Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Keď rodina dáva do podnikania srdce, ľahšie prekonáva prekážky

Moderné akvárium s rybičkami riadia špičkové technológie. Stačí ho zavesiť hoci aj na stenu a majiteľ s ním už ďalej nemá veľa práce. Problém vzniká, keď ho zle umiestni. Vybrať správny priestor s ohľadom na svetelné podmienky je totiž úplný základ.

06.12.2016, 19:00 | Marek Legéň | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 1

„Sú zásady, ktoré treba dodržiavať, lebo prírodu nevieme pretvoriť,“ hovorí Ľubomír Čupka, majiteľ firmy Tatrapet z Liptovského Mikuláša. Podnikať začal rok pred nežnou revolúciou v akvaristike. Z nej vyrástol na stredne veľkú výrobno-distribučnú firmu s chovateľskými potrebami a ročnými tržbami v jednotkách miliónov eur. Šéf Tatrapetu vtiahol do podnikania celú rodinu. Naplno vo firme okrem manželky zarezávajú už aj obe ich dcéry a zať.

Akvaristický štart

Vyštudovaný stavebný inžinier Ľ. Čupka v osemdesiatych rokoch pôvodne nerozmýšľal o podnikaní. V socializme bolo také niečo nemysliteľné. No bývalý režim na sklonku svojej existencie uvoľnil opraty a povolil drobné podnikanie. Vtedy sa to volalo poskytovanie služieb občanom mesta. Ľ. Čupka sa pustil do samostatnej zárobkovej činnosti popri zamestnaní v miestnom garbiarskom podniku. Voľba padla logicky na jeho koníček – akvaristiku. Lepil akváriá na mieru a zariaďoval ich. Po roku nechal prácu a už len podnikal.

Otvoril predajňu v centre Liptovského Mikuláša, k rybičkám v nej pribudlo vtáctvo a krátko nato rozšíril portfólio činností o produkciu krmív. „Zažil som časy, keď nebol tovar. Zvieratá bolo treba kŕmiť a niektoré veci bolo jednoduchšie vyrobiť ako zohnať,“ spomína si Ľ. Čupka. V súčasnosti sa vlastná produkcia krmív pre vtáky, hlodavce a rybičky podieľa na celkových tržbách Tatrapetu zhruba pätnástimi percentami. Gro príjmov pochádza z distribúcie chovateľských potrieb od segmentu akváriových rybičiek cez teráriové zvieratá, exotické vtáctvo, hlodavce až po psy a mačky.

Osobitosťou Tatrapetu je právna forma. Dodnes funguje ako živnosť, ktorú si majiteľ založil začiatkom deväťdesiatych rokov. Pri firmách veľkosti Tatrapetu je to málo vídané. Ľ. Čupka zotrváva pri živnosti najmä preto, že má na ňu vydané množstvo rôznych úradných dokumentov, napríklad ISO certifikát či povolenia od veterinárov.

Fakty o Tatrapete

  • Ľubomír Čupka začal podnikať ešte v roku 1988 v akvaristike
  • v Liptovskom Mikuláši si po roku 1989 otvoril predajňu chovateľských potrieb
  • neskôr pribudla výroba krmív pre domácich miláčikov i chovateľských potrieb
  • pod vlastnými značkami vyváža do dvadsiatky krajín
  • na Slovensku dnes prevádzkuje päť maloobchodných predajní
  • vo firme Tatrapet okrem jeho manželky pôsobia obe ich dcéry a zať

Orientácia na export

Zo slovenských firiem s podobným zameraním a dĺžkou histórie, ako má Tatrapet, spomína jeho šéf kapušiansky Aqua Exotic. Firma z Liptova sa odlišuje od konkurencie zastrešujúcim „klobúkom“. Na rozdiel od mnohých distribútorov v brandži predáva, až na výnimky, len výrobky pod vlastnou značkou.

Popri generálnom brande Tatrapet rozvíja tiež ďalšie, napríklad značku prémiových produktov Pet Expert či novinku Zoo Care používanú pre čisto prírodné krmivá bez chemických prísad a farbív. Tatrapet sám produkuje približne desatinu z troch tisícok položiek produktového katalógu, zvyšok si dáva vyrábať najmä v Číne.

Väčšiu časť tržieb liptovskomikulášska firma inkasuje z predaja tovaru obchodným reťazcom. V časoch, keď sa rozbiehali na Slovensku, bola partnerom prakticky všetkých veľkých sietí. Najmä na domácom trhu ju však postupne vytlačili z regálov zahraniční dodávatelia. Vynahrádza si to v cudzine. Podiel exportu na tržbách jej postupne rastie.

Zdroj: Ivan Fleischer

Slovenský trh je pre firmu s približne päťdesiatimi zamestnancami malý. Presadila sa napríklad na náročnom poľskom trhu, kde patrí k rešpektovaným hráčom. Podľa Ľ. Čupku sa to podarilo najmä vďaka precíznemu systému a prepracovanej logistike. Manažéri obchodov oceňujú, keď im vie dodávateľ namixovať a zabezpečiť efektívnu štruktúru ponuky pet produktov. „Nie je jednoduché vytiahnuť z tritisíc položiek dvesto alebo tristo, ktoré budú úspešné,“ hovorí Ľ. Čupka.

Tatrapet sa pri vývoze neobmedzuje len na geograficky blízke trhy, exportuje do takmer dvoch desiatok krajín. Vďaka kontaktom z veľtrhov sa dostal napríklad aj do takej exotiky, ako je Trinidad a Tobago.

Dať podnikaniu dušu

Keď majiteľ Tatrapetu dostal od reportéra TRENDU otázku, aby vymenoval päť vecí, vďaka ktorým sa presadili na trhu, dlho neuvažoval. Základom podľa neho je, že rodina dáva do podnikania srdce. Robí, čo ho baví, a vďaka tomu aj ľahšie prekonáva prekážky.

Výhodou podľa Ľ. Čupku bolo, že začal podnikať v segmente chovateľských potrieb v správnom čase, keď sa slovenský trh po páde socializmu len začínal rozvíjať. Dôležité bolo tiež poskladať dobrý tím spolupracovníkov. Kľúčom k úspechu je však rodinné zázemie. „Rodina by mala niečo spolu budovať okrem toho, že si postavia dom, varia v kuchyni alebo idú na výlet. Vtedy tomu dajú dušu,“ hovorí Ľ. Čupka.

V jeho prípade sa to mohlo podariť iba tak, že pracovné záležitosti sa preberajú aj doma. I vtedy, keď iným ľuďom „padla“ a prácu riešia najskôr na druhý deň ráno. Ľ. Čupka sa preto nikdy neštítil brať si robotu so sebou domov. I keď istým hendikepom môže byť, že rodina je takto trvalo „poznačená“. Pokiaľ jej členovia pracujú naplno, robota im hrá v podvedomí prakticky stále. „A treba mať aj trochu šťastia a zdravia, aby všetko fungovalo,“ uzatvára výpočet šéf Tatrapetu.

Ľ. Čupka berie Tatrapet ako lepidlo, ktoré stmeľuje členov rodiny. Táto výhoda však zrejme platí len „do dobrého počasia“. „Aj keby sme sa pohádali a potrebujeme niečo rozhodnúť, sme donútení začať sa rozprávať. Samozrejme, pokiaľ všetko funguje a záujmy sú spoločné.“ K výhodám rodinného charakteru podniku zaraďuje tiež slobodu v rozhodovaní.

Rodina Čupkovcov: zľava matka Alena, otec Ľubomír, dcéry Monika a Katarína s manželom Karolom Székelym.Zdroj: Ivan Fleischer

Zrastené s firmou

Tatrapet žil odjakživa rodinným duchom. Manželka majiteľa Alena Čupková začínala v podnikaní spoločne s manželom, vo firme sa venuje účtovníctvu. Rodinný charakter podniku sa posilnil pred pár rokmi, keď doň po dokončení vysokoškolských štúdií zahraničného obchodu naplno nastúpili obe dcéry Čupkovcov – Katarína Székely a Monika Čupková.

Bol to prakticky len formálny krok, pretože s dianím vo firme boli zrastené odmalička. Keď šiel otec napríklad na rokovanie alebo nákup tovaru, brával ich so sebou a aspoň čiastočne im kompenzoval čas, ktorý s nimi netrávil pre pracovné vyťaženie.

Staršia dcéra K. Székely si v Tatrapete našla miesto v nákupe tovaru. Manažuje import. Jej sestra sa stará o uplatnenie výstupov Tatrapetu. Má pod palcom predaj nezávislým zahraničným zákazníkom, teda veľkú časť exportu.

Dievčatá majú skúsenosti aj z iných činností vo firme. Vyskúšali si, ako funguje výroba, či pomáhali v predajni. Rodinnú zostavu v Tatrapete dopĺňa Karol Székely, manžel staršej dcéry, ktorý sa od vlani stará o prevádzku maloobchodných predajní.

Dcéry Ľ. Čupku prirodzene inklinovali k tomu, že po štúdiách ekonomického smeru budú pracovať v rodinnej firme. „Doma sme mali všetko. Predajňu, kancelárie, chodili k nám ľudia. Žili sme s tým a rástli,“ opisuje K. Székely. Rodičia mali to šťastie, že deti nemuseli špeciálne motivovať či presviedčať. A riskovať, že k práci v rodinnom podniku si vybudujú odpor, ako sa to niekedy stáva pri mladšej generácii.

Firemný svet točiaci sa okolo psov, mačiek, škrečkov či papagájov bol pre dievčatá atraktívny. „Mnohokrát sa stalo, že s mladšou dcérou sme po víkendoch vzorovali regály. V štrnástich rokoch dokázala vyvzorovať uličku pre veľký reťazec,“ chváli Ľ. Čupka dcéru Moniku.

Zdroj: Ivan Fleischer

Ako na rozhodovanie

Podľa Ľ. Čupku sú obe dcéry pre Tatrapet prínosom. Tvrdí, že na prácu vo firme boli pripravené skôr, než doštudovali. Školské diplomy nepreceňuje, podstatné podľa neho je, čo dokážu v praxi. „Je to o spoľahnutí. Vo firme musíte mať pocit, že sa môžete na niekoho spoľahnúť nie na sto, ale na stopäťdesiat percent. Vtedy viete, že to funguje, môžete aj odísť alebo riadiť cez telefón.“

Hlavné slovo vo firme Tatrapet má stále šéf a hlava rodiny. Dcéry sa snaží viesť najmä k tomu, aby vedeli robiť dobré rozhodnutia. „Deti stále čakajú od rodičov, že niečo povedia. Ale čo, keď nepovedia nič? Alebo čo spravia, keď tu nebudú? Mnohokrát sa ich pýtam, ako urobia dobré rozhodnutie,“ hovorí Ľ. Čupka o odovzdávaní skúseností.

Z rozprávania K. Székely a M. Čupkovej cítiť, že otec je pre ne prirodzenou profesionálnou autoritou a vzorom. Hovoria o ňom, že je nielen tvrdý, ale tiež správny a otvorený šéf, od ktorého sa môžu veľa naučiť. „Niekedy máme so sestrou inovatívnejšie, odvážnejšie názory, no vždy o nich diskutujeme. Nikdy sa nepostupovalo formou veta,“ približuje M. Čupková nastavenie rodinných vzťahov vo firme.

Obe dcéry vidia svoju budúcnosť v Tatrapete. „Je to náš život, nie práca, do ktorej chodíme, lebo musíme. Firma má veľký potenciál, chceme ju posunúť ďalej,“ hovorí M. Čupková. V náznakoch sa v rodine už rozprávali o nástupníctve vo firme. Podľa Ľ. Čupku sú zatiaľ vo veľmi prípravnom štádiu. Biznis v obchode ho stále baví a s úsmevom pripomína, že aj Tomáš Baťa chodil do firmy ešte v deväťdesiatke.

Retailové náhody Tatrapetu

Výrobca a distribútor chovateľských potrieb Tatrapet začal minulý rok expandovať v maloobchode. Odhliadnuc od prvej akvaristickej predajne, ktorá štartovala v centre Liptovského Mikuláša v deväťdesiatych rokoch a neskôr sa presťahovala a rozšírila. Dnes má firma už päticu obchodov. K rozširovaniu v maloobchode sa dostala vlani, podľa majiteľa Ľubomíra Čupku náhodou.

Začalo sa to tak, že počas nákupov s manželkou si všimli voľný priestor na prenájom v jednej z obchodných zón v Liptovskom Mikuláši. Otvorili v ňom najväčšiu predajňu chovateľských potrieb v tatranskom regióne, ktorá je vlajkovou loďou maloobchodnej siete Tatrapetu. Obchod v Poprade bol dielom ešte väčšej náhody, keď Ľ. Čupka reagoval na telefonický omyl s ponukou pripraveného priestoru na zriadenie prevádzky. Tatrapet má predajňu ešte v Dolnom Kubíne a nedávno pribudla zatiaľ posledná v Liptovskom Mikuláši.

Expanzia má nateraz stopku. „Vedeli by sme otvoriť ďalších desať alebo dvadsať predajní, ale zlyháva to na pracovnej sile,“ hovorí šéf Tatrapetu. Potvrdzuje širší problém nedostatku kvalifikovaných ľudí, ktorý nie je špecifikom maloobchodu.

„Pravdepodobne nás čaká školiace stredisko, aby sme si vychovali zamestnancov. Mnoho ľudí to nechce, chcú byť len predavači, no to nestačí,“ približuje Ľ. Čupka. Personál v chovateľských potrebách sa musí vyznať v odbore, pretože zákazníci často potrebujú poradiť. Podľa Ľ. Čupku v maloobchode navyše už nie je prvoradá cena, ale skôr úroveň servisu. Retailovú nohu Tatrapetu zhruba sedem rokov podopiera tiež e-shop, ktorý však má len doplnkovú funkciu.

Liptáci majú v slovenskom maloobchode najsilnejších konkurentov v podobe českých celoplošných sietí Super Zoo a Pet Center. Obe reprezentuje na Slovensku viac ako tridsať kamenných predajní. Niekoľko nových obchodov v poslednom čase otvoril Pet Center, ktorý v minulosti vlastnila investičná skupina Penta. Pred dvoma rokmi biznis predala svojim exmanažérom Martinovi Štefunkovi, Vladimírovi Pelánovi a Martinovi Vlčkovi. Majiteľom reťazca Super Zoo je ďalší český podnikateľ Dušan Plaček.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 48/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 1

Rubrika Podnikanie

Tagy Rodinné firmy