Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Fed menovú politiku uťahuje, ECB uvoľňuje

Deje sa niečo, čo svetová ekonomika nezažila už dlhé roky: menové politiky dvoch najdôležitejších centrálnych bánk planéty sa rozchádzajú.

04.02.2016, 09:15 | Michal Lehuta | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Americký Fed vlani ukončil program nakupovania cenných papierov s cieľom podporiť rozbeh ekonomiky a v decembri po prvýkrát od roku 2006 zvýšil základnú úrokovú sadzbu. Európska centrálna banka (ECB) takzvané kvantitatívne uvoľňovanie predĺžila, úroky drží okolo nuly a naznačuje aj ďalšie pripravované opatrenia na podporu úverovania a ekonomickej aktivity na starom kontinente.

Hospodárska situácia v Amerike a Európe sa totiž podstatne líši. Kým miera nezamestnanosti v USA klesla už na sedemročné minimum a je len päťpercentná, na starom kontinente je podiel ľudí bez práce už viac ako päť rokov dvojciferný. Kým v Amerike priemerný pokrízový hospodársky rast dosahuje okolo 2,5 percenta ročne, eurozóna napredovala len jednopercentným tempom.

Z bližšieho pohľadu je preto rozdiel v prístupe centrálnych bánk, ktoré sa ekonomiku snažia buď podporovať, alebo tlmiť, opodstatnený. Neočakávané zmeny v protichodnej politike však môžu medzi brehy Atlantiku priniesť aj turbulencie.

Neprehliadnite

ECB váhala, a preto je na dne

No na situáciu sa dá pozerať aj z opačného uhla. Teda tak, že rozdielne hospodárske výsledky Ameriky a EÚ môžu prameniť z rôznych prístupov k menovej politike. Americký Fed reagoval v čase finančnej a hospodárskej krízy rýchlejšie a agresívnejšie. To finančným trhom dodalo istotu a ekonomika sa v Spojených štátoch rýchlo znovu naštartovala. Európska centrálna banka s podpornými opatreniami, naopak, skôr váhala a svoje kľúčové úrokové sadzby aj predčasne zvyšovala.

Dva rôzne prístupy centrálnych bánk opisujú aj ekonómovia z americkej univerzity v Princetone. Podľa nich boli reakcie finančných trhov na zníženia sadzieb v Európe negatívne, čo podporuje hypotézu o činnosti ECB, ktorá v boji proti kríze prichádzala v príliš malom a príliš neskoro. Frankfurt sa podľa ekonómov priveľmi zaoberal hrozbou rastu inflácie, kvôli čomu finančným trhom nikdy nedodal také uistenie, aké očakávali.

Jeden novinár aktivity ECB na jej tlačovej konferencii prirovnal k „fúkačke, ktorá sa snaží zahnať blížiaci sa deflačný tank“. „Kvôli taktike obzerania sa späť ECB krízu zle prečítala a bude spájaná s dedičstvom slabého hospodárskeho oživenia a zakorenených deflačných tendencií,“ píšu výskumníci. Inflácia sa v eurozóne pohybuje okolo nuly už zhruba dva roky. A aj preto je blízko nuly stále aj európska základná refinančná úroková sadzba – pretože cieľ centrálnej banky pre rast cien je blízko dvoch percent.

Harvardský profesor Martin Feldstein vidí rozdiel aj v tom, že Európa na rozdiel od Spojených štátov nemá také

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Tagy cenné papiere, ECB, Fed, menová politika

Diskusia (0 reakcií)