Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo patríme k najšpinavším štátom EÚ? Odpoveď leží aj na okraji Bratislavy

13.06.2017 | Ján Kováč

Diskusia (7 reakcií) Pravidlá diskusie

13.06.2017 | Roman Kanala

V Ženeve smetiari neustále žiadali nové plochy na skládky, až im niekedy pred 40 rokmi vláda povedala dosť. Postavila sa spaľovňa odpadkov Cheneviers, ktorá je obyčajná tepelná elektráreň, ale má niekoľko zvláštností. Prvou zvláštnosťou je palivo, ktoré má zápornú cenu. Elektráreň za palivo - komunálny odpad - neplatí, ale ho fakturuje obciam. Druhou zvláštnosťou je komín, ktorý je dosť vysoký, aby spád škodlivín šiel do Francúzska. Tak je norma znečistenia ovzdušia rešpektovaná na oboch stranách hranice. Potom je to inštalácia filtrov na komíne. Odlučujú ťažké kovy, lebo v odpade sa stále nájdu žiarivky s ortuťou, baterky s kadmiom, či elektronika, ktorá by normálne mala smerovať do nebezpečného odpadu. Nedávno sa zase menili rošty, lebo výhrevnosť paliva stále stúpa, ako sa papierové obaly nahrádzajú plastmi. Elektráreň sa blíži koncu životnosti a nevie sa, čo bude potom. Je jasné, že skládka to nevyrieši, na to je kantón primalý a pôda príliš vzácna. Staré skládky sa bagrujú a smerujú do spaľovne.

Spaľovňa funguje na princípe kogenerátora. Para z turbíny sa odoberá ešte pred úplnou expanziou a nízkoteplotné teplovody zásobujú domy v okolí asi 10 km.

Ešte perlička: pretože sklo sa recykluje takmer všetko, chýba sklo v odpade. Tak ho tam pridávajú z triedeného skla, ktoré kupujú. Sklo slúži na to, aby boli strusky obalené sklovinou a potom sa používajú namiesto štrku do obalovaného asfaltu na plátanie dier na cestách. Sklo je tvrdšie, ako kameň a na ceste dlhšie vydrží.

13.06.2017 | oko

znecistenie SK komunalnym odpadom je jeden z mala nesvarov, za ktory mozu sami obcania.
btw, nedaleko BA, z opacnej strany je skladka ASA (dnes to je uz ina firma). tam okolie vyzera podobne. odporucam pozriet sa skoro na jar, ked vegetacia nic nekryje. sacky su po stromoch i poliach v okoli.
naspat k obcanom SK: hned si prejdite (nestatnu asfaltovu) cestu z Vysokej pri Morave do Zohora.
pozerajte okolo seba. co to musia byt za idioti, ze si daju tu namahu vyviezt elektroodpad, plasty, nabytok, uhynute zvierata atd niekolko kilometrov do remiz za dediny, ked vacsina z tohto odpadu sa da uz aj u nas oficialne zlikvidovat.
podobne je to po celom slovensku.

14.06.2017 | EuroSMS

Nelegalne skladky, spina, bordel je okrem mizerneho nastavenia systemu aj trosku vecou psychologie.
Ked je pole za dedinou (najvacsiu nevynimajuc) upravene a je evidntne, ze ma spravcu, sanca, ze tam niekto vyhodi chladnicku, je mensia. V tychto veciach podliehame davovej psychoze - ked zaziari na poli prva chladnicka, utesene sa pridavaju dalsi dobrovolnici, radostne zveladuju skladku. Pre nadsencov tohto typu mam ale zle spravy - IoT za lacny peniaz dosiahne vsade, kamerami sa lahucko precitaju spz/ecv aj tvare vyvozcov. Na zaver otazka: Kto ma odpad na starosti na Sicilii?

14.06.2017 | Roman Kanala

V Neapole podniká so smeťami mafia. V takej situácii ani nemá zmysel hovoriť o korupcii, mafia je z definície zločinná organizácia. Za mestom vyrástla hora sáčkov, potom druhá ešte väčšia. Vedľa sa pasú byvoly, z ktorých je famózna mozzarella buffala. Horu neapolských sáčkov mali postupne dovážať do Ženevy a páliť v spaľovni. Pre spaľovňu by to bol výborný kšeft, lebo by to bolo dobre zaplatené. Ale čo sa nestalo, pár sáčkov otvorili pre analýzy. Čo malo byť komunálny odpad bolo všetko: trochu domáceho odpadu, ale aj stavebné sutiny a nebezpečné ťažké kovy a dioxíny, ktoré by normálne mali byť likvidované pri omnoho vyššej teplote v špeciálnych zariadeniach.

Problém je, že domáci odpad horí sám, ale sutiny nehoria vôbec a treba pridávať mazut a ostáva mnoho strusky. No a nebezpečný chemický odpad nemá čo robiť primiešaný do domáceho. To by bolo treba prerobiť spaľovňu a triediť odpad pred spálením. Zrazu sa dobrý business zmenil na drahú operáciu triedenia. To už nebolo komerčne zaujímavé a z obchodu zišlo. Prekazil ho vodca MCG, Hnutia ženevských občanov, ktorý bol členom dozornej rady a pustil informáciu do médií.

14.06.2017 | citatelTrendu

Ja nechápem prečo dovolíme našu krajinu zamorovať odpadom. Každý kraj by mal mať povinne vlastnú spaľovňu na likvidáciu odpadu a samozrejme, cez poplatky zaviesť účinnú recykláciu. A nie systémom ako to funguje teraz, že štát príde skontrolovať raz za x-rokov živnostníka alebo podnikateľa, ten mu ukáže bloček zo zberne odpadu a tým je to vybavené. Zopovedný úrad musí skontrolovať celú históriu nakladania s odpadom, odpadové firmy musia mať právomoc cez mesto pokutovať osoby aj firmy) či do zberných nádob dajú iné ako určené odpady a zaviesť veľkokapacitné podzemné kontajnery vrátane kamier a zároveň v zmysle objektívnej zodpovednosti zasielať pokuty z miestnych úradov ak tam niekto vhodí nesprávny odpad. Ale zamorovať pôdu odpadom je choré.

A najmä, pokuty treba zvýšiť, tie 30 eurové pokuty sú na smiech, tiež za sprejerstvo, pričom zničia často historickú fasádu. Za sprejerstvo, keďže ide o úmyslený trestný čin, by mali byť pokuty od 1000 € vyššie, pri opakovaných skutkock od 5000 €, nech rozmaznaní frackovia začnú život splácaním dlžôb ak sú blbí a nezmestia sa do kože.

14.06.2017 | LPB

Účinnejšie ako pokuta je poupratovanie, odstránenie náteru, odpracovanie... to môžu aj bezdomovci s prázdnymi vreckami. A biele kone...

Nezostáva nám nič iné len vyčkať na tie úžasné inteligentné a hlavne digitálne roboty/drony, čo to upracú/pozbierajú/vytriedia... samozrejme nabíjané bezdrôtovo, lebo to je veľmi eko.

14.06.2017 | TotoTuSomJa

Slovensko nebude nikd čisté, lebo nám tu vládnu politici ovládaní mafiánmi. Príklad plastové flaše, MŽP opakovane ustupuje obchodným reťazcom aby zálohovali plastové flaše, ktoré nám takto zamorujú krajinu. pritom by ich radi bezďáci vyzbierali a odniesli za zálohu do obchodu.
V okolí Bratislavy dokonca vládne biznis s Rakúskom, kde výkupníci chodia vykupovať nevyseparovaný odpad a vozia ho do preslávených Zlatých Klasov, štát nič nevidí, vozí sa sem odpad z Talianska, štát nič nevidí....
MŽP=paródia na úrad čo má chrániť prírodu. Roky ignoruje kontaminovanú skládku vo Vrakuni hoci ohrozuje Žitný ostrov, necháva roky likvidovať slovenské lesy dokonca aj v chránených územiach.
Skutok sa nestal:

http://www.pluska.s...

https://www.noviny....

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.