Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Takto ďaleko je únos štátu: Prečo nestačí vymeniť Kaliňáka

Tu nejde len o jedno pochybenie či podozrenie. Informácie o prepojeniach podnikateľa Ladislava Bašternáka na politické špičky, ktoré sa postupne vyplavujú na povrch, svedčia o systémovom zlyhaní inštitúcií. Tie neplnia svoje základné funkcie, ale slúžia na ochranu mocných. Diery v systéme umožňujú mocipánom ako Robert Kaliňák či Ján Počiatek dlhodobo uhýbať otázkam aj dôkazom.

16.06.2016, 05:00 | Xénia Makarová | Zuzana Petková | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 11

Podnikateľský aj politický príbeh ministra vnútra Roberta Kaliňáka a jeho kamaráta Jána Počiatka je jasným dôkazom toho, ako ďaleko je únos štátu. V krajine, v ktorej poriadne nefunguje polícia, daňová správa, prokuratúra ani bankové a daňové tajomstvo už nestačí na zmenu len výmena jedného ministra. Potrebuje hlbšie zásahy.

Hoci sa R. Kaliňák a J. Počiatek pohybovali vyše desať rokov vo vrcholovej politike, obom sa darilo tajiť, odkiaľ majú majetok, či a ktorých firiem akcie vlastnia a s kým podnikajú. Jeden z nich mal pritom pod palcom políciu a Finančnú spravodajskú jednotku, ktorá rieši ekonomické podvody, a druhý zase finančnú správu a kontrolu daňových subjektov. Bolo teda na mieste, aby ukázali, pri ktorých firmách a podnikateľoch sa môžu ocitnúť v konflikte záujmov.

Nebyť kauzy dvojmiliónovej vratky DPH developera Ladislava Bašternáka, na ktorú v marci upozornil týždenník TREND spolu s Denníkom N, verejnosť by sa zrejme o podnikateľských aktivitách politikov nikdy nedozvedela.

Zdroj: Maňo Štrauch

Neprehliadnite

Systém bez kontroly politikov

L. Bašternák si od štátu nárokoval v marci 2012 nadmerný odpočet dane za takmer dva milióny eur. Podozrivé okolnosti celej transakcie vyšetrovala polícia. Prípad však uzavrela bez toho, aby vôbec začala trestné stíhanie. To sa nakoniec začalo až po medializovaní prípadu tento rok v apríli.

Bašternák je známy oboch politikov. Zakladal firmu B.A. Haus, z ktorej chodili ministrom na účty desaťtisíce eur. Ani jeden z ministrov sa k spoločnosti dlho nepriznával a majetkové priznania politikov nenútia zverejniť konkrétne majetkové pomery. Ani napríklad, či ich iné príjmy sú splátkami pôžičiek alebo dividendami pre akcionárov. Či v ktorých spoločnostiach majetkové podiely vlastnia.

TREND sa pritom J. Počiatka na prepojenie s B.A. Hausom pýtal už vo februári. Overoval si informáciu, že bývalý minister v Bratislave vyjednával osobne kúpu nehnuteľnosti, ktorá podľa katastra patrí B.A. Hausu. Hoci v tom čase bol J. Počiatek ešte ako minister dopravy verejnou osobou, na otázky neodpovedal. Reagoval až v týchto dňoch, keď vyšlo najavo, že bol akcionárom B.A. Haus takmer od jej počiatku.

Príbeh ministra vnútra Roberta Kaliňáka je jasným dôkazom toho, ako ďaleko je únos štátu

Platby od firmy za posledné roky označil ako splátky pôžičiek, ktoré firme ako akcionár poskytol. A 9,5 milióna korún, ktoré mu v roku 2008 prišli priamo od L. Bašternáka, vysvetlil predajom pozemkov na Donovaloch. B.A. Haus od roku 2008 na tretiny vlastnili okrem J. Počiatka ešte L. Bašternák a firma Metis Consulting. Ide o firmu právnika Mareka Turčana, ktorý začínal v rovnakej advokátskej kancelárii ako minister Robert Kaliňák a je aj ministrovým susedom.

Keď sa TREND ešte v marci ministra R. Kaliňáka v súvislosti s vratkou DPH pre Bašternákovu firmu pýtal na prepojenia L. Bašternáka, M. Turčana, firmy B.A. Haus a jeho osoby, dostal všeobecnú odpoveď, že „tak ako pred voľbami, keď TREND zverejnil absolútne klamstvá bez reálneho základu vo vymyslenej kauze vratiek DPH... aj teraz nejde o nič iné, ale len o pokračovanie snáh o podlé zdiskreditovanie vedenia tohto rezortu“. Na podobné otázky s ohľadom na vzťahy všetkých spomínaných zo začiatku júna už minister neodpovedal vôbec.

Áno, kúpil od Bašternáka

Nakoniec R. Kaliňák pred verejnosťou po tom, čo sa TREND začal pýtať na platby na jeho účet od tejto spoločnosti, priznal, že od októbra 2013 vlastní šestinu akcií B.A. Haus. Podiel kúpil za vyše 430-tisíc eur práve od L. Bašternáka, ktorý následne z orgánov firmy odišiel.

Minister konflikt záujmov v súvislosti s kauzou Bašternák a s faktom, že rok a pol po pochybnej a nevyšetrovanej vratke DPH sám kupuje od developera podiel v jeho firme, nevidí a argumentuje dvomi dôvodmi. Sám býva v dome, kde firma vlastnila už predtým dva byty a firma nepodniká so štátom. Spresnil, že robí obchody „so súkromnými zákazníkmi“. Na kúpu podielu si požičal od banky pol milióna eur, ale zároveň sa jej za tento úver zaručil vlastnými akciami.

Toto vysvetlenie na rozptýlenie pochybností o aktivitách a príjmoch ministra evidentne koaličným partnerom stačilo, pretože ako to zhrnul samotný premiér Robert Fico, „minister vnútra Robert Kaliňák predložil na rokovaní koaličnej rady dokumenty, ktoré vyvracajú obvinenia vznášané opozíciou“.

Pritom by sa koaliční partneri mali o B.A. Haus zaujímať viac. Údaje z Finstatu totiž naznačujú, že firma môže byť problémová. Zaoberá sa prenájmom a prevádzkou nehnuteľností, nemá však žiadnych zamestnancov. A má najmenej štyri posledné roky záporné vlastné imanie. Teda jej záväzky presahujú hodnotu majetku. Navyše, viac svetla zverejnenými informáciami minister nevniesol ani do princípu fungovania firmy, ktorá síce vypláca akcionárom splátky úverov, no jej zadlženie rokmi významnejšie neklesá.

Minister tak ako začiatkom roka ani teraz neuviedol presný zoznam firiem, v ktorých má podiely

Pred vyše desiatimi rokmi sa v rámci rekodifikácie Trestného zákona diskutovalo aj o prípadnom postihu pre majiteľov firiem, ktorí ich nedajú do likvidácie, ak majú dlhodobo záväzky vyššie než majetok. Napokon z toho nič nebolo. Odborníčka na trestné právo a autorka zákona o trestnej zodpovednosti firiem Lucia Kurilovská hovorí: „Samotný fakt, ak má firma dlhodobo záporné vlastné imanie ešte nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť.“ Muselo by byť podľa nej zrejmé, že od začiatku podniká s úmyslom podvodného konania, prípadne nevypláca mzdy alebo uprednostňuje iného veriteľa.

Vážnejším problémom je to však z pohľadu daní a účtovníctva. Obchodné právo hovorí o princípe obozretného hospodárenia. Ten firma s dlhodobo záporným imaním porušuje. V podstate jej situácia totiž indikuje, že nežije z vlastnej činnosti, ale na dlh, z peňazí iných.

Navyše, podľa viacerých zdrojov z prostredia finančnej správy a vyšetrovateľov ekonomických trestných činov, s ktorými sa TREND v uplynulom čase stretol, je práve dlhodobé záporné imanie signálom, že s podnikaním nie je niečo v poriadku. Na čo je komu firma, kde dlhodobo záväzky prevyšujú jej majetok a de facto tak ten, ako aj príjmy spoločnosti patria veriteľom, a nie majiteľovi firmy? Už pri bežnej daňovej kontrole dane zo zisku alebo DPH by kontrolór u takej firmy spozornel a skúmal by, či si pôžičkami pre spriaznené subjekty neznižuje umelo zisk.

Tiež je rizikovým ukazovateľom absencia zamestnancov, teda ak firma nevykazuje mzdové výdavky. Práve tieto črty mali okolo roku 2010 daňové podvody s nehnuteľnosťami. Jednu budovu si prepojené firmy predali aj desaťkrát, vždy s vyššou hodnotou, a následne si uplatňovali zakaždým vyššiu vratku DPH od štátu.

Podozrivé prevody a deravý zákon

Zákon o praní špinavých peňazí prikazuje bankám hlásiť neobvyklé prevody. Medzi ne by mali patriť sumy už nad niekoľko tisíc eur alebo pohyby na účtoch osôb označených ako PEP (politically exposed person, politicky exponované osoby). Problémom ale je, že legislatíva za ne považuje osoby, ktoré počas funkcie a rok po nej nemajú pobyt na území Slovenska.

Zákon je ale bezzubý aj v iných ohľadoch. Ak aj banky niektoré transakcie hlásia, Finančná spravodajská jednotka len málo z nich dotiahne do trestného stíhania. Išla by proti „svojim“? Práve túto časť polície od roku 2014 vedie ako riaditeľ Bernard Slobodník. Podľa denníka Sme patrí k sponzorom Smeru, strane daroval dávnejšie 10-tisíc eur, čo sám B. Slobodník denníku potvrdil. Minister vnútra sa pri zverejnení informácie opakovane vyhol odpovedi, či to neovplyvní objektívnosť vyšetrovania káuz s politickým pozadím.

Nefunguje whistleblowing

Transparency International Slovensko (TIS) si nedávno nechala urobiť prieskum verejnej mienky, z ktorého vyplynula vysoká nedôvera občanov v inštitúcie, ktoré majú odhaľovať trestné konania, v políciu a súdy. Nevidia zmysel v tom, aby oznamovali podozrenia z korupcie či klientelizmu. Na celom svete je podľa právnika TIS Pavla Nechalu trend prijímať účinné pravidlá práve na odhaľovanie nekalých praktík.

Aj na Slovensku bol nedávno prijatý zákon o whistleblowingu. Primárne však rieši len situácie, kde zamestnanec oznamuje vedeniu firmy, ak sa v nej deje niečo nekalé. „Prípady, ako bol Filip Rybanič, tento zákon nerieši, pritom v iných krajinách existuje legislatíva aj na tie,“ dodáva P. Nechala. Napríklad vo Veľkej Británii sa môže whistleblower obrátiť na médiá, ak má nedôveru v iné inštitúcie alebo strach z postihu. V Holandsku zase zriadili osobitnú organizáciu – takzvaný House of whistleblowing. Na Slovensku nebola vôľa ísť v právnej úprave ďalej.

Podľa uniknutých dokumentov z banky na účet R. Kaliňáka prišlo za uplynulé dva roky minimálne 260-tisíc eur od B.A. Hausu, ku ktorému sa doteraz nehlásil. V prípade J. Počiatka išlo dokonca o milióny ešte slovenských korún, ktoré dostal od fyzických osôb.

V roku 2008, keď bol J. Počiatek ministrom financií, dostal podľa uniknutého dokumentu od L. Bašternáka takmer desať miliónov korún. Od ďalšej fyzickej osoby, ktorú sa TREND rozhodol nemenovať, lebo nesúvisí s Bašternákovou kauzou a zatiaľ nezistil pozadie tohto prevodu, to bolo dokonca 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 11

Rubrika Téma - kauza Kaliňák

Tagy Bašternák, Kaliňák, Počiatek