Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Andrej Kiska: Táto vláda zatiaľ neposilnila dôveru v štát

Viacerí ľudia v politike podľa neho akoby sami seba presvedčili, že tak, ako to je, tak to aj má byť. Tvrdí, že vzhľadom na politické dianie by aj jeho slovník mal byť výraznejší a ostrejší. V otvorenom rozhovore pre TREND prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

02.11.2016, 12:00 | Marián Leško | Filip Obradovič | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 72

V rozhovore sa dočítate:

  • Dopyt po proeurópskej, liberálnej, stredovej strane tu je
  • Iniciatívne sa pýtam ľudí, ktorých si vážim, či nechcú ísť do politiky
  • Vnútorné prefackanie zo súčasnej politickej situácie nastalo
  • Naši kľúčoví zahraniční spojenci boli veľmi sklamaní z vyjadrení Roberta Fica

V Správe o stave republiky ste varovali, že ak ľudia nedostanú dôvod, aby obnovili dôveru v štát a jeho inštitúcie, tak to môže mať vážne následky pre demokraciu na Slovensku. Od vzniku vlády už uplynulo viac než pol roka. Poskytla za ten čas dostatok dôvodov, aby sa dôvera v štát a jeho inštitúcie začala obnovovať?

Nie, určite nie. Žiaľ, k tomu nedošlo. Skôr sa obávam, že pocit dôvery v štát sa u ľudí ešte trochu oslabil. Nedávno som bol vo Švajčiarsku, stretol som tam zaujímavé osobnosti, diskutovali sme o našich najväčších problémoch. Uvedomil som si pri tom, že aj keby sme školstvo či zdravotníctvo potiahli výrazne dopredu, tak sa tým dôvera v štát, v jeho fungovanie neobnoví. Podľa jednej štúdie už aj malé deti vo veku štyroch-piatich rokov vedia povedať doma – toto nie je spravodlivé. Pocit, čo je a čo nie je spravodlivé, máme v sebe od útleho veku. Potom, keď sa človek dostáva do konfrontácie s realitou, zrazu vidí, že tento štát nie je spravodlivý, že sa nespráva férovo, ku každému rovnako, tak je vnútorný pocit frustrácie nesmierne silný. Žiaľ, táto vláda zatiaľ neposilnila dôveru v štát. 

Obávam sa, že pocit dôvery v štát sa u ľudí ešte trochu oslabil

Je to tým, že vládne strany nepociťujú tak naliehavo, ako by mali, že sa niečo zásadné musí zmeniť? Nedocenili to ako tému? 

Niekedy mám pocit, že viacerí ľudia vo verejnom živote už ako keby ani nevedeli žiť inak. Po rokoch, čo sú v politike, ako keby sami seba presvedčili, že tak, ako to je, tak to aj má byť. Že tak, ako oni konajú, je to správne. Potom hovoria, že máme zlých novinárov, zlú opozíciu, zlé mimovládky. Všetko máme zlé, len oni sú tí dobrí a vedia, ako to má byť. Veď v ekonomike máme dobré výsledky, máme nižšiu nezamestnanosť a tak ďalej. Podľa mňa najhoršie, čo sa môže stať, je to, že človek presvedčí sám seba, že koná správne, aj keď správne vôbec nekoná. Pretože to potom dookola obhajuje. Napokon bráni aj to, o čom by sám na začiatku povedal – veď takto sa to robiť nemôže. To je bludný kruh, v ktorom sa mi zdá, že už funguje aj táto vláda. A najhoršie je, že nevidím ani reálnu snahu sa z neho dostať.

Neprehliadnite

V Správe o stave republiky ste hovorili aj o kauze, ktorá nielen bola, ale stále je veľmi aktuálna. Povedali ste, že vyvodenie politickej zodpovednosti „nie je riešením žiadnej kauzy, ale len obyčajným gestom slušnosti“. Ako hodnotíte skutočnosť, že k takému gestu nedošlo?

Nedošlo k upokojeniu situácie. Som smutný z toho, že sa pri riešení kauzy doteraz nič zásadné neudialo. Od začiatku prípadu všetci vieme, že rečiam o dvanástich miliónoch, ktoré niekto priniesol v hotovosti, sa nedá veriť. Preto sa nedá rozumieť tomu, prečo zatiaľ nie je nikto stíhaný. Keď verejný činiteľ garantuje vyšetrenie prípadu, tak aj keby vznikla len hypotetická otázka, či nemá na prípad priame prepojenie, už vtedy je vecou elementárnej slušnosti, aby v takej situácii odstúpil. To sa neudialo. Zato sa po kauze Bašternák udiali ďalšie veci, ktoré priam kričia a ukazujú na to, že kým systém vyšetrovania, dokazovania a obvinenia ľudí v spojitosti s trestnými činmi v oblasti podvodov a korupcie nezačne fungovať a nebude fungovať presvedčivo aj v očiach verejnosti, sme na tom horšie, ako sme boli pred vymenovaním tejto vlády. 

Zdroj: Maňo Štrauch

Môžete si ako prezident povedať, že sa vás to netýka?

Situácia v spoločnosti sa zhoršuje a sám si kladiem otázku, čo mám ako prezident urobiť, ako upozorniť na to, čo sa deje. Máme pred sebou obdobie, keď potrebujeme dotiahnuť niektoré veci, napríklad predsedníctvo v Rade Európskej únie. Ale myslím si, že aj od prezidenta musí zaznieť stanovisko k javom, ktoré sa v spoločnosti dejú a zhoršujú dôveru v právny štát. Teraz napríklad po deviatich rokoch ide kauza nástenkového tendra pred súd. Po deviatich rokoch!

Trváte na všetkom, čo ste povedali v Správe o stave republiky, a stále považujete odstúpenie ministra vnútra za gesto slušnosti a elementárnej zodpovednosti politika?

Po tom, čo prežívame v poslednom období, som presvedčený, že môj slovník mal byť ešte výraznejší a ostrejší.

Doteraz sa v kuloároch hovorilo, že máte s premiérom Robertom Ficom tichú dohodu o neútočení. Máme vaše slová chápať tak, že taká dohoda nie je alebo že sa vaše vzťahy zhoršili?

Som naďalej presvedčený, že vzťahy medzi najvyššími činiteľmi majú byť korektné a slušné. Na tom sa nič nezmenilo. Preto som počas oficiálnej návštevy vo Švajčiarsku povedal novinárom, že premiérovi nehodlám posielať odkazy cez médiá, ako to urobil on z Bruselu, a že pri problémoch, ktoré nás trápia, budem hľadať spoločné riešenia. Budeme hovoriť aj o tom, čo sa v spoločnosti deje, aké sú názory ľudí, aká je ich nespokojnosť s fungovaním štátu. Meniť veci k lepšiemu je úloha nás oboch.

Všetci vieme, že rečiam o dvanástich miliónoch, ktoré niekto priniesol v hotovosti, sa nedá veriť

Zdravotníctvo a školstvo sú rezorty, ktoré sú vašou srdcovou záležitosťou. O zdravotníctve ste pred pár mesiacmi povedali, že je v kríze, a o školstve, že potrebuje zásadné podnety a zmeny. Udiali sa v rezortoch také zmeny, že sa to dá hodnotiť pozitívne?

Od vzniku vlády uplynulo približne sedem mesiacov. Posun či náznaky zlepšenia v oboch rezortoch sú. Problémy, ktoré sa v školstve nakopili za dlhé obdobie, sa nedajú vyriešiť šmahom ruky. Ale čas rýchlo beží. Vidím to tak, že do roka by už mala byť pripravená legislatíva, lebo uplynie štvrtina času, ktorý má vláda a minister k dispozícii. Do roka by mali byť pripravené všetky legislatívne návrhy a zmeny, aby za ďalšie tri roky mohlo dôjsť k výraznému zlepšeniu stavu školstva i zdravotníctva.

Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky dôvera verejnosti voči súdnictvu sa zvýšila o jedenásť percent a nedôvera klesla o štrnásť percent. Spája sa to s personálnymi zmenami v justícii. Mali by personálne výmeny aj v iných oblastiach podobný význam a účinok?

V súdnictve došlo k zmenám, lebo z vrcholných postov odišiel Štefan Harabin a ďalší ľudia. Zvýšenie dôvery je síce pekné, ale je tu ďalších približne šesťdesiat percent ľudí, ktorí súdnictvu naďalej nedôverujú. Kladiem si otázku, čo musíme urobiť. Lebo keď nedôverujete súdnictvu, to je jedna z najhorších vecí, aká môže byť. Zlepšenie vnímam ako pozitívum, ale považujem ho za začiatok na dlhej ceste.

Vláda sa prihlásila k reforme Hodnota za peniaze, ktorú svojho času presadzoval Martin Filko. Hovorí sa o konkrétnych úsporách v zdravotníctve aj v informatizácii. Ako problémový sa ukazuje rezort dopravy – dobrá vôľa analytikov, ktorí poukazujú, kde sa vyhadzujú peniaze von oknom, zjavne nestačila a narazila na záujmy.

Veď práve. V týchto dňoch odchádza na ministerstvo financií môj list so žiadosťou o vysvetlenie programu Hodnota za peniaze z pohľadu ministerstva dopravy. Konkrétne sa budem pýtať na obchvat Prešova. Ide o príliš veľa peňazí, aby sme to mohli nechať len tak.

Zdroj: Maňo Štrauch

Spomenuli ste, že ekonomike sa darí, mzdy rastú, ale napriek tomu nálada v spoločnosti nie je dobrá. Aká je cesta úniku z tohto stavu?

Opäť sa vraciame k tomu základnému. K otázke, čo zmeniť, čo urobiť, aby napríklad môj syn, ktorý má teraz osem rokov, bol v čase, keď bude mať tridsať, pyšný na túto krajinu a chcel v nej žiť. Ak chceme zmeniť spoločnosť, potrebujeme v politike nových ľudí. Schopných a čestných. A preto stále vyzývam a budem vyzývať, aby takí ľudia do politiky vstupovali. Som rád, že sa objavujú nové trendy, že sa ohlasujú noví ľudia. Problém s úrovňou politiky, s osobami v politike nie je len u nás, je to problém celosvetový. Príliš veľa osôb sa chce k moci dostať tak, že sa dopúšťajú populistických vyhlásení, populistických ťahov, ktoré sú výťahom k funkciám, ale krajinu neťahajú dopredu. Často jej veľmi škodia. Veľa závisí aj od občanov, od ich sebavedomia a sebauvedomenia. Oni by mali vyžadovať od politikov, od ľudí v štátnej správe, aby si plnili svoje povinnosti. Musíme vytvárať tlak od najnižšej úrovne po najvyššiu. Prekonať v sebe sklon vystupovať voči štátnej správe ako prosebníci a vystupovať ako občania, ktorí majú právo žiadať od nich dobrý výkon. Keď sú naše nároky malé, vzniká malý tlak na to, aby sa zmenili veci, ktoré sa v našej spoločnosti nehýbu alebo sa hýbu príliš pomaly.

Kandidovali ste na prezidenta s programom premiéra. Nie je vaša skúsenosť taká, že prezident má kompetenciu veci ovplyvniť, ale v realite nemá silu tie veci zmeniť? Ak si to uvedomujete, neprišiel už čas na novú formu zapojenia sa do verejného života?

Poviem to úprimne, že ako prezident zažívam veľa sklamania. Stretávam sa s mnohými špičkovými ľuďmi ako nedávno s profesorom Jurajom Hromkovičom, ktorý učí desať rokov na Švajčiarskom federálnom technologickom inštitúte. Je to jedna z najlepších univerzít na svete. Keď sme diskutovali o slovenskom vysokom školstve, presne v bodoch mi povedal, čo by bolo treba urobiť. Máme ľudí, odborníkov, ktorí presne vedia, čo treba zmeniť, ale politická vôľa na to nie je. A to platí pre viaceré oblasti. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí majú ohromné zahraničné skúsenosti, ktoré by dokázali pretaviť do zmeny pomerov na Slovensku. Ale aj tak sa takmer nič nedeje. Na druhej strane ma teší, že témy, ktoré som považoval za dôležité, sa trochu, dúfam, že aj vďaka mne, podarilo dostať do popredia. Pred troma rokmi sa nám ani nesnívalo, že by mohol niekto z vlády hovoriť, ako je potrebné zásadne zmeniť školstvo. Spätnú väzbu by však na konci dňa mali dať ľudia, či sú spokojní s tým, ako prezident funguje. Dúfam, že som ich zatiaľ nesklamal. Mám pred sebou ešte polovicu funkčného obdobia a ja spravím všetko pre to, aby sme túto krajinu potiahli. 

Bola to hanba, na valnom zhromaždení OSN som musel vysvetľovať, že názory niektorých politikov nereprezentujú zahraničnopolitický postoj našej krajiny

Podľa prieskumov ste najdôveryhodnejší ústavný činiteľ na Slovensku. Takmer sedemdesiat percent ľudí je spokojných s tým, ako funkciu prezidenta vykonávate. Aj vzhľadom na takú vysokú podporu sa pýtame, či si viete predstaviť vaše budúce pôsobenie v politike.

Moja odpoveď je verejne známa. Mám ešte dva a pol roka. Mojou základnou úlohou je, aby som v tejto ťažkej dobe či už doma, alebo v zahraničí nesklamal dôveru ľudí, ktorú som dostal.

Máte vysokú podporu za postoje, ktoré nezastáva na politickej scéne de facto nikto iný. Čím to je?

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 72

Rubrika Čo ďalej s krajinou

Tagy Andrej Kiska