Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenské vysoké školy sa uzatvorili pred svetom

Slováci sa uzatvárajú pred svetom. Neplatí to len pre migračnú politiku, kde slovenská spoločnosť odmieta prisťahovalcov, ale aj na pôde univerzít. Podľa analýzy, ktorú vypracovala organizácia MESA10, na Slovensku študuje a vyučuje veľmi nízky počet zahraničných študentov a pedagógov, čím sa krajina ochudobňuje o intelektuálny potenciál využívaný v iných vyspelých krajinách, ako aj o finančné zdroje.

30.11.2016, 05:00 | Zuzana Petková | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 3

Na Slovensku máme 14 500 pedagogických a vedeckých pracovníkov na vysokých školách a z nich je len zhruba deväťsto pracovníkov s iným ako slovenským občianstvom. Predstavuje to iba šesť percent. Významné zahraničné univerzity zamestnávajú pritom oveľa vyšší počet akademikov zo zahraničia, čo potvrdzuje aj prestížny rebríček QS World University Rankings.

Desať najlepších škôl podľa tohto rebríčka (MIT – Massachusetts Institute of Technology, Stanford, Harvard, Cambridge, Caltech, Oxford, UCL, ETH Zürich, Imperial College London, University of Chicago) má v priemere takmer polovicu pedagógov zo zahraničia. Pritom ôsmy EHT Zürich ich má niečo vyše 76 percent. Rovnako zaostávame aj v počte zahraničných študentov na našich univerzitách. V roku 2013 ich bolo len necelých päť percent študentskej populácie, zatiaľ čo priemer v OECD bol deväť percent.

Neprehliadnite

Prichádzame o ekonomické benefity

MESA10 konštatuje, že tento trend je problém, pretože zahraniční učitelia prinášajú prepojenie s vedou na medzinárodnej úrovni, ktorá u nás chýba. Zahraniční študenti zase môžu skvalitniť vyučovací proces, pretože bývajú aktívnejší. V neposlednom rade, sú významným finančným zdrojom pre školy.

MESA10 cituje štúdiu nemeckej organizácie zaoberajúcej sa mobilitami a ďalšiu z Masarykovej univerzity o slovenských študentoch v Českej republike. Peniaze zahraniční študenti prinášajú nielen vo forme školného, ale aj pri výdavkoch na živobytie – od 4 800 eur na jedného študenta v Poľsku po 19 500 eur ročne vo Švajčiarsku.

Dotácie na výučbu študentov dostávajú pravidelne len verejné a štátne školy. V roku 2015 táto dotácia bola takmer 250 miliónov eur

Skúsenosti z Česka ukazujú, že slovenskí študenti poskytujú vysoké finančné benefity. V roku 2014 sa ich ročný ekonomický prínos pohyboval v desiatkach miliónov eur. Po ukončení štúdia sa absolventi zo zahraničia podieľajú na tvorbe pracovných miest ako dôsledok ich dopytu po nových službách a produktoch. V roku 2014 bol prínos jedného slovenského absolventa pre českú ekonomiku zo životných výdavkov, daní a odvodov približne 7 000 eur.

MESA10 pripomína, že zahraniční absolventi vysokých škôl môžu prispievať prijímajúcej krajine, len keď im táto vytvorí podmienky v nej zostať. Aj pri vytváraní takýchto podmienok Slovensko značne zaostáva. Spomedzi 38 krajín z vyspelého sveta obsadilo 34. miesto pri hodnotení integračnej politiky pre cudzincov.

Úspešnosť vysokých škôl
Počet univerzít v top 20 Počet univerzít v top 300 % 25 – 64 ročných s Bc. % 25 – 64 ročných s Mgr./Ing./MUDr... % VŠ vzdelaných medzi 25 – 64 ročnými Počet obyvateľov v miliónoch
Slovensko 0 0 3 17 21 5,4
USA 15 98 22 11 45 323
Veľká Británia 3 28 22 11 43 63
Švajčiarsko 1 7 20 18 42 8,2
Holandsko 0 11 21 12 35 17
PRAMEŇ: MESA10, Academic Ranking of World Universities, ARRA

Bariéry aj pre sociálne slabších

Slovenské vysoké školy sú málo prístupné nielen pre cudzincov, ale aj pre Slovákov zo sociálne slabších rodín. Podľa OECD je na Slovensku v porovnaní s vyspelými štátmi možnosť študovať na vysokej škole výrazne ovplyvnená stupňom dosiahnutého vzdelania rodičov. Spolu s Českou republikou máme v rámci štátov OECD najnižšiu sociálnu mobilitu. Prejavuje sa to tým, že ak rodičia nemajú vysokú školu, ani ich dieťa ju vo väčšine prípadov nebude mať.

S tým súvisí aj otázka nákladov na vysokoškolské štúdium. Podľa MESA10 platilo vlani školné 21,5 tisíca študentov externého štúdia na verejných školách a 17,5 tisíca študentov na súkromných. Takmer 40-tisíc študentov, ktorí tvorili viac ako štvrtinu vysokoškolákov, si teda náklady na svoje štúdium hradilo.

„Nemyslím, že príspevky od študentov do rozpočtov vysokých škôl významne ovplyvňujú kvalitu ich štúdia. Jedným z dôvodov je, že ich poplatky nahrádzajú dotáciu štátu, a teda školy týmto spoplatnením nezískali ďalšie prostriedky, ktoré by mohli investovať do skvalitnenia svojej výučby a vedy,“ hovorí Renáta Králiková z MESA10.

Zároveň, ako ukázali mnohoročné skúsenosti so školným za externé štúdium, ktoré bolo vo všeobecnosti považované za menej kvalitné, platenie za štúdium neprináša podľa R. Králikovej automaticky väčší tlak študentov na jeho skvalitnenie.

Dotácie iba verejným školám

Dotácie na výučbu študentov dostávajú pravidelne len verejné a štátne školy. V roku 2015 táto dotácia bola takmer 250 miliónov eur. Z verejných zdrojov idú súkromným VŠ primárne dotácie na sociálnu podporu študentov, pripomína MESA10. Zároveň verejné vysoké školy získali dotáciu 147 miliónov eur na podporu vysokoškolskej vedy a techniky, na ktorú súkromné univerzity nemajú nárok.

Tie sa môžu uchádzať len o prostriedky určené na vedecké granty poskytované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, kde súťažia s verejnými a štátnymi školami, ako aj s ďalšími výskumnými subjektmi. V roku 2015 získali vysoké školy v rámci týchto grantov 13,5 milióna eur, čo je približne deväť percent prostriedkov, ktoré boli rozdelené medzi verejné vysoké školy na podporu vedy a techniky.

Napriek tomu neplatí, že by verejné alebo štátne školy na Slovensku boli kvalitnejšie ako súkromné. Je to jeden z mýtov, ktoré v školstve zmapovala MESA10. Verí mu väčšina Slovákov, hoci rozdiely v kvalite závisia od konkrétnych fakúlt, nie od zriaďovateľa.

MESA10 pripomína, že aj súkromné vysoké školy, rovnako ako verejné a štátne, musia prejsť akreditačným procesom. To znamená, že musia spĺňať také isté kritériá na poskytovanie vzdelávania a podieľanie sa na vedeckej činnosti. Inými slovami, musia spĺňať minimálne štandardy kvality, aby mohli na Slovensku fungovať.

Kvalita súkromných

Medzi súkromnými školami sú podľa MESA10 viaceré porovnateľne kvalitné alebo kvalitnejšie fakulty, než sú na verejných vysokých školách. Toto potvrdzuje aj

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 3

Rubrika TREND špeciál - vysoké školy

Tagy školstvo, vysoké školy