Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Gastrolístky: Zisky štyroch firiem proti zvyšku krajiny

Trh s gastrolístkami zlyhal. Nejde len o zistenia Protimonopolného úradu SR (PMÚ) zo začiatku tohto roka. Ten vo svojom rozhodnutí na štyristo stranách ukázal detailný postup, ako si všetkých päť firiem vydávajúcich stravné lístky rozdelilo trh, dohadovali si nepreberanie klientov aj spoločný postup v tendroch. A zároveň tlačili na obchodné reťazce, aby obmedzili počet prijímaných gastrolístkov.

11.07.2016, 04:57 | Lukáš Kvašňák | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 3

V článku sa dočítate:

  • Prečo reštaurácie nemenia gastráče u emitentov a ako sa z nich stala paralelná mena
  • Aké náklady majú s gastrolístkami firmy, ktoré ich prijímajú
  • Čím argumentuje rezort práce ako najväčší obhajca gastrolístkov
  • Môže systém vylepšiť jeho úplná elektronizácia?

Problémom je samotná existencia stravných lístkov, ktoré už dávno neslúžia na pôvodne deklarovaný cieľ zabezpečiť zamestnancom teplý obed. Stala sa z nich príťaž, ktorá komplikuje život všetkým, od zamestnancov, zamestnávateľov, reštaurácií, ich dodávateľov až po obchodné reťazce. Jediný, komu tento systém vyhovuje, sú tak samotné firmy vydávajúce gastrolístky. Tie dosahujú marže, ktorými prekonajú aj firmy v sektoroch, ako sú telekomunikácie alebo IT.

Neprehliadnite

Dlhodobý problém

Náznaky, že trh so stravnými lístkami nefunguje tak, ako by mal, boli prítomné už dlhšie. Pred štyrmi rokmi vydala organizácia Transparency International Slovensko analýzu, v ktorej vytypovala verejné obstarávania vykazujúce znaky kartelových dohôd. Najviac zastúpené boli práve súťaže na dodávku gastrolístkov.

„Napríklad už každý druhý tender na služby hromadného stravovania od roku 2009 vykazuje podozrivé výsledky,“ uviedla v analýze mimovládka. Napriek týmto náznakom fungoval trh so stravnými lístkami dlhodobo bez väčších problémov.

Povinnosť zamestnávateľov prispievať zamestnancom na stravu zaviedla ešte prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Firmám dala na výber. Buď zabezpečia teplé jedlo v jedálni, alebo zamestnancom poskytnú stravné lístky, za ktoré sa môžu najesť v reštaurácii. Z hodnoty gastrolístka platí zamestnávateľ najmenej 55 percent, zvyšných 45 percent dopláca zamestnanec alebo na to firma môže využiť Sociálny fond. Príspevky na stravu sú navyše oslobodené od daní aj odvodov.

Silný lobing

Napriek viacerým pokusom sa systém gastrolístkov nepodarilo zmeniť. Najbližšie k tomu mala pred piatimi rokmi vláda Ivety Radičovej. Líder Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igor Matovič vtedy pri novelizácií Zákonníka práce navrhol, aby si zamestnanci mohli vybrať, či im na stravu budú zamestnávatelia prispievať formou gastrolístkov alebo v hotovosti.

Jeho pozmeňovací návrh však neprešiel o jeden hlas, keď ho nepodporilo ani viacero poslancov z koaličných strán SDKÚ-DS a KDH. Jedným z nich bol aj vtedajší podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský, ktorý údajne nestihol včas zasunúť svoju hlasovaciu kartu. Ďalším bol poslanec Stanislav Janiš (SDKÚ), ktorý sa neskôr preslávil nomináciou Dobroslava Trnku na post generálneho prokurátora.

Matovič vyhlásil, že niektorí koaliční poslanci dostali úplatky, len aby ponechali gastrolístky povinné, no žiadne dôkazy nevedel predložiť

I. Matovič vtedy vyhlásil, že niektorí koaliční poslanci dostali úplatky, len aby ponechali gastrolístky povinné, no žiadne dôkazy nevedel predložiť. Asociácia emitentov stravovacích poukážok vtedy hrozila I. Matovičovi trestným oznámením, nakoniec však z neho zišlo.

Gastrolístkové firmy pred týmto hlasovaním podľa informácií TRENDU využili známych lobistov, ktorí poslancov presviedčali, aby hlasovali proti zdobrovoľneniu systému. „Bol tam naozaj silný lobing. Po parlamente chodili istí ľudia s tým, že stravné lístky sú dôležité a je potrebné ich zachovať v súčasnej podobe,“ spomína poslankyňa za stranu SaS Jana Kiššová.

Čaro dvoch poplatkov

Napriek tomu jedna novela týkajúca sa práve stravných lístkov pri tomto hlasovaní prešla. Ľudovít Kaník, v tom období ešte ako poslanec SDKÚ-DS, presadil, že gastrolístkové firmy si môžu od zamestnávateľov strhnúť poplatok vo výške maximálne tri percentá. Lenže kým tento poplatok poslanci obmedzili, druhý, ktorý emitenti pýtajú od reštaurácií a obchodov za výmenu gastrolístkov za hotovosť, zostal neregulovaný.

Takto nastavený trh tak motivuje gastrolístkové firmy dostať do obehu čo najviac stravných lístkov. A to aj za cenu, že pri ich predaji zamestnávateľom ponúknu nulovú alebo dokonca zápornú províziu. Vedia totiž, že zarobia na poplatkoch za výmenu stravovacích poukážok za hotovosť, kde už nie sú limitovaní zákonom.

A že nejde o malé sumy, dokazuje rozhodnutie PMÚ, ktorý na základe údajov od jednotlivých firiem porovnával výšku provízie v rokoch 2011 až 2014. Kým v prípade obchodných reťazcov sa maximálna výška pohybovala 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 3

Rubrika Podnikanie

Tagy gastrolístky