Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Juhočínske more začína vrieť, Čína ho mení na svoju veľkolodenicu

Ktoré zo svetových morí je v najhorúcejšie v zmysle ohrozenia bezpečnosti tej-ktorej krajiny alebo regiónu? Na túto otázku má bežný Európan okamžitú odpoveď – Stredozemné more a Egejské more ako jeho súčasť. Dáva si ich do súvislosti s nekontrolovanou masovou migráciou, teroristami a vlnou zabíjania na uliciach západoeurópskych miest.

13.08.2016, 05:00 | Adrian Peter Pressburg | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 3

Aj výrok ministra obrany krajiny ležiacej na pobreží Stredozemného mora by zaraďoval do európskeho migrantsko-teroristického kontextu: „Francúzske lode a lietadlá budú pôsobiť všade tam, kde to medzinárodné právo umožňuje, a všade tam, kde si to situácia vyžiada.“

Jean-Yves Le Drian tým však nemyslel vody Stredozemného mora ani vzdušný priestor nad nimi. Toto ubezpečenie poskytol účastníkom samitu v Singapure venovanému zvyšovaniu hrozby vojenskej konfrontácie USA s Čínou. Horúcou arénou, v ktorej by na seba mohli naraziť, je Juhočínske more.

Neprehliadnite

Dusné susedstvo

Je o tretinu väčšie ako Stredozemné more a rozprestiera sa južne od Taiwanu a Číny, západne od Filipín, východne od Kambodže a Vietnamu a na sever od Indonézie, Malajzie a sultanátu Brunej. Okrajovo sa dotýka aj Kambodže a Singapuru. Tieto krajiny vedú na vlastnú škodu vzájomné územné spory a zaťahujú do nich aj Spojené štáty. Zmluva o obrane viaže Washington poskytnúť v prípade napadnutia vojenskú pomoc Taiwanu a Filipínam. Práve druhý z menovaných spojencov pred troma rokmi inicioval arbitrážne konanie o územných nárokoch Číny v Juhočínskom mori.

Arbitrážny tribunál Stáleho rozhodcovského súdu v Haagu poprel existenciu právnej základne na podporu nárokov Číny na sporné oblasti Juhočínskeho mora. Tribunál potvrdil stanovisko navrhovateľa, teda Filipín, že veľkú časť sporných oblastí tvoria neutrálne vody alebo výhradné hospodárske zóny pobrežných krajín. Tento inštitút zmietol zo stola územné nároky Číny na mnohé ostrovy, o ktoré by obrala Filipíny, Vietnam, Brunej, Indonéziu, Malajziu a Taiwan.

Peking pri kladení územnoprávnych nárokov vychádzal z demarkačnej línie po druhej svetovej vojne po vytlačení Japonska z okupovaných oblastí južnej a východnej Ázie. Známa ako Línia deviatich ťahov (Nine Dash Line) nenarážala spočiatku na námietky susedov Číny. Vážnejšie komplikácie pripravil krajine draka južný Vietnam, keď sa pokúšal rozvíjať pod patronátom Spojených štátov napriek vojne s komunistickým severom a partizánskym Vietcongom trhovú ekonomiku.

Vláda v Saigone sa snažila spravovať časť Paracelských ostrovov, čím vyprovokovala Čínu k obsadeniu niektorých z nich. Komunistické vedenie zjednoteného Vietnamu sa otočilo voči Pekingu chrbtom a prijalo juhovietnamskú nacionalistickú líniu v územných otázkach na Spratlyho ostrovoch a v Tonkinskom zálive.

Trenice o zónu vplyvu v susednej Kambodži vyprovokovali Čínu vo februári 1979 k vojenskej invázii do Vietnamu. Po mesiaci sa však musela stiahnuť a tento konflikt zatienil ich vzťahy. Vlna nacionalizmu neobišla vtedy ani Filipíny, ktoré si vykreslili líniu výsostnej hospodárskej zóny v šírke dvesto námorných míľ tak, že zaberala približne dve tretiny Spratlyho ostrovov.

Nasledovalo obdobie zapájania ázijsko-tichomorskej oblasti do globalizačných procesov, ktoré zrýchlili hospodársky rast a premenili Čínu na globálnu manufaktúru. Svetový obchod sa po páde železnej opony bez ohľadu na rozšírenie Európskej únie presúval do Ázie a Tichomoria. Krajinám východnej Ázie sa pred očami rodil nový hospodársko-obchodný hegemón – Čína. Vojensko-bezpečnostný primát si však udržali Spojené štáty, ktoré naďalej dozerajú nad nerušeným prúdením obchodnej námornej dopravy prakticky vo všetkých moriach planéty.

Proti hegemónovi

Medzi najvyťaženejšie trasy patria také, ktoré prechádzajú cez prieplavy a úžiny. V ázijsko-tichomorskej oblasti hrá primát úsek od Malackého prielivu, cez ktorý vstupujú z Indického oceánu nákladné lode a tankery do Juhočínskeho mora, aby smerovali na sever do Vietnamu a Číny. Odtiaľ pokračujú cez Východočínske more a Žlté more trasy do Južnej Kórey a Japonska.

Plynulý tok konvojov plavidiel v Juhočínskom mori ostáva existenčným záujmom exportérskeho dua 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 3

Rubrika Svet

Tagy Čína, Filipíny, Kórea, Vietnam