Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Sedem receptov Gabriely Matečnej na obrodu slovenských potravín

Domáca výroba potravín obsadzuje len polovicu pultov slovenských obchodov. Do zahraničia vyvážajú tuzemskí producenti potraviny v hodnote o miliardu eur nižšej, ako sem prúdia z cudziny. Na porovnanie, poľskí potravinári zapĺňajú vyše štyri pätiny regálov svojich obchodov a v zahraničnej výmene potravín dosahujú až sedemmiliardové plus.

22.11.2016 | Ivan Haluza | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

O tom, ako by sa po rokoch poklesov či stagnácie dali reštartovať aj slovenské farmy a potravinárske fabriky, sa diskutovalo na podujatí TREND Business Afternoon, ktoré k hlavným výzvam v tomto biznise zorganizoval týždenník TREND spolu s VÚB bankou. Člen jej predstavenstva Jozef Kausich zdôraznil, že ak naše obyvateľstvo nakupuje slovenské potraviny, pozdvihuje to aj ekonomiku krajiny.

Jozef KausichZdroj: Miroslava Spodniaková

Otvorená šéfka rezortu

Na podujatie prišlo rekordných vyše dvesto farmárov, potravinárov, bankárov i úradníkov dohliadajúcich na toto odvetvie. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná neprišla len formálne s pár nekonkrétnymi posolstvami, ako to u politikov často býva.

Zverenému odvetviu predstavila viacero kľúčových plánov na zlepšenie a rozšírenie domácej výroby potravín. Nie všetky z nich sú síce optimálne, čo prizvaní podnikatelia skonštatovali priamo v sále i na chodbách pri neformálnych debatách. Šéfka ich rezortu im, naopak, nemala problém povedať aj to, čo robia zle a v čom sa môžu zlepšiť aj bez pomoci štátu.

Neprehliadnite

Pravá ruka pre slušnosť

Viacero plánov na spravodlivejšie rozdeľovanie podpôr z eurofondov pre tento rezort predstavil aj Juraj Kožuch, generálny riaditeľ ich distributéra, Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Farmárov i potravinárov, už dlho zvyknutých na „drahých vybavovačov“, ktorí za nimi chodia s tým, že bez nich ich projekt cez štát neprejde, prekvapil. Otvorene im povedal, nech ponuky týchto ľudí ignorujú a nahlasujú ich na protikorupčnú linku rezortu.

Juraj KožuchZdroj: Miroslava Spodniaková

So súhlasným pritakávaním ministerky oznámil, že mieni zaviesť napríklad viditeľnejšie elektronické podávania žiadostí o podpory, a chce tiež, aby sa projekty hodnotili iba podľa jasných číselných kritérií bez súčasného subjektívneho pohľadu štátom nominovaných hodnotiteľov.

„Znelo to až prekvapivo dobre a ak to naozaj u ministerky Matečnej presadia do praxe, špekulanti to s ryžovaním na eurofondoch budú mať oveľa ťažšie ako dnes,“ povedal po diskusii reportérovi TRENDU jeden zo zúčastnených farmárov.

A ktoré konkrétne návrhy pripravila šéfka rezortu G. Matečná?

1. Odškodnenie klimatických katastrof

O fonde, ktorý by farmárom odškodňoval čoraz častejšie suchá i povodne, sa diskutuje už roky. Keď však na ne príde, vláda len narýchlo hľadá rezervy v štátnej pokladnici a najpostihnutejší farmári končia v bankrote.

„Dlhé roky to tu nešlo, no my rizikový fond rozhodne chceme. Do tvorby jeho zdrojov sa zapojí štát, ako aj farmári. A možno aj komerčné poisťovne,“ uviedla G. Matečná.

2. Nový pokus o oslabenie reťazcov

Nielen Slovensko, ale aj ďalších devätnásť členov Európskej únie už zákonmi skúšalo zasahovať do vzťahov medzi producentmi potravín a veľkými obchodnými sieťami. Aby si reťazce od výrobcov nepýtali neprimerané zalistovacie poplatky či aby nepredávali potraviny pod výrobné náklady. Veľký úspech to nemalo. Skôr to potravinárom ublížilo. Reťazce uzavreli zmluvy s dovozcami spoza hraníc.

Počas súčasného slovenského predsedníctva v EÚ však ministerka G. Matečná presadila, že budúci rok by sa v Únii mala chystať celoeurópska regulácia reťazcov. Aby sa už dohodami s dovozcami neobchádzali individuálne národné zákony.

„A chceme vedieť aj to, koľko na každej potravine dnes zarába farmár, potravinár a obchodník. Aby sme sa potom dostali k spravodlivejšiemu rozdeleniu marží,“ povedala ministerka. Pri vysoko konkurenčných reťazcoch sa dá len ťažko očakávať, že zverejnia marže len tak. Možno sa tomu búdu brániť aj súdnymi žalobami.

Viceprezident Agrárnej komory ČR Bohumil Belada prípadné pravidlá voči nekalým praktikám reťazcov síce v diskusii privítal, no podľa neho to zrejme dodávateľom prijateľné vzťahy nezaistí. „Reťazce na zákony zasa niečo vymyslia. Viac domácich potravín môže na pulty dostať skôr to, ak štát razantnejšie stopne nielen dovozy nekvalitných potravín, ale aj importy neúmerne zlacnených produktov. Najmä tých, ktoré už zahraničný konkurent doma nevie predať, a tak ich sem ponúkol pod výrobné náklady,“ zdôraznil B. Belada.

3. Združovanie obchodu a marketingu

Zrejme najistejšia cesta na posilnenie domácej výroby potravín je obsiahnutá v ďalšej výzve ministerky. Farmárom i potravinárom povedala, že 

Dočítajte celý článok
Článok je súčasťou prémiového obsahu, vyšiel v týždenníku TREND 46/2016. Ak ste predplatiteľom a článok sa nezobrazuje celý, skontrolujte si prihlásenie a prečítajte si rýchly návod ako získať prístup k digitálnym službám TRENDU.
Vyberte si predplatné od 3,99 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 4

Rubrika Podnikanie

Tagy eurofondy, Gabriela Matečná, Jozef Kausich, Juraj Kožuch, poľnohospodárstvo, potravinársky priemysel