Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Žitňanskej rýchla novela: Firmy už naozaj budú čeliť stíhaniu

Ak firma neplatí faktúry dodávateľom alebo sa dopustí podvodu, polícia bude môcť trestne stíhať nielen jej štatutárov, ale aj samotnú obchodnú spoločnosť. Od 1. januára 2017 totiž platí novela zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tá významne rozširuje katalóg trestných činov, ktoré môžu firmy spáchať. Zároveň prináša nástroje, ktoré umožnia, aby doteraz málo účinný zákon začali vyšetrovatelia a prokurátori v praxi skutočne využívať.

10.01.2017, 12:00 | Zuzana Petková | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 5

Slovensko prijalo zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb ako posledná krajina Európskej únie. K prijatiu ho prinútili medzinárodné záväzky.

V parlamente bolo niekoľko neúspešných pokusov o jeho prijatie, napokon poslanci schválili právnu normu s účinnosťou od 1. júla 2016. Výsledky však zatiaľ nepriniesla, lebo v zákone chýbali mnohé hospodárske trestné činy, ktorých sa firmy dopúšťajú najviac. Zmeniť by to mala práve aktuálna novela.

Neprehliadnite

Váhostav a nebankovky boli doteraz v bezpečí

„Odkedy je zákon účinný, nebol spáchaný závažný trestný čin, ktorý by vyšetrovala Národná kriminálna agentúra [NAKA],“ uviedol zástupca riaditeľa agentúry Martin Krčmárik na podujatí TREND Business Breakfast, ktoré bolo venované téme Aká je rola manažmentu v rovine trestnej zodpovednosti. NAKA je skratka elitnej zložky policajného zboru, ktorá sa zaoberá závažnými trestnými činmi korupcie, ale aj zločinmi proti majetku, ak je škoda vyššia než 6,7 milióna eur.

Podľa „starého“ znenia zákona by nemohli stíhať firmy ako právne subjekty ani v takých kauzách, ako boli napríklad nebankovky BMG a Horizont Slovakia, ktoré svojich klientov podviedli a spôsobili škody v rozsahu niekoľko miliónov eur. Aj keby bol spáchaný takýto trestný čin, nemohol by štát doteraz nebankovky postihnúť preto, že v právnej úprave chýbal trestný čin podvodu.

Rovnaká situácia by podľa M. Krčmárika bola v prípade, ako bol Váhostav, ktorý nepreplácal faktúry a jeho predstavitelia boli podozriví, že pri uhrádzaní záväzkov uprednostňovali iba niektorých veriteľov. Ani tento čin nebol doteraz vymedzený ako nezákonný.

Firmy, štatutári a ich trestná zodpovednosť po 1. 1. 2017

  • Zákon po novom postihuje korupciu, podvody, legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, neoprávnené zásahy do počítačových systémov a desiatky ďalších trestných činov
  • Firmám hrozia peňažné tresty, prepadnutie majetku, zákaz činnosti, zákaz prijímania subvencií a podpôr z eurofondov, zákaz účasti na verejnom obstarávaní aj zrušenie
  • Štatutári firiem by si mali dať záležať na vytvorení vnútorných mechanizmov na ochranu pred trestnou činnosťou

Od 1. januára je situácia iná. Bez veľkej pozornosti Národná rada SR schválila zmeny zákona o trestnej zodpovednosti firiem, ktoré boli súčasťou takzvanej protiextrémistickej novely. Predkladala ich ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Išlo o novelizáciu Trestného zákona, pri ktorej sa médiá a opozícia venovali viac ustanoveniam namiereným proti extrémizmu. Paragrafy, ktoré sa týkali trestnej zodpovednosti právnických osôb, prešli takmer bez povšimnutia.

Firmy po novom možno stíhať za desiatky trestných činov vrátane korupcie, podvodov, ale aj za obchodovanie s drogami, ľuďmi, sexuálne násilie, legalizáciu príjmu z trestnej činnosti či neoprávnený zásah do počítačového systému. Ďalej je to poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami alebo aj trestné činy, týkajúce sa mafie, extrémizmu, terorizmu, detskej pornografie či poškodzovania životného prostredia.

Za spáchanie trestných činov hrozia rôzne tresty, a to peňažný trest, prepadnutie majetku, veci, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku, ako aj zrušenie právnickej osoby.

Peter Serina: Zákon je často vágny, môže byť zneužitý v konkurenčnom boji.Zdroj: Milan David

Obavy podnikateľov

Zákon vyvoláva u podnikateľov rôzne reakcie. Viceprezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina samotné prijatie zákona vníma pozitívne. Aj keď trvalo dlhý čas, kým zákonodarca našiel vôľu, verí, že zákon sa bude využívať na účel, na ktorý bol prijatý.

„Samotné znenie je však na mnohých miestach vágne, čo mnohé skupiny privádza k obave, že zákon nebude využívaný len v prospech práva, ale aj v konkurenčnom boji, či už zo strany iných firiem alebo štátu, keď bude potrebovať donútiť nejakého podnikateľa, aby urobil to, čo by inak nespravil,“ myslí si P. Serina.

Za jednu z najväčších zmien v trestnom konaní považuje fakt, že kým doteraz bol majetok právnickej osoby nedotknutý, hoci boli stíhaní napríklad jej štatutári, po novom bude možné ho zhabať.

Zákon však obsahuje aj pre prax veľmi dôležité ustanovenie, podľa ktorého sa právnická osoba bude môcť „vyviniť“. A to v prípade, ak 

Dočítajte celý článok
Článok je súčasťou prémiového obsahu, vyšiel v týždenníku TREND 1/2017. Ak ste predplatiteľom a článok sa nezobrazuje celý, skontrolujte si prihlásenie a prečítajte si rýchly návod ako získať prístup k digitálnym službám TRENDU.
Vyberte si predplatné od 3,99 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 5

Rubrika Ekonomika

Tagy Bašternák, Hodnota za peniaze, Kažimír, Martin Filko, ministerstvo financií, verejné financie