Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

NDS vyrába katastrofu. Na diaľnici pri Žiline tiká časovaná bomba

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyrába katastrofu, ktorá čoskoro padne na plecia celej vládnej koalície. Dôležitému diaľničnému úseku okolo Žiliny hrozí predraženie a výrazné omeškanie.

15.04.2017 | Ján Kováč | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 14

Ubehli už takmer tri roky od podpisu zmluvy so stavebným konzorciom Dúha-Salini Impregilo. Viaceré ťažké stavby stále nemajú platné stavebné povolenia a tunel Višňové razia pomalšie, ako by mali. Na úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala nie je len jedna, ale veľké množstvo nášľapných mín. NDS ich nie je schopná včas likvidovať, lebo je stále ochromená povolebnou fluktuáciou. Úsek patrí s cenou 492 miliónov eur s DPH medzi najdrahšie diaľnice v histórii. Aj medzi najdôležitejšie, keďže má odbremeniť Žilinu aj preťaženú cestu okolo Strečna.

Vypadáva viac skaly

Stavba sa môže omeškať o dva roky, potvrdil TRENDU na osobnom stretnutí majiteľ spoločnosti Dúha Miroslav Remeta. Znamenalo by to, že vodiči by sa trápili na upchatej kľukatej ceste okolo Strečna do roku 2021. Zmluvný termín odovzdania diaľnice je rok 2019.

M. Remeta len sčasti potvrdil informácie, ktoré nedávno publikoval denník Hospodárske noviny. Podľa majiteľa Dúhy sa denník v mnohom mýli. Napríklad v tom, že riziko omeškania súvisí s tunelom. M. Remeta tvrdí, že väčšie problémy sú na nadväzujúcej povrchovej ceste, ktorá stále nemá stavebné povolenia.

Neprehliadnite

Tunel podľa neho vedia postaviť v termíne, aj keď tam sa trápia tiež. Razia ho pomalšie, ako by v tejto časti horského masívu mali. M. Remeta to zdôvodňuje horšími geologickými podmienkami. Skala je podľa neho menej stabilná, ako predpokladali. Pri explóziách sa príliš triešti a z klenby vypadáva viac kameňa. Ten treba odviezť a vzniknutú dieru vybetónovať, čo sú pre stavbárov náklady navyše, tvrdí M. Remeta. Takýchto úsekov so zlou geológiou je podľa neho viac, ako avizoval geologický prieskum.

Môže to byť inak

Geológia je pri výstavbe tunelov štandardným rizikom. Zároveň však môže slúžiť stavbárom aj ako nemiestna výhovorka na nafúknutie zmluvnej ceny. Investor preto musí byť opatrný. Viacerí odborníci Remetov argument týkajúci sa geológie neuznávajú. Podľa bývalého investičného riaditeľa NDS Juraja Čermáka mali k dispozícii podrobné informácie z prieskumnej štôlne. Tá vedie v tesnej blízkosti oboch tunelových rúr.

Rozdiely v geologických pomeroch by teda nemali byť podľa J. Čermáka veľmi odlišné. To isté si myslia dvaja ďalší odborníci, ktorí tunel Višňové dôverne poznajú, no keďže ide o citlivú tému, nechceli byť menovaní. Jeden z nich pripomenul, že Višňové bol najlepšie pripraveným tunelovým úsekom na Slovensku. Myslí si, že stavbári zvolili nesprávny spôsob razenia – taliansku metódu adecco. Pri nej sa razí celý tunel naraz, na rozdiel od rakúskej metódy, ktorá v prvej fáze razí takzvanú kalotu, čiže hornú časť tunela. Práve to má spôsobovať, že pri explóziách vyletúva viac kameňa.

Súťažné podklady počítali s tým, že sa má použiť metóda NRTM. Dodávateľ sa ale mohol rozhodnúť aj pre inú metódu. V takom prípade mu môžu prišiť zodpovednosť za predraženie. V zmluve sa píše, že ak sa technické riešenie dodávateľa odchýli od pôvodného riešenia NDS, stavebná firma znáša geologické a ďalšie riziká. Či sa to bude vzťahovať aj na tento prípad, zatiaľ nie je jasné.

Aby stavbári čelili podobným pochybnostiam, dali si vypracovať posudok od Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach. Ten by mal ich tvrdenia preukázať, výsledky by mali byť známe v priebehu júna. Následne ich bude posudzovať NDS a nezávislý dozor.

Prodekan fakulty Juraj Janočko predbežne dal M. Remetovi za pravdu. Hornina v tunelových rúrach je podľa neho naozaj iná ako v prieskumnej štôlni. Tá bola menšia, preto vraj neodhalila „geologické fenomény“, ktoré vidno vo väčších tunelových rúrach.

Už vraj bude lepšie

Stavebné združenie tvrdí, že teraz by už mali postupovať rýchlejšie, lebo sa dostávajú do stredu horského masívu, kde by mali byť podmienky lepšie. To isté však chybne prognózoval niekdajší minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) už minulý rok vo februári. „Vyzerá to tak, že úvod bol najťažší. Teraz idú do tých tvrdších hornín, ktoré sú pre razbu oveľa výhodnejšie,“ povedal vtedy J. Počiatek.

Tunel majú dokončiť do 

Dočítajte celý článok
Článok je súčasťou prémiového obsahu, vyšiel v týždenníku TREND 15/2017. Ak ste predplatiteľom a článok sa nezobrazuje celý, skontrolujte si prihlásenie a prečítajte si rýchly návod ako získať prístup k digitálnym službám TRENDU.
Vyberte si predplatné od 3,99 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 14

Rubrika Ekonomika

Tagy D1, diaľnice, Strečno