Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Bohatstvo uložené v bytoch nás obmedzuje v pohybe za prácou

Slováci milujú vlastníctvo nehnuteľností. Dáva im istotu strechy nad hlavou. Ochota vlastniť byt či dom sa nemení ani v závislosti od regiónu. S istotou bývania sa však oberáme o príležitosti flexibilne sa sťahovať za prácou, enormne sa zadlžujeme aj oproti ostatným krajinám v Európe a sporíme si menej.

08.07.2016, 05:00 | Xénia Makarová | Michal Lehuta | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 33

Slováci sú bohatším národom, ako sa zdá z medzinárodného porovnania výšky miezd. Vďačia za to nehnuteľnostiam. Presnejšie faktu, že vlastný byt či dom má na Slovensku takmer každá domácnosť. Zatiaľ čo väčšina Rakúšanov alebo Nemcov býva v podnájme, priemerný Slovák má istotu vlastnej strechy nad hlavou. Vlastní ju spravidla ešte z bývalého režimu, prípadne si ju lacno odkúpil po revolúcii či zdedil.

Neprehliadnite

Deväť z desiatich

Podľa posledného prieskumu finančnej situácie domácností z dielne Národnej banky Slovenska býva vo vlastnom takmer deväť z desiatich slovenských domácností. „Vlastníctvom nehnuteľností sa radíme na popredné priečky v Európe,“ konštatuje analytik VÚB banky Andrej Arady.

Podobnú preferenciu pre vlastnú strechu nad hlavou majú aj okolité postkomunistické krajiny. Smerom na Západ však tento pomer už nesiaha ani k päťdesiatim percentám. Uprednostňovanie vlastného bývania má však aj svoje tienisté stránky. Ako opisuje A. Arady, nehnuteľnosti tvoria zároveň dominantnú časť majetku Slovákov. Okrem nich vlastnia už len veľmi málo vo forme peňažných úspor, áut či šperkov.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti pridáva aj ďalšiu nevýhodu. „Negatívne to vplýva na mobilitu pracovnej sily. Predstavme si človeka z regiónu, ktorý predá to najcennejšie, čo má – svoj dom, aby sa presťahoval za lepším zárobkom. Dostane zaň pätnásťtisíc a v Bratislave si za to kúpi maximálne prenájom na dva-tri roky. To mu nedá dostatočný finančný vankúš za to, že riskuje.“

Riešením by mohli byť nájomné byty. Tie však obce a mestá často na základe podivných kritérií ľuďom veľmi lacno popredávali. „Takže tá ponuka je vzhľadom na dopyt dnes už len mizivá, čo vytvára priestor pre korupciu,“ dodáva M. Páleník.

Zdroj: Zsolt Lukács

Najviac Banskobystričania

Najvyššia miera osobného vlastníctva nehnuteľností na Slovensku pripadá na Banskobystrický kraj, kde je takmer 90-percentná. Najmenej domácností má vlastnú strechu nad hlavou v Trnavskom kraji: 80 percent.

Aj to čiastočne ukazuje, že hodnota nehnuteľnosti od príjmu paradoxne až tak nezávisí. Príjem síce limituje výšku hypotéky, no najdrahšie nehnuteľnosti vlastnia ľudia v neskoršom produktívnom veku – medzi 45 až 64 rokmi, kedy už majú maximum mesačného zárobku väčšinou za sebou.

Čo sa týka ostatného, teda finančného majetku, trendom posledných rokov je skôr zadlžovanie sa, ako hromadenie úspor a investícií. Podľa údajov NBS mali Slováci z bánk ku koncu apríla tohto roku požičaných 25,6 miliardy eur. Na každého dospelého to predstavuje sumu viac ako šesťtisíc eur a medziročne sa táto zadlženosť zvýšila o viac ako 12 percent, dopĺňa analytička Poštovej banky Jana Glasová. Tri štvrtiny pôžičiek pritom tvoria hypotéky.

No Slováci majú v priemere stále viac úspor ako pôžičiek. Na jedného dospelého pripadá v priemere bankový vklad so sumou takmer 7200 eur. O Slovákoch sa pritom hovorí ako o šetrnom národe. No pri celoeurópskom porovnaní to je pravda len spolovice. Aspoň nejaké úspory v banke má na Slovensku deväť z desiatich domácností. No v krajinách ako Fínsko či Rakúsko má takúto rezervu každá domácnosť. Nehovoriac o viditeľnom rozdiele vo výške týchto úspor.

O nejakých investíciách na kapitálových trhoch pritom na Slovensku reč už nemôže byť vôbec. Do najrozšírenejších podielových fondov investujú ani nie tri zo sto domácností. S akciami má konkrétnu skúsenosť ešte menej ľudí, len necelé percento.

Trendom posledných rokov je skôr zadlžovanie sa ako hromadenie úspor a investícií

Prekvapujúce je, že napriek historicky nízkym úrokom pre bankové úspory Slováci šetriť neprestali. Aktuálne hodnoty ich úspor v bankách siahajú k doterajším rekordom, i keď tempu rastu úverov nestíhajú. A. Arady za tým vidí dva dôvody. Hospodárske krízy a nepredvídateľné ekonomické udalosti dnes prichádzajú akoby častejšie, preto sú ľudia aj vo vytváraní rezerv konzervatívnejší.

Druhým dôvodom je krok predošlej vlády Roberta Fica, ktorá znížila podiel dôchodkových úspor smerujúcich do súkromných dôchodkových spoločností, takzvaného druhého piliera. „Vždy v časoch väčšej neistoty, keď ľudia pochybujú, či sa o nich štát na starobu postará finančne dostatočne, majú väčší sklon šetriť, odkladať si peniaze na penziu sami,“ vysvetľuje analytik.

Najväčšou výzvou budú dôchodky

Do budúcnosti budú pre Slovákov pri rýchlo starnúcej populácii dôchodky najväčšou finančnou výzvou. I tam sa negatívne prejavuje konzervatívnosť Slovákov v zhodnocovaní svojich úspor. Napríklad – v druhom pilieri je v akciových či indexových fondoch, ktoré z dlhodobého hľadiska zarábajú najviac, stále len zhruba desatina sporiteľov. Ich obavy o krátkodobé výkyvy finančných trhov sú však z veľkej časti neopodstatnené.

Pokles hodnoty investície určenej na výplatu časti penzie dostatočne chráni legislatívna povinnosť desať rokov pred dôchodkom nasporené zdroje postupne presúvať do dlhopisových fondov. Prepočet TRENDU na príklade najväčšej finančnej krízy za posledných 80 rokov – prepadu trhov v rokoch 2008-9 – ukázal, že táto požiadavka úspory od znehodnotenia uchránila. Keď akciové trhy prudko klesali, dlhopisové stále rástli. Kto mal v čase prepadu trhov do penzie ešte niekoľko rokov, ten zasa zarobil na následnom raste akcií.

To, že priemerná dĺžka pracovného veku sa zvýši až na polstoročie, si bude vyžadovať celoživotné vzdelávanie

Ďalšou obavou spojenou so starnutím obyvateľstva je to, že pracovať do vyššieho veku bude pre veľké množstvo ľudí ťažké, napríklad pre chýbajúce pracovné miesta. Zatiaľ sa však toho 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 33

Rubrika Téma - ako sme na tom s peniazmi

Tagy hypotéka, nehnuteľnosti, nezamestnanosť