Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Árpád Érsek: Diaľnice treba stavať juhom, v kopcoch je to drahé

17.01.2017 | Ján Kováč

Diskusia (49 reakcií) Pravidlá diskusie

13.01.2017 | demo50

Snad existuje na Slovensku nejaka koncepcia vystavby dialnic a rychlostnych ciest. Dalsi "odbornik" v stranickom tricku
s tazkopadnym vyjadrovanim teraz vymyslel, ze lacnejsie je stavat dialnice juhom. Hlavne na to potrebuje 4-5 mld. Eur. Jeho kariera asi nebude dlhá, príde dalsí odborník (napríklad terajsi BB zupan), ktoreho mozno napadne, ze dialnice je potrebne stavat stredom Slovenska, pretoze budu najkratsie. Ake volby sa zase blizia?

13.01.2017 | Johan Rabin

Moj názor je taky,že autostrády maůli v začiatku viest juhom kde je vyhodný terén a potom viest severom ale niekto bol po.sra.tý z Maďarov.

14.01.2017 | Simonka Slobodníková

Tak a kým páni v Bratislave posúdia obchvat Prešova, zatiaľ sa tu my môžeme zblázniť... fakt sa tu nedá normálne jazdiť, hanba toto.. hlavne aby na ministerstve mali aspoň trochu rozumu, lebo inak je na Slovensku asi milión odborníkov na všetko a jeden odborník sa vie vyjadriť samozrejme ku kuchyniam, kultúre aj diaľniciam....

17.01.2017 | Roman Kanala

To, že ľudia v Prešove čakajú na diaľnicu, neznamená, že diaľnicu tam treba naozaj stavať. Obchvat mesta poza kopec a do tunela nevyrieši zanedbané mestské komunikácie, ani kamióny cez sídlisko, keď tie idú od Košicoch na Sabinov či na Kapušany. Obchvat neobchvat, budú jazdiť ako predtým. Prešovčania si len nechali nabulikať, že keď sa vyplieska 40 miliónov na kilometer, tak nastane raj na zemi.

Dopravná situácia v meste sa vyrieši, až keď ju bude riešiť mesto a nie diaľnica.

V uplynulých dňoch boli na túto tému viaceré články v Trende.

Reálne možnosti výstavby diaľnic, 05.04.2013, Milín Kaňuščák
http://blog.etrend....

Štát živí diaľničný kartel, tvrdí analytik, 03.08.2016
http://www.etrend.s...

Ako chcú asfaltoví lobisti stavať v Prešove prázdnu diaľnicu, 22.12.2016, Filip Obradovič
http://www.etrend.s...

17.01.2017 | stryko drzgros

aktualne 190km, po dobudovani Bidoviec 200km usek suvislej dialnice Bidovce-KE-ruzomberok, preruseny prejazdom centra Presova ...
a hlupak bude neustale dristat o nepotrebnosti obchvatu presova a o oprave mestkych ciest ...
presov ako krizovatka 4 smerov sever-juh, vychod-zapad, cely tranzit ide centrom mesta bez akejkolvek moznosti vyhnut sa mu, ale hlupak bude neustale omielat ze obchvat nic nevyriesi ...
nemam slov ...

18.01.2017 | Niless

Noze pocitajte par clankov kde mudrejsie.hlavy ro vidia komplexnejsie. Obchvat presova bude asi tak uzitocny ako obchvat Ba. Ano urobi sa par desiatok km navyse ktore trocha rozriedia dopravu ale vznikne ohromny lievik na moste lafranconi. V presove sa situacia nevyriesi lebo tranzit na polsko aj tak pojde cez mesto.

18.01.2017 | Roman Kanala

S týmto inzitným trollkom je škoda strácať čas. Je z Prešova, inteligenciou nedotknutý, preto má automaticky pravdu.

Prešov je príklad, ako cesty vyzerajú, keď sa rozhodovanie ponechá stavbárom. Mesto bolo po desaťročia v roli štatistu, namiesto aby vzali veci do rúk. Až teraz, v hodine dvanástej, sa konečne ide robiť dopravná štúdia, aká mala existovať už 20 rokov.

18.01.2017 | Brano L.

No ono je ale problém v tom, že mestá na Slovensku majú výrazne poddimenzované rozpočty. Keď to porovnáte s mestami v Českej republike, tak mestá na Slovensku majú trpasličie rozpočty. -Napríklad v Košiciach je potrebné rozšíriť Slaneckú cestu, kde je potrebné naškrabať nejakých 25-30 mil.eur. Mesto však zo svojich rozpočtových prostriedkov nie je schopné za 10 rokov nájsť peniaze na výkup pozemkov, nie to na samotnú stavbu. Ročný rozpočet Košíc na obyvateľa je 525 eur (r.2015), na dopravu dajú Košice 95 eur na obyvateľa. Mesto Plzeň (170tis.obyv) má 1430 eur na obyvateľa, pričom na dopravu dáva 357 eur na obyvateľa. To isté bude platiť aj pre Prešov. Prakticky na kapitálové výdavky nemajú alokované žiadne významné sumy.
Pravdepodobne je to aj tak trochu zámer centrálnej vlády, aby všetci boli závislí od centrálnej vlády a aby mestá boli jej vazali. Ale potom to skončí tak ako v Prešove, že bez dotácií centrálnej vlády nebude možné výrazne zlepšiť dopravnú obslužnosť v meste.

18.01.2017 | Roman Kanala

Áno, toto je veľmi dobrý postreh. Na Švajčiarsku po švajčiarsky sú obce, kantón, federál. Najviac právomocí a najviac peňazí je v kantónoch. Kantóny sú malé suverénne štátiky, ktoré niektoré kompetencie odovzdali federálu: zahraničnú politiku, armádu, menu. Všetko ostatné si riešia sami doma. I školstvo a dopravu. Ak chcú stavať diaľnicu a tá je v celonárodnom záujme, tak im federál prispeje.

Čo je približným ekvivalentom kantónu na Zlodejsku? Veľkosťou sú to vúcy, ale právomocami a rozpočtovým vybavením len Bratislava. Vúcy môžu len udržiavať niektoré cesty. Na diaľnicu nemajú. Paradoxom je, že si do diaľnice nechá ministerstvo kecať od dedín pri trase, akoby diaľnica bola dedinská cesta pre dedinčanov. Viď Bratislava - Trnava. Premiešanie kompetencií, pákový efekt na ústredné financie. Centralizácia korupcie a klientelizmu.

24.04.2017 | Brian Henrich

Bratislava ako mesto ani legislativou a uz vobec nie rozpoctom sa ani zdaleka nechyta na kanton vo Svajci. Uz aj len pri porovnani so statutarnym (nie hlavnym mestom Prahou alebo samostatnym landom Vieden) mestom v CR napr. Brno je na tom v doprave menej nez polovicne na obyvatela.
O synergickych rieseniach dopravnej obsluznosti uzemia, obyvatelov,,firiem nad ramec obecneho usporiadania netusi ani exekutiva ani slovensky vyskum typu VUD Zilina.

18.01.2017 | Tonik Lang

No neviem či je nedotknutý inteligenciou, ale napíš, ako by si to riešil ty, Neodvolávaj sa na články iných "odborníkov". POzri sa ja som tiež z Prešova. Prešov potrebuje kompletný okruh, práve z dôvodu, že sa tu stretáva doprava zo všetkých smerov. Juhozápadný obchvat by mohol byť čiastočne nahradený vnútorným obchvatom mesta tzv. Nábrežnou komunikáciou, ale to len za predpokladu, že bude kompletne prestavaná križovatka Levočská a Obrancov mieru, pribudne jeden most na Levočskej, Odkloní sa železničná doprava z centra poprípade sa interval spustených rámp na Levočskej zníži na minimum ( v súčasnosti cca 5 minút a viac) . Samozrejmosťou by bolo dobudovanie minimálne dvoch pruhov, obmedzenie odbočovania a pod. Na to projekt je, a aj sa mal tohto roku stavať, ale padlo to a resp. presunulo na neurčito. Tým pádom vnutorný okruh vyrieši ulicu Košickú a Budovateľskú. Nič viac a nič menej. Veľký problém sú kamióny zo severu a východu, ktoré prechádzajú cez Sekčov resp Sabinovskú (jediný severný vstup do mesta) a to má byť vyriešené severným obchvatom. Stále ale bude chýbať prepojenie medzi týmyto obchvatmi. Naozaj odporúčam každému, kto komentuje dopravu v Prešove, aby sa tam vybral na jeden deň a skúsil si všetky vstupy a výstupy z mesta obojsmerne v bežný pracovný deň v čase od 7:00 - 20:00 a potom nech príde s komentárom. K tej cene len toľko, že predpokladaná cena na zhotovenei obchvatu bola vyššia ako vysúťažená!

18.01.2017 | stryko drzgros

tonik: od hlupaka necakaj ze ti napise ako by to riesil on ... on vie a chce len nadavat ... vid reakcia hore: ziaden argument, len osobne invektívy ...

17.01.2017 | Niless

Ani bohovy.
Ziadne uvolnenie dlhovej brzdy. Ak sa uvolni tolko penazi na dialnice to bude ina zranica. Zrejme tam hore zacinaju riesit ze sa blizi koniec zranice cez eurofondy.
Technicky ano dialnice maju vyznam ale za takych okolnosti ze je schopna zajst tak daleko ze schvali Lex Vahostav a SZCO a male firmy utru hubu....nie a nie a just nie.

Ale ako zaznelo uz viackrat NR SR ma tiez svoju cenu takze ak to prejde zrejme sa pomasti aj smerom do opozicnych radov.

17.01.2017 | mba

Tak, tak - paraziti citia poslednu velku prilezitost, pretoze potom bude hodne dlho sucho a iba tvrda drina....Ale aspoň sa možno vycisti vzduch na Slovensku od roznych Sirokych a Bystrozrakých...Aj normalne podnikat sa na Slovensku bude musiet zacat...

17.01.2017 | Roman Kanala

Dobre to povedali Sulík s Matovičom: v žiadnom prípade sa nesmie uvoľniť dlhová brzda na to, čo už malo dávno byť hotové, ale sa rozkradlo.

Prof. Staněk vraj povedal, že na Zlodejsku sa ročne rozkradne asi 10 miliárd eur. Neviem, ako to myslel, tvrdenie som našiel v Pravde a nepodarilo sa mi ho nájsť inde. Ale predpokladajme, že to povedal a že to zodpovedá skutočnosti. 10 miliárd, to je 500 km diaľnic ročne po 20 miliónoch na kilometer. Každoročne 500 km. Aj keby to bola len desatina, tak za 10 rokov 500 km je presne vzdialenosť Bratislava - Košice cez Žilinu. Cez Lučenec by to bolo pod 400 km.

18.01.2017 | Bellarmino

Vyžadovanie pod hrozbou násilia platenia daní je krádež. Koľko každý rok, každý deň nakradnú nenásytní komunisti? Ty sa sťažuješ iba na následky, nie na príčiny. Dane sú krádež, komunisti rozkradnú z nakradnutého, jedná sa už o druhú úroveň krádeží. Kto z vás odmieta tú prvú? Komunisti nikdy neprestanú kradnúť, ich skazenosť je vyššia ako ich chamtivosť. Ak by nekradli, práve to by bolo podozrivé.
Ak niekomu neprekáža štátne vyberanie výpalného, prečo by mu mali prekážať zmiznuté čiastky pri výstavbe, ktorú ani nenavštívi? Vypisuj iba do podielu čiastky, ktorú vzali tebe. Ty nevieš, ako na to hľadia druhí okrádaní. Možno už rezignovali.

18.01.2017 | Niless

Vy ste ako libertarian svojho casu. Keby tu bol ancap tak by tu bol raj na zemi, ze? ja verim ze rakuska skola je najlepsia cesta ale uz som dost stary na to ze niekedy to z nejakeho dovodu nezafunguje a div sa svete trhove riesenie predbehne konanie nejakej komunity bez zistnych umyslov. A najdu sa aj priklady kde zafungovala obec. K tomu vasmu rieseniu sa treba priblizovat ak ste realista inak ste snilek.

18.01.2017 | ppan2

Ach jaj. Pan Kanala, profesor Stanek si vymysli nejake cislo, ktore je mimo reality a vy uz z neho staviate dialnice :-D.

Mimochodom, bolo to podla jeho tvrdenia 8 miliard sedej ekonomiky, nie vasich 10, a nie cash peniaze na stole, a nie je podlozene nicim, ani len zboznymi zelaniami.

Zacinam mat pocit, ze nie volici lavice su hlupi, ale dnesni volici pravice, ci skor ti, co sa za praviciarov deklaruju. Volic lavice voli pochopitelne, lebo od svojho bossa nieco ocakava a ten mu nieco podhodi. Volic pravice, frustrovany dnesnou ponukou, je schopny zvolit hocijakeho idi....a, ktory si zanadava na toho lavicoveho, aj ked mu vali kydy do hlavy. A ked do toho vpadne osobitna kategoria citatelov Zeme a veku, tak siuz nerobim iluzie, ako to moze dopadnut, aj keby sa dnesna neprava vlada nahradila pravou.

18.01.2017 | Roman Kanala

Ako som napísal, tých 10 miliárd ... Jedna Pani Povedala. Ďakujem za spresnenie, dáva zmysel, ale ani Vy ste nedodali citáciu.

18.01.2017 | Brano L.

Vyzerá to tak, že 10 statočných sa v parlamente nájde a dlhovú brzdu bude uvolnená.

18.01.2017 | Niless

Hnedaci to podporia, lebo peniaze im nesmrdia a ich volici nemaju sajnu co je dlhova brzda.
A mozno aj Borisko sa ponukne aby koalicia nemala zly obraz ze paktuje s Kotlebom. Darmo 19 hladnych krkov zivit nie je med.

18.01.2017 | Niless

Hnedaci to podporia, lebo peniaze im nesmrdia a ich volici nemaju sajnu co je dlhova brzda.
A mozno aj Borisko sa ponukne aby koalicia nemala zly obraz ze paktuje s Kotlebom. Darmo 19 hladnych krkov zivit nie je med.

18.01.2017 | salamoon

"Hnedaci to podporia, lebo peniaze im nesmrdia a ich volici nemaju sajnu co je dlhova brzda."

dlhova brzda je podobny insitny ideologicko-politicko-ekonomicky nezmysel ako vyrovnany rozpocet za kazdu cenu.. len nie isty, ci mas o tom sajnu..

18.01.2017 | Niless

Ale pan je zrejme zo stada keynes... nechaj si svoje mudrosti.
Alebo vies co ano ciastocne mas pravdu pokial by sme mali vlastnu menu a kriza by tu robila svoje. Ale v sucasnosti a za podmienok akymi SMER robi obstaravanie tak ani bohovi.

To skorej prehryziem vystavbu cez PPP ako toto.

18.01.2017 | bluehen

S tymto nespravila poriadok ani europska komisia poslednych 2o rokov co slovenskym vladam preplacala takto predrazene projekty. Financovanie zastavila len vynimocne v pripade do oka bijuceho podvodu, nikdy vsak nie kvoli predrazeniu, na predrazeny podfuk s el. vyberom myta a naviazanymi projektami ziadny tlak, naopak tym istym ludom poslali dalsich 15 ci kolko mld na roky 2014-20 ktoreho vysledkom je ze treba dalsich sialenych 5 mld dlhu na dokoncenie toho co malo byt dokoncene max. do 2013.

18.01.2017 | Moral Revival

EU si fondami podláca lokálnych pajácov, aby držali spoločnú líniu presadzovania európskych "hodnôt" (za boha doteraz neviem o aké hodnoty ide). Čiže sa jedná o megakorupciu na úrovni EÚ a za naše peniaze. EU fondy je najhorší spôsob financovania potrieb. Časť peňazí zožerie prebujnelá EU byrokracia, časť slúži na korupciu lokálnych politikov a zvyšná polovica sa prestavia v pofidérnej kvalite. Výsledok je potom jak za komačov.

18.01.2017 | Stanislav Brath

Aj tento je pablb, ako Jahnátek.

18.01.2017 | benerg

A tom tam už koho dali za ministra - že FTVŠ. načo máme odborníkov s technickým vzdelaním keď ministra dopravy robí nejaký šermiar, ktorý preto že je madar chce dialnice na juhu. navrhujem zvoliť za ministra nejakého krta, ten nám postaví samé tunely (nemyslím finančné)...

18.01.2017 | salamoon

a odkedy je politika o "odbornosti" ?

18.01.2017 | svk

Určite nič nepovoliť pokiaľ tam bude smerácka banda. Jediné lacné diaľnice sa stavali keď to tam riadil Fígeľ.

18.01.2017 | Brano L.

Ano, preto KDH Slováci poslali do teplých krajín :D

18.01.2017 | LPB

Odbrzdiť pre Širokých? NIKDY!

18.01.2017 | Pavol Čižmárik

Na Slovensku je debata, ci sa malo stavat juhom, severom, stredom, juhovychodom alebo severozapadom druhorada. Prvorade je, ci vystavbu dialnic obstaravaju mafiani a zlodeji, alebo nie. Ak to prve, je jedno, kde stavaju, su schopni megapredrazit a rozkradnut aj uplne jednoduche stavby, ci na dialnici, alebo zeleznici.

Az ked nebudu dialnice obstaravat zlodeji, da sa bavit, kde stavat skor. Kto sa dokaze povzniest nad svoj lokalpartiotizmus musi uznat, ze dialnicu treba najskor tam, kde je najviac pretazena existujuca infrastruktura a neda sa to vyriesit inak, lokalnym obchvatom, reorganizaciou dopravy - co sa tyka najma miest. Napriklad krizovatka v Ziari nad Hronom ci v Povazskej Bystrici jasne ukazuju, aka cast dopravy v nich pred dostavbou dialnice bola skutocne tranzitom a aka nezvladnutym riadenim dopravy v meste. Na rozdiel od severneho obchvatu BB.

Uvolnit dlhovu brzdu by znamenalo asi tolko, ako vybavit narkomanovi kontokorent. Doteraz fetoval za dotacie od pribuznych (EU) a ked sa zda, ze tento kanal vysycha, tak si potrebuje udrzat "uroven".

18.01.2017 | Brano L.

Uvolnenie dlhovej brzdy závisí od 10 poslancov strán ĽSNS a Sme rodina. To znamená, že je to politická otázka. Pretože ak SaS a OĽaN nebudú hlasovať za, tak rastie cena poslancov LSNS a Sme rodina. A kedze vieme, ze títo poslanci sú zásadoví, tak je veľmi pravdepodobné, že minimálne v oklieštenej forme bude dlhová brzda uvolnená. Potom vypukne "druhý turnus" ....aby som parafrázoval slová Lasica&Satinsky.

18.01.2017 | Moral Revival

+
Toto je vysoko odborná téma, len politici si z nej urobili agendu a nástroj na tunelovanie našich peňazí. A diskutéri názorové bojisko bez hodnoty. To kadiaľ ma diaľnica ísť vychádza z exaktných technických dát, ekonomických dát,potrieb a strategického plánovania. Ďiaľnice sa plánujú v dlhodobom horizonte a nie podľa politických cyklov. Keď je minister maďar tak juhom, keď žilinčan tak severom. Je to scestné a Jaspers sa z nás len smeje. Dopravné inžinierstvo je v praxi potlačené do úzadia, rozhodujú politické kritéria. Choré.
A nás tento prístup stojí veľa peňazí a premhrhaných príležitostí. V budúcnosti sa nám to vráti.
K "expertovi" na všetko Kanalovi je škoda sa vyjadrovať. K tejto téme je úplne mimo a trepe nezmysly.

18.01.2017 | Brano L.

No...dopravné inžinierstvo? S VÚD Žilina na čele? To sú tí, ktorí podľa zadania ministrov a ministerstva dopravy obhajujú to, čo je aktuálne "in" a nájdu podporný argument na každú blbosť, ktorú si vymyslí stavebná lobby.
Inak ak prejde zvýšenie dlhovej brzdy, tak sa v Prešove prestavia 1 000 mil.eur na D1+R4 a garantujem Vám, že dopravná situácia v Prešove bude podobne neúnosná ako dnes - pretože cieľová doprava do Prešova nebude vyriešená (a tá je drvivá väčšina). Maximálne bude odklonená NAD.
Hlavná úľava nastane v Prešove už po dostavbe nábrežnej komunikácie v polovici tohto roku (2017), aj keď zápchy najmä ráno nevymiznú.
Ešte si pamätám, ako vyzerala križovatka Sečovská v roku 2000-2004 v Košiciach pred dostavbou mimoúrovňovej križovatky. Neustále zápchy. A teda dosť brutálne. Po dostavbe sa situácia znormalizovala. Samozrejme ráno sú naďalej na viacerých miestach zápchy.

18.01.2017 | Moral Revival

viď môj príspevok:

http://www.etrend.s...

18.01.2017 | stryko drzgros

brano: a to ti kto povedal ze po dostavbe obchvatu "cieľová doprava do Prešova nebude vyriešená " ?
ved to bude neskutocna ulava pre dopravu v meste, ked TRETINA dnesnej mestskej dopravy pojde poza mesto pretoze v meste nema cielovu stanicu len dnes musi prechadzat centrom lebo inu moznost nema ...

18.01.2017 | Moral Revival

Obchvat rieši primárne tranzitnú dopravu čiastkovo zdroj-cieľ, podľa toho ako je situovaný a napojený na mestskú cestnú sieť. Na to nie je možné aplikovať univerzálne riešenia. Vždy je potrebné riešiť dopravu ako celok t.j aj vonkajšie obchvaty, mestské okruhy aj efektívne riadenie križovatiek. Až vtedy to môže uspokojivo fungovať. V Prešove bohužiaľ kvôli konfigurácií terénu sú obchvaty od mesta vzdialené. Mestské okruhy nedostavané alebo nefunkčné, funkčné triedy komunikácií narušené nevhodnými zásahmi. Dôležité miesta pre rozvinutie cestnej siete zastavané, lokality vhodné pre riešenie integrovanej dopravy predané/zastavané. Výsledok pôsobenia d.ebilov za posledných 50 rokov. A nepoučili sme sa. Z titulu vlastníctva vodičkého preukazu a auta sa odborníkmi v doprave cítia byť politilógovia, novinári, tupcami volení zas tupcovia ľudu, lekári, dôchodcovia, učitelia, ekonómovia, ujovia Arpádovia a pod. A čudujeme sa, že to nefunguje?
zbytočne zabitý čas tento príspevok.

„Informace nejsou znalosti“
Albert Einstein

24.04.2017 | Brian Henrich

Situaciu v Presove nepoznam ale ta hlupost spojena s nenazratostou a ziadna kontfola od danovych poplatnikov bude v SK zrejme celostatna. R,iesit dopravu v BA polobchvatom bez dialnicnehomtunela pod Karpatmi, rozdelit mesto dialnicou vedenou nabrezim Dunaja povrchovo pri uplnej absencii mestskych tunelov aspon 2 pod Karpatmi, pri absencii mestskeho okruhu moze len absolutny diletant. Nehovoriac o prezieravej VUCke ktora zrusila regionalnu zeleznicu BA - Stupava, nedobudovala nicotnu spojku zeleznice do napr. Samorina. Vrchol su rozvojove plany letiska BA ktore je dnes fakticky vnutroaglomeracne letisko obklopene na vzdialenost cca 2-3"km suvislymi mestskymi a primestskymi obytnymi zonami ...cize odsudene pri aktivnejsej obcianskej iniciative s vyuzitim dnesnych eurosmernic k zatazi zivotneho prostredia na zanik.

18.01.2017 | Moral Revival

a na VÚD Žilina som zrovna nemyslel...

18.01.2017 | HlasNaHlas

Existuje aj nečo také ako je prepojenosť diaľničných komunikácii vrámci Európy. pán Érsek, keby same sa vozili juhom, dôjdeme tak po Dunajskú Stredu, ale severom ideme do Ostravy, Varšavy, Prahy, Berlína či ďalej na západ, resp. do Košíc a ďalej na východ. To, že diaľnica svereným ťahom je potrebnejšia, vidno z jej vyťaženosti, resp. preťaženosti.

Vy pán, Érsek by ste sa mali predovšetkým snažiť odťažiť nejakými cestami a obchvatmi mestá a obce na Slovenku, v Bratislave na Šamorín, dalej na Zlaté klasy atď, kde sú nepredstaviteľné zápchy, samozrejme Čadcu, Prešov atď. Situácia vo väčšine miest je s cestami katastrofálna, to je ďalšia kapitola, ktorej sa treba venovať.

A nech Ti, Árpi, ani len nenapadne siahať na dlhovú brzdu!!! Buď radšej ako v tom vtipe o ruskom kozmonautovi, nakŕm opicu a na nič nesiahaj.

Je neuveriteľné, že niekto môže súhlasiť, aby tento štát žil na dlh a ešte si požičiavať ďalšie peniaze! Mne je jedno, že USA majú biliónové dlhy. My máme mať vyrovnaný rozpočet a žiť len tak, ako nám perina stačí. Každý podnikateľ, ktorý zamestnáva ľudí si toto uvedomuje, len tento štát nie. Bol by som za pravidelné referendá, ktoré by poslancom, vládnym činiteľom a úradníkom každoročne stanovovalo výšku platu. Bol by som za elektronický systém, v ktorom by sa štátne zákazky na diaľnice prideľovali všeľudovým hlasovaním. Takto to ďalej nejde!

18.01.2017 | salamoon

"My máme mať vyrovnaný rozpočet a žiť len tak, ako nám perina stačí. Každý podnikateľ, ktorý zamestnáva ľudí si toto uvedomuje, len tento štát nie."

presne tak, a preto je zadlzenost nasho sukromneho sektora (domacnosti + nefinancne firmy) 85% HDP.. ak ratame aj financny sektor tak 120%.. posadnutost dlhom v kapitalizme vo vseobecnosti je irelevantna, kedze su to spojene nadoby..

18.01.2017 | Roman Kanala

Rozmýšľal som, či má zmysel vôbec niečo písať do fóra anonymných ušmudlaných psíkov, ktorí majú názor na všetko, ale nerozumejú ničomu.

"Toník Lang" ma priamo vyzýva, aby som písal o Prešove. Pravdu povediac, Prešov mi je ukradnutý asi tak, ako maštaľ JRD v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Ale chlapec aspoň vyzerá úprimne a asi sa naozaj chce niečo dozvedieť. A "Morál Revivál" si dovoľuje hodnotiť moju prácu a moju odbornosť, hoci o nej vie trt a sám sa schováva v anonymite. Aj tak sa dá.

Kedysi dávno, už je tomu asi 20 rokov, som pracoval na jednom projekte, kde sme ako tím asi 20 ľudí riešili regionálny energetický problém na konkrétnom príklade Ženeva. Šlo o dynamickú minimalizáciu globálnych agregovaných nákladov na energetický systém v dlhodobom horizonte 45 rokov, pričom problém mal viaceré komponenty, ktoré nebolo možné integrovať do jediného modelu. Takýmito podproblémami bola cestná doprava, znečistenie ovzdušia a výsledná morbidita a mortalita.

Ako expert na dopravu som sa zaoberal otázkami dopravy, ale tiež domácich spotrebičov (rovnice prežitia v prevádzke majú podobné s automobilmi), budov a terciáru. Tiež som robil systémáka, výpočtára, softvérového integrátora a webmastera. V tom čase to ešte boli príbuzné remeslá.

Novinkou oproti "štandardnému" prístupu bolo zahrnutie priestorovej premennej do všetkých komponent modelu. Obvykle modely pracujú v jednom bode. Na Zlodejsku sa tak pracuje dodnes. Jedno Zlodejsko, jeden bod, jedna makroekonomika. Ale vtedy sme si povedali, že technológie rozdelíme do ich priestorových súradníc a pozrieme, aké nové problémy sa budú dať riešiť takto upraveným modelom s interface na GIS.

Stacionárne zdroje znečistenia sa brali s presnými súradnicami pre veľké zdroje, s plošnými súradnicami (hektár, km2) pre malé spriemerované zdroje, a s úsečkami pre lineárne zdroje (cestné segmenty). K tomu bolo treba použiť model statických dopravných rovnováh. Pre ten treba dve množiny premenných: topológiu cestnej siete a maticu zdrojov a destinácií prepravy.

Akonáhle sú tieto dve množiny dát pokope, dá sa riešiť typ problémov čisto dopravných, ako čo sa stane, ak sa zavrie ulica, alebo ak sa zjednosmerní ulica, alebo ak sa pridá obchvat, alebo ak sa pridá nejaký tunel pod mestom, ktorý spojí dva body bez križovatiek medzi nimi. Ale spolu s dátami o stacionárnych zdrojoch sa dá riešiť aj iný typ problému, napríklad rozvojový problém. Čo sa stane, ak sa postaví vilová štvrť s decentralizovanými zdrojmi (komínmi) a cestami na americký spôsob, alebo obytná štvrť s blokmi a teplárňami a verejnou dopravou, alebo obytná štvrť s teplovodnou sieťou, verejnou dopravou a centralizovaným zdrojom imisií niekde mimo.

Z mapy imisií sa dá prepočítať mapa emisií pre všetky typické mateorologické situácie a pozrieť, či nie sú prekračované normy znečistenia ovzdušia. Cieľovou funkciou ostáva minimalizácia funkcionálu globálnych agregovaných nákladov na energetický systém, lebo energia a energetické služby tvoria takmer celý HDP regiónu. Pre niekoho to môže byť prekvapujúce, ale máloktoré ekonomické činnosti prinášajú pridanú hodnotu bez spotreby energie či tvorby emisií. Ale aj podproblémy boli veľmi zaujímavé, napríklad prepočítať emisie, ak by sa zakázali spaľovacie motory. Alebo ak by sa konečne postavil tunel pod jazerom. Alebo ak by sa zavreli nábrežia pre všetku premávku okrem verejnej dopravy.

Matematicky ide o problém deterministického dynamického programovania s nelineárnymi komponentami. Klasické riešenie je zostaviť si Lagranžián problému, overiť existenciu a spojitosť všetkých parciálnych derivácií 2. stupňa, čím bude splnená podmienka existencie extrému. Položiť L=0 a nájsť súradnice extrému. Lenže to platí len pre spojitý problém. V prípade celočíselných premenných alebo binárnych premenných je matika celá rozhasená. Obvyklý problém je dobre lineárny, lebo ak je 35 alebo 36 technológií, je to dobrá aproximácia linearity. Ale napríklad spaľovňu odpadkov ako tepláreň je možné postaviť 0, 1 alebo nanajvýš 2 a to už nie je lineárne. Podobne teplovodnú sieť je možné postaviť "áno" alebo "nie" vcelku, ale nie polovicu, lebo to nebude rentabilné. Aj cestná sieť vnáša celočíselné a binárne nelinearity, ktoré sú matematicky ťažko riešiteľné. A pre existenciu globálneho extrému musí byť matica pozitívne definitná. Je to celkom vzrúšo.

Toto je metodológia, ktorá existuje vyše 20 rokov a bola podrobne publikovaná. Funguje to pre Ženevu, pre Bombaj, pre Atény, fungovalo by to aj pre Prešov, keby tam mali dosť mozgov na formuláciu problému. Pretože v Prešove ešte lozia po stromoch a namiesto whisky chlastajú borovičku, asi ich nebudú zaujímať dlhodobé plány rozvoja a imisie a emisie a ich prognóza. V Prešove ich bude zaujímať len krátkozraké riešenie okamžitého dopravného problému. Nuž k tomu netreba riešiť, či Levočská, či Levická, či Okružná, či Okresná, Nábrežná či Pobrežná. Treba zostaviť topológiu cestnej siete a maticu pôvodu a určenia dopravy. A nasypať to do matematického modelu statických rovnováh dopravy. Prepočítať statickú rovnováhu uprostred dňa, v rannej a večernej špičke a z troch najčastejších modelových situácií potom zisťovať, čo kde rozšíriť a prestavať a pridať. Dynamické rovnováhy síce dajú odpovede aj na také otázky, čo urobí s priepustnosťou kruháč namiesto križovatky v závislosti na meniacom sa zaťažení v priebehu dňa, ale model je omnoho zložitejší na konštrukciu, údržbu i prevádzku.

Môže sa to zdať zdĺhavé a zbytočné, ale je to lacnejšie, ako jedna jediná rozkopávka ulice a model bude možné používať desaťročia s malými zmenami podľa zmien topológie a ekonomickej situácie, keď sa zmenia údaje pre zdroje a destinácie dopravy. Toto je odborný prístup a nie patlanie čiastkových údajov tu a tam podľa toho, kto si čo všimol a kde býva. Hlavne aby bol z Prešova a zavýjal na mesiac, inak sa to nepočíta.

Ale ak aj toto je príliš teoretické a komplikované, lebo treba rýchlo rýchlo stavať a vyplieskať pol miliardy evri, tak stačí v meste rešpektovať pár pravidiel a kongescia bude konvergovať inak:

- cesta je vektor prepravy, ale zároveň krátkodobý sklad áut, a preto nikdy cestu nezužovať pred križovatkou, ale 100 m za ňou

- križovatka može byť zahltená, ak je bezprostredne za ňou železničný priechod so závorami, ktoré sú dlho zavreté

- kruháč sa dá zahltiť ešte ľahšie, ako križovatka, lebo sa zastavia všetky smery, preto za kruháč nikdy nedávať prechod pre chodcov, ani svetlá, ani železničné priecestie

- na tranzit nechať dlhé úseky bez križovatiek a bez svetiel

- na obsluhu sídliska nechať sieť nezávislú na tranzite

Pár publikácií na túto tému. Niektoré sú aplikované na Ženevu, iné viac teoretické. Pri tomto výskume bolo prvý raz použitých viacero novátorských konceptov. Mixed integer programming. Binary programming. Stochastic programming. Geospatial referenced technologies. Imission-emission meta-modelling. Pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy sú už veci ďalej.

http://archive-ouve...
http://archive-ouve...
http://archive-ouve...
http://archive-ouve...
http://archive-ouve...
http://meetings2.in...

Koho by to zaujímalo, nájde si ma. Mám voľné kapacity pre konzultácie, ak mi viete zaplatiť môj obvyklý tarif.

19.01.2017 | Brano L.

Tiež nemám veľmi rád, že na Slovensku sa diskutuje pod rôznymi "nick"-mi. Slovensko ešte nedozrelo na to, aby ľudia diskutovali pod svojim menom a neskrývali sa (viď. ako to funguje vo FAZ). Ale nakoniec ma to až tak neprekvapuje, pretože vplyv dlhého obdobia totalitných politických systémov sa prejavuje na jednaní a rozmýšľaní spoločnosti - preto je typické nadávať a skrývať sa.
Inak verím Vám, že takto to funguje v Švajčiarsku. Je to vlastne úplne iný svet pri porovnaní so spoločnosťou na Slovensku. A nejde o bohatstvo materiálne ale najmä o bohatstvo ľudského kapitálu.
No a to čo nie je vidno, je práve to najdôležitejšie. Schopnosť dohodnúť sa, vyjednávať a byť schopní kompromisu je typická vlastnosť švajčiarskej demokracie...toto nám veľmi na Slovensku chýba. Dlhodobosť plánovania, premyslenie krokov do predu, to tiež nie je typické na Slovensku, ale Švajčiari so svojou skúsenosťou nehostinného prírodného prostredia to majú prakticky vložené vo svojich mysliach.
Mne stačilo navštíviť Švajčiarsko a byť vnímavý. Keď cestujete napríklad cez Lotschergtunnel, ktorý niekedy okolo roku 1880 bol stavaný a pritom má dĺžku 14,6 km, tak si uvedomíte, aká dôležitosť sa musí v Švajčiarsku prikladať technickým vedám. Potom cestujete z Neuchatelu do La-Chaux-De Fonds a vlak prekonáva Juru cez ďalší 3 km tunel, tiež postavený dávno pradávno. A mohol by som pokračovať. Nie je vôbec náhodou, že prakticky v Európe najlepšia technická univerzita ETH sa nachádza vo Švajčiarsku. Nie na darmo Einstein študoval na ETH. Nie na darmo jeden z najlepších slovenských vedcov Aurel Stodola pôsobil na ETH. Ale väčšina Slovákov to ani nevie.

19.01.2017 | Roman Kanala

Zurišskú polytechniku založil v 1854 Alfred Escher. V tom čase bolo Švajčiarsko zaostalou agrárnou krajinou, ktorá v 1847 utrpela občianskou vojnou. Od roku 1848 sa zrušili privilégiá šľachty a klerikov, buduje sa federálny štát. Escher tlačil na industrializáciu krajiny, staval železnice a ich financovanie založil banku Schweizerischer Kreditanstalt. Pre potreby priemyslu založil technickú vysokú školu, ktorá je dnes v prvej desiatke svetových univerzít. Silný priemysel, bankovníctvo, vedomostná ekonomika, železnice a neutralita položili základy švajčiarskej prosperity. Escher bol tiež federálnym radcom a štyrikrát predsedom federálnej rady (prezidentom). Alfreda Eschera spomínam v blogu http://blog.etrend....

Ak by sa švajčiarske železnice stavali ako na Zlodejsku, že víťaz berie všetko a víťazom sú z definície fašisti v Žiline, trať sever-juh by neviedla najkratšou cestou cez Gotthard, ale Zurich - Chur - Disentis - Lugano:
https://en.wikipedi...

Diaľničná výstavba vo Švajčiarsku by si tiež zasluhovala zvláštny blog. Prvý úsek A1 Ženeva - Lausanne bol otvorený pre Expo 1964. Potom sa A1 doniesla do Zurichu, St. Gallenu až po hranicu s Rakúskom v St. Margarethen. Zvlášnosťou však bolo, že A1 medzi Yverdonom a Bernom sa postavila až nedávno. Je tam zakomponovaná do krajiny, samý viadukt a tunel. Najprv sa postavila A12 z Lausanne do Vevey a potom na Freiburg do Bernu. Prečo? Freiburg ostal rurálny katolícky kantón, lebo ľudia tam nechceli priemysel. S priemyslom príde proletariát, stavajú sa mestá, a robotníci štrajkujú a robia neplechu. Keď má každý statok, kravy a dorába syr, veci sú kľudné, nič sa nedeje a je pokoj. Ale v 70-tych rokoch to začal byť handicap a tak sa diaľnica A12 priorite postavila tak, aby viedla cez Fribourg. Už sú tam aj podniky a priemysel. Presný opak "všetko na Žilinu". https://en.wikipedi...

Ak by si dediny pri ceste nárokovali rozhodovanie o diaľnici ako Bratislava - Trnava alebo R7, bolo by im jasne povedané, že do diaľnice ich nič nie je. Diaľnica nie je pre dediny. Diaľnica spája ďaleké ciele v krajine a slúži tranzitu, nie obsluhe územia a podobne. Nik by sa s nimi ani nebavil. Prešovčania by si mohli postaviť, čo len chcú, ale za vlastné. Tak predražené a predimenzované križovatky by si nevedeli zaplatiť. Dnes si nevedia ani zaplátať diery v meste a snívajú o veľkolepých tuneloch za štátne. Stavbári by stavali, čo si politici objednajú a nie naopak.

23.01.2017 | Anonym

Zrejme je to tak, ze nadhlad moze mat iba clovek nezijuci na tomto uzemi. Nie je ohrozena jeho existencia, rodina a ma splnene bazalne potreby. Tu odohravajuca sa diskusia je ako voda v potoku - plynie a nikoho kompetentneho neohrozuje a teda ani nezaujima.
Model a princip, totiz, zostal rovnaky, ako pred 40 rokmi: v istom tunajsom malom meste sa rozhodli postavit krytu hadzanarsku halu. V tom case intenzivne stavali sudruhovia svoje haciendy. A tak sa nedopatrenim stalo, ze ihrisko je bez strechy dodnes, kedze sa rozutekalo trosicku viac materialu. A vsetko je v uplnom poriadku. Tiez dodnes.

24.04.2017 | Brian Henrich

Niet co dodat. K dlhovej brzde mala poznamka. ECB vytvorila za posledne 3 roky cca 1700 miliard novych EUR k predtym existujucim cca 2000 miliardam. Pouzitie maju rozne, co je iste ich kupna sila klesa v case rychlo a budbe dalej klesat. A vsimol si ako napr. v zadlzenom Rakusku usilovbe opravuju a inovuju vsetku dostupnu infrastrukturu krajiny hoci zdanlivo zbytocne dokonca "do rezervy". Praha stavia a prevadzkuje dalsie a dalsie linky metra, vnutromestske tunely, dokoncuje obchvat, Vieden zahajuje uz 2. uroven velkeho obchvatu okrem ukonceneho Skoveho len u nas " ani Bohovi". A mlada generacia Slovenska hlasuje " nohami " uz aj len po studiu v CR sa len malokto vrati na Slovensko. Takze tak.

20.12.2018 | Roman Kanala

Po tejto diskusii som začal písať blogy o výstavbe švajčiarskych diaľnic:

https://blog.etrend...

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.