Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Týždeň v Chicagu na najlepšej biznis škole sveta

Univerzitný kampus tak trochu pripomína Harryho Pottera: nízke pseudogotické budovy obklopujú rozsiahly park. V Chicagu je v novembri neobvykle teplo, a tak sú študenti rozosiati popod stromy po lavičkách a trávnikoch. Akurát namiesto učebníc majú všetci notebooky.

21.12.2016, 11:30 | Ján Záborský | © 2016 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 2

Na jednom konci areálu stojí v tieni Rockefellerovej kaplnky moderná trojposchodová budova. Jej architektúra má odzrkadľovať nenápadný Robie House akurát cez cestu. Jedno z najslávnejších diel Franka Lloyda Wrighta a jedna z prvých chránených budov v USA.

Chicago Booth School of Business, pretože tak sa táto súčasť Chicagskej univerzity volá, je dlhodobo hodnotená ako najlepšia biznis škola na svete. Strávili sme v nej týždeň hľadaním odpovede na otázku: ako vybudovať top školu na svete a ako ju na vrchole aj udržať?

Neprehliadnite

Kapitola 1: Študenti

„Študenti, ktorí sa sem hlásia, vedia, že sme nároční, že tu treba tvrdo pracovať. My toto vnímanie aj podporujeme, je to súčasť našej taktiky,“ vysvetľuje Stacey Kole, vicedekanka pre bývalých študentov a korporátne vzťahy. Povesť školy tak funguje ako prvý filter na to, ako získať kvalitných študentov.

Za školu sa platí zhruba stotisíc dolárov ročne (MBA program trvá dva roky), ale aj tak treba podstúpiť výberové konanie, ktoré sa podobá skôr hľadaniu práce. Motivačný list, CV, interview… Každý rok tri a pol tisíca študentov. S. Kole zdôrazňuje, čo hľadajú: vodcovský potenciál, skvelé akademické výsledky a intelektuálnu zvedavosť.

Zdroj: Maňo Štrauch

„Snažíme sa o mix domácich a zahraničných študentov z rôznych oblastí života. Škola vám totiž okrem vzdelania dáva aj sieť kontaktov, ktorá vás potom bude sprevádzať celý profesionálny život. Musíme teda zabezpečiť aj dostatočne rôznorodý mix spolužiakov,“ dodáva dekan školy Douglas Skinner. Zhruba 40 percent študentov je zo zahraničia.

Škola má aj dva zahraničné MBA programy v Londýne a Hongkongu. Ani pri nich nezabúda na networking, dva týždne strávia študenti priamo v škole v Chicagu s ostatnými. Odchádzajú so sieťou kontaktov v Európe, USA a Ázii. „Zahraničné programy sú pre skúsenejších manažérov, takže študenti získajú aj iný, seniorskejší typ kontaktov po svete,“ vysvetľuje Lars Stole, riaditeľ zahraničných MBA programov.

Na rozdiel od iných biznis škôl tu neučíme PowerPoint. Učíme ľudí v prvom rade rozmýšľať.

Keď sa vraciame k otázke úspechu školy, S. Kole je pripravená: „Na rozdiel od iných biznis škôl tu neučíme PowerPoint. Učíme ľudí v prvom rade rozmýšľať.“ Kurikulum kombinuje praktické znalosti s teóriou, aktuálnym výskumom, jeho aplikáciami na dianie vo svete. A o všetkom sa na hodinách neustále diskutuje. Žiaci MBA už majú za sebou prax vo firmách, a tak im nechýbajú životné skúsenosti.

„Máme tu taký vtip: Ak dôjdete v Chicagu pri prednáške na tretiu stranu a nepadne žiadna otázka, tak asi nevedome hovoríte cudzím jazykom. Pretože tu sa ľudia pýtajú stále a na všetko,“ hovorí Richard Thaler. Na škole prednáša o tom, ako zodpovedne viesť firmu. Využíva na to celoživotné znalosti behaviorálnej ekonómie. Je autorom bestsellera Nudge.

Richard ThalerZdroj: Maňo Štrauch

Ako zvýšiť príjmy

Keď sa o motivácii rozprávame so študentmi, dôvody na štúdium sú rôznorodé: postup v kariére, hľadanie nového uplatnenia, snaha o vlastné podnikanie. V dvoch prípadoch rodičia, ktorí na škole vyštudovali tiež. Väčšina však mieri vysoko a čísla to potvrdzujú: až 90 percent absolventov mení po skončení školy kariéru. Preto si štúdium študenti väčšinou platia sami, napriek vysokej sume.

V Európe je rozšírenou praxou, že MBA titul platí človeku firma výmenou za zotrvanie v nej na niekoľko rokov. Na Chicago Booth je takých študentov menšina, zhruba 15 percent má nejakú podporu od firmy. Zvyšok sú samoplatitelia. A veria, že získané znalosti prinesú adekvátne odzrkadlenie vo vyššej mzde, odmenách či možnostiach na samostatné podnikanie. Faktor vyšších príjmov je jedným z najdôležitejších pri hodnotení biznis škôl, Chicago Booth v nich obsadzuje najvyššie priečky.

Zdroj: Maňo Štrauch

Veľa štúdia neprekáža

Vo všetkých debatách so študentmi sa dostávame k podobnej téme: škola im ponúka veľmi veľa, no tiež vyžaduje veľa čítania, sledovania aktuálneho diania, vypracúvania zadaní. A všetci to berú ako pozitívum. Viacerí popri škole už rozbiehajú vlastný podnik, často so spolužiakmi.

Rozprávam sa v rozsiahlom átriu s Joelom, ktorý má so spolužiakmi nápad na technologický start-up. Špecifikovať veľmi nechce – je to pre oblasť fitnes –, pretože okolie je plné potenciálnych konkurentov. Je príkladom rôznorodosti ľudí, ktorí si školu vyberajú: sám bol niekoľko rokov agentom protidrogovej agentúry, kým sa rozhodol ísť na školu. Platí si ju z úveru, ktorý má na 20 rokov.

„Chcem ho splatiť oveľa skôr, ideálne, keď sa nám podarí o pár rokov predať firmu,“ vysvetľuje. Samotná firma je zatiaľ len nápadom, ale do pol roka už má reálne fungovať. Škola podobné aktivity sama podporuje.

Aj motivácia študentov má svoje hranice. Keď si sadám na trojhodinovú prednášku z cyklu „Ako vybudovať úspešnú firmu“, pýtam sa profesorky, či môžem do prednej lavice. „Samozrejme. Tam si nikto nikdy aj tak nesadá,“ hovorí Waverly Deutsch. Podnikateľka, anjelská investorka, ale ako sama vraví, v prvom rade učiteľka.

Zdroj: Maňo Štrauch

Kurikulum ako trh

Rozvrh je jedným z netradičných prvkov Chicago Booth. Na rozdiel od iných škôl nie je pevný, študenti si ho môžu namixovať z rôznych predmetov. A ako sa patrí na biznis školu so silným zázemím v ekonomických teóriách, je to vlastne trh. Každý študent dostane na začiatku „kredity“, za ktoré si môže „vydražiť“ jednotlivé predmety.

„V dnešnej dobe už nie je vzácnosťou vzdelanie samotné, ale sedadlá na hodinách skvelých profesorov. O ne sa v dražbe bojuje,“ približuje princípy vicedekanka Stacey Kole. Dražba má viacero funkcií, ukáže napríklad, o ktoré predmety nemá nik záujem. „Je to vlastne prirodzený výber,“ vysvetľuje S. Kole. Zabezpečí aj fakt, že na hodinách nie sú ľudia z povinnosti, ale zo záujmu.

Zdroj: Maňo Štrauch

A dražba podporuje aj vytváranie sietí s vyššími ročníkmi: aby sa študenti rozhodli správne, získavajú informácie o predmetoch od starších spolužiakov. To napomáha networkingu. Aby sa študenti vôbec dokázali zorientovať, dostanú hneď pri vstupe štvorhodinový podrobný seminár o tom, ako výber predmetov funguje, a k dispozícii majú poradcov, členov fakulty, ktorí im kedykoľvek pomôžu.

Nie všetci totiž prichádzajú na školu s jasným cieľom a škola im ponúka možnosť nájsť smer. „V zásade od poradcov môžu získať oveľa viac, vieme im poradiť, ako po skončení školy riadiť svoju kariéru, kam sa obrátiť a koľko si za svoje vedomosti pýtať,“ dodáva. Škola má na to osobitné oddelenie pre kariérne služby.

Kapitola 2: Profesori

Učenie je tu vášňou. Profesori sú vyberaní prevažne na základe toho, ako vedia učiť. Študenti ich pravidelne hodnotia a ich rating sa premieta do fungovania fakulty. „Učenie je zábava. Moje lekcie sú náročné, všetci to vedia, a tak tam prídu len tí, ktorí sa chcú naozaj učiť,“ vysvetľuje profesor teórií finančných rozhodnutí Eugene Fama.

Za svoju prácu dostal pred troma rokmi Nobelovu cenu, je siedmym najcitovanejším ekonómom sveta. Okrem toho je poradcom veľkej investičnej firmy Dimensional Fund Advisors a učiť by v 77 rokoch nemusel. Ale chce. „Udržuje ma to v strehu, navyše mám vďaka študentom stále prehľad, čo sa deje.“ Na škole pôsobí už pol storočia.

Eugene FamaZdroj: Maňo Štrauch

Kontakt medzi profesormi je jedným zo základných zdrojov nových nápadov. Steven Levitt, profesor ekonómie z Chicagskej univerzity, vo svojej knihe Freakonomics opisuje, akou inšpiráciou mu boli spoločné obedy so staršími profesormi. „Nie každý bude súhlasiť s vašimi výsledkami,“ vysvetľuje mu v knihe laureát Nobelovej ceny Gary Becker z Chicagskej univerzity, „ale každý vás bude vo výskume podporovať“. G. Becker otvoril úplne nové pole behaviorálnej ekonómie. Umrel predvlani vo veku 83 rokov, učil až do smrti.

Ďalší z profesorov Richard Thaler tiež potvrdzuje, že učenie ho udržiava mentálne čerstvého. „Moja skúsenosť z môjho okolia, bohužiaľ, je, že keď človek odíde na dôchodok, tak veľmi rýchlo mentálne uvädne a umrie. Učenie vás núti byť v strehu. Pred dvoma týždňami som hral golf s Dannym Kahnemanom [nositeľ Nobelovej ceny z Princetonskej univerzity, autor bestsellera Thinking fast and slow]. Má 82 rokov a stále má 99 percent mentálnej kapacity. Stále učí.“

A keďže chicagská škola sa sústreďuje na ekonómiu, robiť výskum je pre neho radosťou. „Kým prejdem z mojej kancelárie k toalete,“ ukazuje R. Thaler dlhú kľukatú chodbu popri kanceláriách profesorov, „mám odpoveď na akúkoľvek ekonomickú otázku od najbystrejších ľudí na svete.“

Zdroj: Maňo Štrauch

Kapitola 3: Výskum

Základom pre profesúru je avšak v prvom rade výskum a jeho kvalita. Aj preto má Chicagská univerzita toľko držiteľov Nobelovej ceny vrátane tých najznámejších. Friedrich August von Hayek, Milton Friedman, Gary Becker či Ronald Coase sú mená z učebníc základov ekonómie. Najmä preto, že otvorili oblasti výskumu, kam sa pred nimi ešte nik nepozrel.

„Pri výbere stálych profesorov určite pomôže, ak ste vo svojom odbore v danom ročníku najlepší na svete. Nie je to záruka, ale pomôže to,“ vysvetľuje Slovák Ľuboš Pástor. Stálym profesorom je na Chicago Booth jedenásť rokov, vo veku 31 rokov bol jedným z najmladších stálych profesorov. Na škole má okrem iného na starosti práve prijímanie nových ľudí.

Ako zdôrazňuje, nad všetkými schopnosťami dominuje jedna: výskum. Ten Chicagská univerzita vždy zdôrazňovala. Škola má jedenásť rôznych výskumných centier, tie ponúkajú študentom možnosť získavať dáta a podporujú ich výskum v rôznych oblastiach. A nejde len o výskum pre výskum.

„Finančný výskum je iný ako zvyšok ekonómie. Každý nový objav má aplikácie v reálnom živote. V iných oblastiach ekonómie to zaujíma len iných výskumníkov, ktorí sa zaoberajú niečím podobným. Ale ako som hovoril pri preberaní Nobelovej ceny, neexistuje iná oblasť, kde sa tak snúbi teória a praktické uplatnenie, ako sú financie,“ vysvetľuje Eugene Fama.

Praktické uplatnenie sme počas návštevy zažili na vlastnej koži. Rozhovor s Richardom Thalerom sme napríklad museli presunúť. V rovnakom čase totiž za ním prišli zástupcovia indickej vlády. V krajine rozbiehajú „nudge unit“, jednotku behaviorálnej stratégie. A prišli za otcom myšlienky poradiť sa, ako na to.

Zdroj: Maňo Štrauch

Biznis a výskum v jednom

Keď pred päťdesiatimi rokmi mladý Eugene Fama, budúci nositeľ Nobelovej ceny, otváral výskum teórie finančných trhov, chýbali mu dôležité dáta: detailné informácie o finančných trhoch, na ktorých by mohol svoje modely a teórie testovať v praxi. Navrhol preto založiť Centrum pre výskum cien akcií (CRSP). Dnes má centrum 90 zamestnancov a dáta o vývoji cien akcií za 90 rokov. A svoje služby, hlavne zostavovanie akciových indexov, poskytuje správcovským spoločnostiam. Na produkty CRSP je nadviazaných 850 miliárd dolárov v investíciách.

„Stojíme medzi akademickou obcou a biznisom. Na jednej strane poskytujeme služby klientom, naším prvým cieľom však bolo poskytovať relevantné dáta pre výskum finančných trhov,“ vysvetľuje prevádzkový riaditeľ CRSP David Barclay.

Jeho príbeh pripomína profesorov z Chicago Booth, ktorí učia, aj keď už dávno nemusia. „Bol som už v predčasnom dôchodku, keď ma požiadali, či by som to tu nemohol načas riadiť. A som tu dvadsať rokov,“ hovorí. Pamätá si časy, keď dostali prvý počítač Univac, veľký ako celá miestnosť. Keď chceli mať presné dáta o vývoji cien akcií v minulosti, jednoducho ich prepisovali z mikrofilmov archívnych čísel The New York Times. Ak dnes čitateľ vidí grafy vývoja akcií od roku 1929, vidí dáta CRSP.

Aj keď ide o biznis, funguje v ňom akademická etika. Eugene Fama je stále formálne šéfom centra, do rozhodovania však nezasahuje, keďže pôsobí v Dimensional Fund Advisors. „Eugene by si konflikt záujmov nikdy nedovolil,“ dodáva D. Barclay.

Zdroj: Maňo Štrauch

Kapitola 4: Alumni

Samostatnou kapitolou sú bývalí študenti. Škola robí všetko pre to, aby udržiavala kontakty medzi nimi živé. V rade školy je 80 bývalých žiakov, ktorí sa vyjadrujú k dôležitým rozhodnutiam o škole. A bývalí študenti aj odporúčajú nových študentov či môžu pomáhať pri vstupných rozhovoroch kandidátov.

„Úprimne, ak máte bývalých študentov, ktorí majú školu radi, a nerozprávate sa s nimi o dôležitých rozhodnutiach, tak je to recept na katastrofu,“ myslí si dekan Douglas Skinner. Preto škola nepoľavuje zo svojich štandardov: mohlo by to poškodiť značku a zničiť dlhoročne budované dobré vzťahy s bývalými študentmi.

Práve udržiavanie dobrých vzťahov a zabezpečovanie financovania je hlavnou úlohou dekana, učenie až tou vedľajšou. Stále to však nie je čisto administratívna funkcia: „Máme tu také pravidlo, že každý akademik by mal niečo učiť,“ vysvetľuje. Udržiava sa tak prepojenie medzi administratívou a každodenným životom školy a študentov.

Veľa bývalých študentov pokračuje vo firmách, ktoré rozbehli na škole. Škola si však na ne nerobí žiaden nárok. To tiež nie je úplne bežné. Veľa technických škôl v USA si napríklad ponecháva práva k patentom, ktoré vznikli na ich pôde. „V Chicagu je myslenie iné, vieme, že ak majú študenti k škole silný vzťah, tak si na ňu spomenú, keď budú napríklad predávať firmu,“ vysvetľuje zmýšľanie Ľuboš Pástor.

Zdroj: Maňo Štrauch

Tento prístup funguje, mnoho profesúr je financovaných cez dary: výnosy z nich hradia časť nákladov na mzdy profesorov, na odplatu sú profesúry podľa darcov pomenované. Väčšie dary zabezpečia pomenovanie nového krídla budovy a podobne.

„Keď sa mi podarí dostať našu firmu na akciový trh, spravím niečo podobné,“ tvrdí Sukhbir, pôvodom zo severnej Indie. Inšpiruje ho aj príbeh Davida Bootha, ktorý skončil školu pred 45 rokmi. Úspešný investor daroval škole v roku 2008 bezprecedentných 300 miliónov dolárov. Vyslúžil si miesto priamo v názve: Chicago Booth School of Business.

Túto reportáž a cestu reportérov TRENDU do USA sponzorsky podporili Penta Investments a ASIA Info Centrum.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 50/2016. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 2

Rubrika Téma - ako sa učí svetová špička

Tagy Richard Thaler, školstvo, univerzita, USA