Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nápad o rozpočte pre eurozónu ministrov nepresvedčil

Historicky prvé zasadnutie ministrov financií Európskej únie v Bratislave neprinieslo veľké závery. Sčasti úplne prirodzene – išlo o neformálne rokovanie, ktoré sa vždy venuje skôr všeobecnejším témam ako pompéznym politickým vyhláseniam.

16.09.2016, 15:30 | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Na úvodnej fotografii: Na zasadnutí Ecofinu v Bratislave sa zúčastnili aj guvernéri centrálnych bánk a šéf ECB Mario Draghi.

Napriek tomu sa však jeden z vrcholov slovenského predsedníctva v Rade EÚ dá považovať za isté sklamanie. Návrh slovenského rezortu financií na spoločný rozpočet pre eurozónu, ktorý by pomáhal menovej únii vyrovnávať hospodárske nerovnováhy, ostal bez odozvy dôležitej skupiny členských štátov.

Takzvané „prehĺbenie hospodárskej a menovej únie“, pod ktoré spadá aj spoločná rozpočtová kapacita, nie je len nejaký výmysel slovenského predsedníctva. Vlani takéto rozšírenie integrácie navrhla už takzvaná Správa piatich predsedov európskych inštitúcií. Časový horizont: roky 2017 až 2025.

Neprehliadnite

Nemecko a iní sú proti

„Snahou je poučiť sa z predošlých chýb a postupne nadizajnovať nástroje, vďaka ktorým sa vyhneme alebo aspoň zmiernime prípadné budúce krízy,“ opisuje návrh minister financií Peter Kažimír. Ekonomika Európy totiž už dlhšie rastie, miera nezamestnanosti klesá a požadované výnosy štátnych dlhopisov sú až na výnimku Grécka nízke. Preto je podľa mnohých teraz čas prinášať namiesto krízových riešení, ktoré často prichádzali na poslednú chvíľu, strategické zmeny s dlhodobým pohľadom.

V prípade spoločného rozpočtu eurozóny či proticyklického nástroja pre celú Európsku úniu sa uvažuje najmä o dvoch možných formách. Prvou je investičný fond, ktorý by v zlých časoch podporoval v oslabených krajinách nové biznis projekty. Druhou by mohol byť aspoň čiastočne spoločný európsky fond poistenia v nezamestnanosti.

Dôležité by však bolo zabezpečiť, aby podobný finančný nástroj neviedol k trvalému prerozdeľovaniu od jednej skupiny krajín k druhej, pretože tak by zrejme nebol potrebným konsenzom nikdy schválený. Keďže slovenskí usporiadatelia vedeli, že téma spoločnej „rozpočtovej kapacity“ menovej únie bude kontroverzná, diskusiu rozdelili do dvoch častí.

Zasadnutiu ministrov financií eurozóny a EÚ predsedal Peter Kažimír.Zdroj: SITA/AP

V prvej pozvaní zahraniční ekonómovia predstavili nevyhnutné podmienky, ktoré by si spoločný rozpočet eurozóny vyžadoval. Mali by to byť najmä kroky k posilneniu dodržiavania rozpočtovej zodpovednosti a pravidlá zakazujúce záchranu bánk. Podľa zverejnenej štúdie šéfa bruselského inštitútu Bruegel Guntrama Wolffa by si to však vyžadovalo aj zmenšenie rozdielov medzi jednotlivými ekonomikami a skutočnú politickú úniu v Európe. Teda akýsi európsky superštát.

To však veľa občanov i krajín v Únii nepodporuje, napríklad dôležité Nemecko, ako aj niektoré iné severské krajiny. Aj podľa predsedu „euroskupiny,“ teda zoskupenia ministrov financií eurozóny, Jeroena Dijsselbloema je na spoločný rozpočet ešte priskoro.

Podľa P. Kažimíra takéto vlažné prijatie slovenského návrhu obsahu rokovaní neznamená zlyhanie slovenských hostiteľov, ktorí vyberali témy rokovaní, pretože diskusie podľa neho budujú dôveru, na ktorej sa bude dať stavať v budúcnosti. Na otázku novinárov, či bola väčšina krajín menovej únie proti alebo za spoločný rozpočet, však neodpovedal. Budúcnosti eurozóny sa ešte bude venovať expertná skupina, ktorej výstupom má byť takzvaná biela kniha, ktorá by mala byť zverejnená na jar budúceho roku. Spoločný rozpočet eurozóny tak ešte určite nepovedal svoje posledné slovo.

Hospodárske šoky a menová únia

Symetrický šok nastáva vtedy, keď sú všetky hospodárstva zasiahnuté zhruba rovnako. V normálnych časoch takýto negatívny vplyv rieši Európska centrálna banka znížením úrokových sadzieb. Ak sú však sadzby na nule, môže byť potrebné zvýšiť vládne výdavky a teda aj deficity.

Asymetrický šok zasahuje len niektoré krajiny, pričom iným sa naďalej darí. Vtedy jednotná menová politika nevyhovuje ani jednej skupine: pre jednu je príliš prísna, pre druhú zasa uvoľnená. Rozpočtová pomoc prvej skupiny druhej môže problém zmierniť.

Napomenuli Grécko

Najprv sa v bratislavskej Redute tradične stretli len ministri financií krajín eurozóny, až potom celej EÚ. Tí vyzvali vládu v Grécku, aby urýchlila implementáciu reforiem, ktoré majú zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť miestnych verejných financií. Podľa eurokomisára Pierra Moscoviciho totiž krajina plne implementovala zatiaľ len dve z pätnástich reforiem potrebných na vyplatenie ďalšej tranže finančnej pomoci.

Grécko stále pokrivkáva v privatizácii či liberalizácii energetického trhu. Zaostávanie má ešte šancu dobehnúť v najbližších týždňoch tak, aby bol uvoľnený zvyšok druhej tranže tretieho balíka pomoci pre túto krajinu. V horizonte dvoch rokov politici nevylučujú ani odpustenie dlhu, napríklad formou ďalšieho odďaľovania splátok alebo znižovania úrokov z medzinárodných záchranných pôžičiek.

Veľký problém eurozóny je však pokračujúce nedodržiavanie rozpočtových pravidiel aj v iných krajinách. Španielsko a Portugalsko napríklad stále neznížili svoj deficit verejných financií pod tri percentá HDP. Európska komisia im preto najprv navrhla finančné sankcie, neskôr ich však za pomoci rady, teda ministrov členských štátov, znížila na nulu.

Podľa kuloárnych informácií to bol paradoxne zvyčajne prísny nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, ktorý vytváral na ostatných kolegov nátlak, aby pokuty 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Tagy Európska únia

Diskusia (0 reakcií)