Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Mýtus o bezplatnom zdravotníctve sa rúca

Podiel súkromných výdavkov Slovákov na zdravotníctvo sa približuje tomu vo Švajčiarsku. Úroveň života aj vnímanie kvality zdravotného systému sú pritom radikálne rozdielne. Kým Švajčiarsko sa drží v medzinárodných porovnaniach pri vrchole, Slovensko na jeho chvoste. Rovnako je to aj v porovnaní s Holandskom, kde súkromné výdavky predstavujú len päťpercentný podiel zdrojov zdravotníctva. Slovenské zdravotníctvo nutne potrebuje zmenu, ktorá dá Slovákom kvalitnejšie zdravotnícke služby. Tou zmenou by mohol byť nový model zdravotného poistenia.

15.08.2016, 05:00 | Mária Hunková | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 29

V zdravotníctve je dostatok peňazí, len ich treba efektívne prerozdeliť. Po všetkých zdravotníckych kauzách je tento fakt jasný už vari každému. Treba však dodať aj B, a to, že aj keď sa spraví poriadok vo financovaní tohto rezortu, do budúcnosti potreby chorých verejné zdroje neutiahnu. Tvrdia to analytici, odborníci vnútri sektora aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré má v zálohe riešenie – nový koncept verejného zdravotného poistenia.

Súčasný model je postavený na pravidelnej úhrade zdravotných odvodov. Každý mesiac ich do zdravotných poisťovní odvádzajú sami pracujúci alebo to za nich robí zamestnávateľ. Za matky na materskej, deti, študentov či dôchodcov hradí poistné štát. Tento systém má základný princíp, a to solidaritu. V praxi to znamená, že na zdravie Slovákov sa najviac skladajú ekonomicky aktívni obyvatelia. Vlani do spoločnej kasy odviedli takmer 2,3 miliardy eur.

Priemerný predpis na jedného pracujúceho dosiahol 1 355 eur, čo bolo viac o 917 eur, ako dával štát za svojho poistenca. A výsledok? Všetci majú garantovanú rovnakú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na svoj „príspevok“. Ale aj vlastné potreby. Práve tie by v budúcnosti mohli zohrať úlohu v tom, koľko každý mesiac zaplatíme svojej zdravotnej poisťovni. No poďme po poriadku.

Neprehliadnite

Zvýšenie efektívnosti nestačí

Relatívne rýchle starnutie obyvateľstva, a tým ešte väčšie roztváranie nožníc medzi príjmami a výdavkami zdravotníctva si bude podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) vyžadovať prijímanie opatrení na zabezpečenie finančnej udržateľnosti systému verejného zdravotníctva. V prvej etape aspoň na dosiahnutie určitej stabilizácie.

„Podľa našich analýz na to nebude stačiť len zvýšiť efektívnosť využívania disponibilných zdrojov v zdravotníctve,“ hovorí analytik inštitútu Dušan Zachar. Potrebná bude regulovaná spoluúčasť pacientov. Tá má podľa neho najlepšie predpoklady zaistiť dlhodobú udržateľnosť systému, a to bez enormného zvýšenia daňovej záťaže alebo dramaticky negatívneho vplyvu na iné výdavky štátu, napríklad starobné dôchodky.

„Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo má spoluúčasť potenciál eliminovať zbytočné výkony, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu, pretože k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže. A na toto riziko by sa dalo potom aj pripoistiť,“ dodáva D. Zachar.

Aj samotné ministerstvo zdravotníctva sa v programovom vyhlásení vlády zaviazalo, že pripraví vytvorenie systému viaczdrojového financovania

Vo svete aj v Európskej únii existuje viacero modelov financovania zdravotníckych systémov. Na Slovensku existuje dlhodobá diskusia o možnosti vytvorenia systému viaczdrojového financovania, ktorý by pre občanov znamenal možnosť pripoistenia či doplnkového poistenia nad rámec zákonom definovaného povinného zdravotného poistenia.

Aj samotné ministerstvo zdravotníctva sa v programovom vyhlásení vlády zaviazalo, že pripraví vytvorenie systému viaczdrojového financovania. Predpokladom na vznik takéhoto systému je však podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera nielen definovanie základných liečebno-diagnostických postupov, ale predovšetkým definovanie takzvaného štandardného balíka zdravotnej starostlivosti, pričom je nevyhnutné prihliadať na to, aby bola pre občanov v zmysle ústavy vždy zabezpečená bezplatná dostupná zdravotná starostlivosť.

Až potom bude možné definovať takzvaný dodatočný nadštandard, ktorý si budú môcť občania priplatiť napríklad formou doplnkového poistenia. „Ide teda o možnosť posúdenia, či dokážeme vytvoriť systém, ktorý okrem verejných prostriedkov bude postavený aj na báze nominálneho poistenia a pripoistenia za veci, ktoré neslúžia verejným záujmom,“ povedal minister T. Drucker. Zároveň zdôraznil, že najskôr je potrebné vytvoriť odborné tímy, ktoré tieto možnosti posúdia v širokej diskusii. „Následne sa spracujú do jednotlivých projektov, ktoré budú obsahovať konkrétne zadania, ciele, termíny,“ dodal.

Zdroj: Zsolt Lukács

Umožniť súťaž medzi poisťovňami

Na potrebu reformy financovania zdravotníctva dlhodobo upozorňuje aj think tank Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku – Health Policy Institute (HPI). Ako už bolo spomenuté, dnes je poistné primárne napojené na mzdy cez zdravotné odvody. Mzdy samotné majú však podľa analytičky HPI Márie Pourovej veľmi nízky podiel na príjmoch ekonomiky. „Objem peňazí, z ktorých cez odvody plynie viac ako polovica peňazí do zdravotníctva, je nižší, ako je to v iných vyspelých ekonomikách. Riešením je aspoň čiastočné odpojenie financovania od miezd cez nominálne poistné,“ hovorí.

Systém nominálneho poistného v HPI propagujú dlhodobo. Odporúča ho aj INEKO. V tomto poistnom modeli popri zdravotnom odvode platí poistenec priamo svojej zdravotnej poisťovni nominálne poistné ako fixnú sumu v eurách za produkt zdravotného poistenia, ktorý si u poisťovne vyberie. Poistenec si tak kupuje akýsi poistný balíček, ktorý najviac vyhovuje jeho potrebám. „Toto predstavuje veľkú zmenu oproti dnešnému stavu univerzálneho produktu pre všetkých, ktorý nezohľadňuje individuálne preferencie poistencov a zrejme tak prispieva k nespokojnosti poistencov v systéme,“ komentuje M. Pourová.

Podľa D. Zachara by bolo prínosné, keby mohli zdravotné poisťovne súťažiť výškou sadzby poistného, aby sa súťaž, ktorá je teraz obmedzená a prebieha len na strane nákupu zdravotnej starostlivosti, rozšírila aj na stranu výberu poistného. Z intenzívnejšej súťaže na trhu by podľa neho profitoval poistenec – adresnejšími a kvalitnejšími službami poisťovní pri dobrých cenách.

32-12_Sukromne-vydavky-na-zdravotnictvo

Systém nominálneho poistného počíta s kompenzáciami pre sociálne slabšie skupiny tak, aby nebola ohrozená finančná dostupnosť zdravotnej starostlivosti. „Štát definuje sociálne odkázané skupiny obyvateľstva, pričom niektorým z nich bude poistky preplácať a niektorým na ne prispievať,“ vysvetľuje D. Zachar, ako by to mohlo fungovať v praxi. HPI tu považuje za dôležité, aby akákoľvek kompenzácia bola prideľovaná na základe príjmu a nie sociálneho statusu poistenca.

Nominálne poistné nie je všeliek

V zahraničí dnes podobné modely nominálneho poistného už roky fungujú. Najrozvinutejší je zavedený v Holandsku. Prvky nominálneho poistného v Európe nájdeme aj v 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 29

Rubrika Téma - zdravotné poistenie

Tagy zdravotné poistenie, zdravotníctvo