Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovensko musí investovať do škôl, aby nám talenty neodchádzali

Tím expertov pri ministerstve školstva pripravuje rozsiahlu reformu školstva. Viac peňazí chce dať školám so špičkovým výskumom, osobitne budú hodnotené aj bakalárske programy s profesijným zameraním. Otvára tiež diskusiu o spoplatnení štúdia, ktoré ekonomika nepotrebuje. Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer hovorí, že politici by už mali nabrať odvahu na zmenu financovania vysokých škôl.

27.11.2016, 19:00 | Tomáš Nejedlý | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 11

Ministerstvo predstavilo v krátkom čase dva materiály o budúcnosti vysokých škôl –  takzvaný Dlhodobý zámer a ciele Národného programu výchovy a vzdelávania. V čom je rozdiel?

Dlhodobý zámer schválený vládou je dokument, ktorý si vyžaduje Brusel pre čerpanie eurofondov do roku 2020. Dá sa aktualizovať po roku-dvoch a podľa vyjadrení rezortu bude v zhode s Národným programom pripravovaným na desať rokov. Plne sa preto sústreďujeme na ten druhý dokument, v ktorom by mali byť navrhnuté zásadné reformy, ktoré školstvo a najmä vysoké školy potrebujú.

Ciele národného programu hovoria o otvorení diskusie o spoplatnení štúdia na vysokých školách. Programy, ktoré pôjdu nad rámec potrieb ekonomiky, by štát podľa autorov nemal financovať. Je to správna cesta?

Za istých okolností je to jeden z prvkov, ktoré treba zaviesť. Ak štát financuje vysoké školy, tak by mal ovplyvňovať aj smery, ktoré chcú študenti študovať, a ich počty v týchto programoch. Nemal by to byť tvrdý limit na počet študentov v konkrétnom odbore. Stačí, ak bude dosť miest zadarmo v programoch, ktoré sú žiadané na trhu práce, a firmy pociťujú nedostatok absolventov. A tie smery, kde je veľký nadbytok absolventov, budú spoplatnené pre študentov s horšími študijnými výsledkami. Funguje to v Estónsku, Rumunsku či iných krajinách, tak prečo nie aj u nás. Ale chce to politickú odvahu to zaviesť.

Neprehliadnite

Na spoplatnenie vysokoškolského štúdia bude potrebná veľká politická odvaha.

Nemusíme sa baviť o zavádzaní spoplatnenia, lebo tu už čiastočne je.

Áno, externé štúdium a štúdium na súkromných školách. Ale bavíme sa o dennom štúdiu.

Viete, koľko zo všetkých študentov v súčasnosti platí za vysokoškolské štúdium na Slovensku? Skoro štvrtina. Prečo by nemohli platiť na dennom štúdiu verejnej vysokej školy? Okrem prípadov, ktoré ste spomínali, máme, veľmi nelogicky, spoplatnené aj nadštandardne dlhé štúdium. Je to v rozpore s kreditovým systémom, ktorý bol vytvorený práve preto, aby si študenti mohli štúdium roztiahnuť podľa svojich potrieb a schopností. Aj preto nám utekajú vysokoškoláci študovať do Českej republiky, kde môžu bezplatne študovať o rok dlhšie. To je potrebné zmeniť.

Ako?

Po prvé by sa mala odbúrať platba za nadštandard. Malo by byť normálne, keď niekto študuje dlhšie, minimálne o jeden rok, ako je to v konkurujúcich susedných krajinách. V Rakúsku majú školy dvakrát viac študentov pri menšom počte absolventov, pretože tam študenti študujú takmer dvakrát dlhšie. Na Slovensku nútime bakalárov, aby skončili do troch rokov, a penalizujeme ich zo zákona, ak to nestihnú. Tam trvá bakalárske štúdium aj päť rokov. Po druhé, neexistuje regulácia v tom, čo sa študuje a či to krajina potrebuje. Chýbajú informatici, inžinieri, konštruktéri, no veľmi veľa ľudí študuje disciplíny, s ktorými skončia na úrade práce.

Robert Redhammer (53)

Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vedie druhú najväčšiu školu na Slovensku už druhé funkčné obdobie. Absolvent elektrotechniky pôsobil na svojej alma mater postupne ako výskumný pracovník, vysokoškolský pedagóg, dekan a prorektor. V rokoch 1991 až 1992 pôsobil na britskej univerzite v Yorku. Na škole presadzuje podporu výnimočných talentov, budovanie univerzitných start-upov a spin-offov, silný vedecko-výskumný program školy a spoluprácu s biznisom. Je členom výkonného výboru Medzinárodnej únie pre vákuovú vedu, techniku a aplikácie.

Nie sú nezamestnaní, sú len zamestnaní v inom odbore, ako vyštudovali.

Nedávno vyšla štatistika, že takmer 57 percent maturantov ide na vysokú školu. Maturuje bezmála 80 percent populácie, takže skoro polovica populačného ročníka ide na vysoké školy, čo je skvelé. Ale keď sa opýtate zamestnávateľských zväzov, koľko pracovných miest vygeneruje trh práce pre vysokoškolákov, tak povedia, že najviac štvrtinu z celkového počtu. To znamená, že výrazná časť vysokoškolákov nebude mať prácu zodpovedajúcu ich vzdelaniu. Pritom zamestnávatelia nevedia nájsť ľudí s mnohými vysokoškolskými kvalifikáciami a to je škoda.

Vysokoškoláci môžu tiež tvoriť vlastné firmy a s nimi pracovné miesta pre seba a pre iných.

To áno, ale určite ich nebude dostatok. Takže mnohí obsadzujú stredoškolské pozície a stredoškoláci sú vytláčaní na úrady práce. Toto chceme? Nie je lepšie usmerňovať mladých ľudí, aby išli študovať disciplíny, kde sa dá to pracovné miesto vygenerovať? Treba nájsť lepší systém. Aspoň čiastočne by pomohlo, keby sa stanovili určité kvóty na študijné programy hradené štátom.

Takmer 1/4 študentov si už dnes platí na Slovensku za vysokoškolské štúdium

Kto dokáže povedať, aké povolania budú potrebné v budúcnosti a v akom rozsahu?

Chápem, že ministerstvo nechce na seba prevziať takú zodpovednosť. No existuje riešenie. V niektorých krajinách túto zodpovednosť preniesli čiastočne aj na školy. Ministerstvo povie škole, koľko prvákov im zaplatí, a škola peniaze rozdelí medzi svoje študijné programy. Menšiu sumu dá na tie, o ktoré je veľký záujem, pretože vie, že si náklady určite prefinancuje aj zo školného.

Ako to pomôže štátu získavať absolventov v odboroch, ktoré práve potrebuje napríklad ekonomika?

V disciplínach, o ktoré nie je taký veľký záujem, ale sú potrebné či už z pohľadu štátu, priemyslu alebo firiem, škola ponúkne väčší počet pozícií, ako by obsadil trh, pretože má na to financie od štátu. Tieto miesta potom obsadia uchádzači, ktorí chcú študovať na vysokej škole, ale nemajú peniaze na spoplatnené štúdium.

Neobávate sa, že to prehĺbi odlev študentov do Česka?

To už asi ani nemôže byť horšie. Nechcem, aby to vyznievalo veľmi čierne, pretože 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 11

Rubrika Čo ďalej s krajinou

Tagy školstvo, vysoké školy