Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Prečo nezrušili aj milosti pre Ficovho suseda Kočnera

Pred niekoľkými dňami, keď parlament menil základný zákon štátu, vyšlo najavo, že dve amnestie zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara môžu byť zrušené iba pod podmienkou, že nebudú zrušené všetky milosti, ktoré v prípade Technopolu udelil bývalý prezident Michal Kováč.

07.04.2017 | Marián Leško | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 12

Ako je známe, opozícia sformulovala päť požiadaviek, aby mohla podporiť vládny návrh. Hneď po prvom rokovaní predseda SaS Richard Sulík informoval, že so štyrmi z nich vládna koalícia nemá problém, ale s jednou áno – s tou, „aby sa pri milostiach zrušili všetky milosti“, a nielen tá, ktorú prezident Kováč udelil svojmu synovi. Odpor vládnej väčšiny bol o to prekvapujúcejší, že pôvodne s požiadavkou, aby okrem Mečiarových amnestií parlament zrušil aj Kováčove milosti, prišli poslanci, ktorí sa nehlásia k opozícii.

Neprehliadnite

Problém, ktorý mal najskôr poslanecký klub Smeru-SD, ale potom aj SNS a napokon i Most-Híd s milosťami, súvisel s tým, že jedinou osobou, ktorej ju bývalý prezident M. Kováč udelil dvakrát, bol Marián Kočner. Známa a kontroverzná postava slovenského podnikateľského a verejného života. V prípade, že by došlo k zrušeniu všetkých milostí, tak by sa tým vylúčilo premlčanie spáchaných trestných činov. Poslanci by tak vydali na možné trestné stíhanie nielen obžalovaných z kauzy zavlečenia prezidentovho syna, ale aj všetkých obvinených z dvoch trestných činov, ktoré sa týkali Technopolu. Teda aj M. Kočnera, ktorý má čoraz bližšie k prominentom Smeru.

Skládka a Sasanka

Špeciálny vzťah medzi Smerom a osobou z mafiánskych zoznamov, ktorá pri pokuse o prevzatie televízie Markíza spolupracovala s Petrom Čongrádym, známym ako Čongi, a ktorého chránila spravodajská služba vedená Ivanom Lexom a Jaroslavom Svěchotom, sa začal v roku 2008. Vtedy sa M. Kočner angažoval v známom prípade pezinskej skládky, ktorú chceli takmer v centre mesta vybudovať a sprevádzkovať podnikatelia Manovci. Jeden z nich bol aj funkcionárom Smeru. Tejto rodine pomáhal nielen Martin Glváč ako štátny tajomník na ministerstve výstavby, ale aj M. Kočner. Predstieral, že prebral za Manovcov všetky práva k skládke, takže úrady komunikovali s ním, pričom skutoční vlastníci konali bez ohľadu na úradné rozhodnutia.

Najznámejšie kauzy späté s M. Kočnerom

  • Technopol
  • Boj o Markízu
  • Pezinská skládka
  • „Sasanka“ (odpočúvanie Richarda Sulíka)
  • diskreditácia Borisa Kollára
  • „Lipšicove stádo“ (diskreditácia Daniela Lipšica a novinárov)

Predstierané postúpenie práv bolo zorganizované preto, aby štátnemu orgánu znemožnilo riadny výkon jeho právomocí. Keď už to prestalo plniť účel, M. Kočner obvinil novinárov z amaterizmu, pretože si jeho vyhlásenie, že preberá všetky práva k skládke, nepreverili. Čím nielen médiá, ale aj verejnosť poučil, že je príliš ľahkovážne uveriť čomukoľvek, čo M. Kočner povie verejne a do kamier.

Pozmeňujúci návrh opozičného poslanca, aby boli zrušené všetky milosti týkajúce sa Technopolu, nepodporil ani jeden vládny poslanec 

Pred voľbami v roku 2012 pomohol M. Kočner Smeru tým, že verejnosti sprostredkoval kauzu Sasanka. Využil neskúsenosť predsedu SaS R. Sulíka a „vyťažoval“ ho pri voľbe generálneho prokurátora. Nielen jemu, ale aj Smeru vtedy veľmi záležalo na tom, aby bol do funkcie opätovne zvolený Dobroslav Trnka. Novinárom, ktorých zaujímalo, prečo sa v tejto veci tak angažuje, M. Kočner povedal, že chce, aby bol zvolený jeho kamarát, pretože „je to skvelý generálny prokurátor“.

Keď plán s Trnkom nevyšiel, na internete sa objavili záznamy rozhovorov medzi ním a R. Sulíkom. Kamera, ktorá ich nahrala, bola nainštalovaná v termostate v Kočnerovom dome. Médiá sa neskôr dostali k informácii, že kameru objednal M. Kočner a mal ju osobne nainštalovať šéf špecializovanej firmy. Zverejnené záznamy prispeli k tomu, že sa SaS vo voľbách 2012 takmer nedostala do parlamentu a Smer mohol vytvoriť jednofarebnú vládu. Počas jej pôsobenia sa M. Kočner venoval viacerým podnikateľským projektom, vďaka ktorým je známe, že tak ako Ladislav Bašternák aj on patrí do bratislavskej skupiny Smeru.

O priateľovi Kollárovi

Po voľbách v marci 2016, keď sa nakrátko objavila možnosť, že sa sformuje vláda bez Smeru, M. Kočner osobne prispel k tomu, 

Dočítajte celý článok
Článok je súčasťou prémiového obsahu, vyšiel v týždenníku TREND 14/2017. Ak ste predplatiteľom a článok sa nezobrazuje celý, skontrolujte si prihlásenie a prečítajte si rýchly návod ako získať prístup k digitálnym službám TRENDU.
Vyberte si predplatné od 3,99 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 12

Rubrika Ekonomika

Tagy Marian Kočner, Mečiarove amnestie, Smer-SD