý mu prišiel a neskôr sa ukázalo, že bol falošný.

Manažéri mechanicky a bez kontroly zmenili alebo doplnili nové číslo účtu k existujúcim. Prehliadli zrejme aj to, že priložené faktúry výrazne prevyšujú zmluvnú hodnotu celej zákazky. J. Kováča, navyše, neprepustili po odhalení podvodných platieb, ale až potom, ako o prípade informovali médiá.

Ekonóma MPC Jozefa Kováča, ktorý upozornil na podvod s faktúrami, rýchlo prepustili.Zdroj: Maňo Štrauch

Prípad vyvolal živú publicitu a médiá sa dodnes zaujímajú o to, komu boli peniaze vyplatené na nesprávny účet a či sa vrátia do štátneho rozpočtu. J. Kováč zažaloval MPC pre nespravodlivé prepustenie z práce a trestnoprávne konanie rozbehla aj polícia. Zatiaľ bez zverejnených výsledkov.

J. Kováč písal premiérovi aj ministrovi vnútra, tí jeho listy postúpili ďalej. Lenže hoci sa podvod stal vlani v auguste, za vyše pol roka J. Kováča nikto nepredvolal ani nevypočul. „Vyšetrovanie v súčasnej dobe naďalej pokračuje. Bližšie informácie v prihliadnutím na skutkový stav veci nie je možné poskytnúť,“ informoval TREND policajný hovorca Michal Szeiff.

Úrad vlády po tom, čo sa J. Kováč obrátil na premiéra so žiadosťou o pomoc a očistenie jeho mena, požiadal ministerstvá školstva a financií o vykonanie vládneho auditu. Kontrolóri ministerstva školstva v podstate stanovisko J. Kováča potvrdili: Zodpovední zamestnanci MPC nekonali v rámci svojich povinností a neoverili predovšetkým súlad faktúr s uzatvorenou kúpnou zmluvou.

Ministerstvo aj Metodicko-pedagogický úrad následne urobili opatrenia na „zamedzenie zneužitia systému platieb”. Kontrola systému platieb v MPC je vraj už prísnejšia, bola zavedená tzv. kontrola štyroch očí. Ministerstvo financií začalo robiť audit vo februári, doposiaľ prebieha a úradníci sa k nemu odmietajú vyjadriť pred jeho skončením.

Otázkou zostáva, prečo bol ako prvý prepustený ten, koho povinnosťou nebolo strážiť faktúry, a, naopak, zneužitiu peňazí zo Štátnej pokladnice sa snažil zabrániť. Jasné nie je ani to, že v inštitúcii, ktorá narába s miliónmi eur zo Štátnej pokladnice, takýto základný systém kontroly nefungoval už predtým.

Ministerstvo školstva na otázku, prečo sa personálne opatrenia netýkali aj šéfky MPC, neodpovedalo. A nevyšetrená zostáva aj otázka, ako je možné, že do MPC niekto poslal faktúry, ktoré detailne kopírujú podobu skutočných faktúr. Takýto podvod predsa nemohol spáchať nikto z ulice.

Štát mohol výrazne ušetriť

Podpredsedníčka NR SR Lucia Nicholsonová (SaS) sa čuduje nad rozdeľovníkom hygienických a socializačných potrieb pre marginalizované komunity. Podľa nej výber škôl a lokalít nekorešponduje s mapou rómskych komunít. Najväčšie komunity sú napríklad v Jelšave, Dobšinej, ale tam pomoc nesmerovala.

Na túto zákazku sme sa pozreli podrobnejšie. Keďže nie sme obchodníci, skúsili sme preveriť, či sú ceny na úrovni trhu, aspoň cez internet. Cez najznámejší porovnávač cien sme našli cenu pracieho prášku Best, dokázali by sme ho okamžite kúpiť namiesto 4,80 eura za 4,15, takže pri 1725 kusoch by sme ušetrili vyše tisíc eur. Pri detskej zubnej paste by sme ušetrili deväťsto eur, pri šampóne proti všiam vyše 1300 eur, pri spreji na rovnaký účel takmer sedemtisíc eur. To všetko pri cenách, ktoré platia na objednanie jedného výrobku. Na viacerých weboch sme pritom našli poznámku, že pre veľkoodberateľov ponúkajú výrazné zľavy.

Tak sme to skúsili pri toaletnom papieri, ktorý 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 2

Rubrika Ekonomika

Tagy eurofondy