Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Na inteligentný priemysel potrebujeme vzdelaných ľudí

29.06.2017, 16:00 | Lukáš Kvašňák | © 2017 News and Media Holding

Malé slovenské strojárske firmy nie sú na zmeny, ktoré ich čakajú, vôbec pripravené

  • Tlačiť
  • 0

Podľa prezidenta Zväzu strojárskeho priemyslu SR a zároveň predsedu predstavenstva popradskej Tatravagónky Alexeja Beljajeva zmeny v priemysle, ktorý smeruje k inteligentnému riadeniu, pristihli domáce podniky nepripravené. Bez pomoci štátu nádej, že tieto zmeny zvládnu, nie je veľká.

Často hovoríte, že Slovensko je priemyselná krajina a malo by sa podľa toho aj správať. Ako by sa teda malo správať?

Tak, aby sme naplnili slovné spojenie priemyselná krajina. Okrem priemyslu potrebujeme aj nadstavbu, čo je školstvo, vzdelávanie, veda a výskum.

To všetko máme, no priemysel nie je s ich úrovňou spokojný. Čiastočne má tento problém riešiť aj veľká reforma Učiace sa Slovensko. Ako ju hodnotíte ako zväz?

Vo zväze si myslíme, že je potrebné zahodiť túto reformu do koša a začať odznova. Demokracia v školstve musí mať nejaké hranice. Tie vyplývajú z charakteru štátu. Keby sme boli Grécko, ktoré žije z turizmu, asi budeme tlačiť na väčší počet hotelierov, čašníkov, kuchárov či marketérov. Lenže my sme priemyselný štát. Nechali sme si vypracovať štúdiu, podľa ktorej do roku 2020 bude Slovensko potrebovať v priemyselných odvetviach okrem absolventov ešte zhruba 25-tisíc rekvalifikácií, aby sa zaplnila diera, ktorá vznikne odchodmi ľudí do dôchodku a príchodom nových investorov. V priemyselnom štáte potrebujete matematikov, biológov, chemikov, fyzikov, stavbárov, elektrotechnikov, počítačových odborníkov. Toto všetko nám chýba. Dnes hovoríme o Priemysle 4.0, ale musíme si uvedomiť, že ten je hlavne o IT. Logicky preto musí prísť otázka, kto v takomto priemysle bude pracovať.

Ako sú malé strojárske firmy pripravené na Priemysel 4.0 a zmeny, ktoré prinesie?

Myslím, že sú nepripravené. Stačí sa pozrieť, ako v týchto fabrikách zavádzajú informačné technológie a inovácie. Nesmieme sa pozerať len na zahraničné fabriky, ktoré si moderné koncepty vyvíjali doma a dnes ich k nám preniesli.

Zahraničné fabriky sem prišli kvôli výhodnej lokalite a kvalitnej a lacnej pracovnej sile. Dokedy môže Slovensko ťažiť z týchto atribútov?

Stále máme cenový vankúš, ktorý nám umožňuje z nich ťažiť. Vláda však hovorí o minimálnej mzde päťsto eur, o dva roky možno bude sedemsto eur. Hovorí sa o dvojrýchlostnej Európe, kde Slovensko chce byť v prvej lige. No jednou z podmienok členstva bude určite odstránenie sociálneho dumpingu a tým slovenské fabriky stratia výhodu nižších nákladov. Platy vzrastú na úroveň tých v západnej Európe. Potom sa naplno ukážu nedostatky, ako je slabá veda a výskum, nedostatočná informatizácia spoločnosti alebo nevýkonná štátna správa. Kľúčom k všetkému je však vzdelávanie. Bez vzdelaných ľudí nemôžeme hovoriť o inteligentnom priemysle.

Skončila sa teda éra lacnej pracovnej sily?

Nie je to len o tom. Slovensko ponúka cenu pracovnej sily v pomere ku kvalite a produktivite. Vždy je cena pracovnej sily v pomere k celej hospodárskej situácii v podniku. Vymysleli sme teraz trinásty plat, čo je podľa mňa hlúposť. Dnes, keď je nedostatok zamestnancov, pravidlá nemá určovať vláda, určuje ich trh. Keď chcem nájsť kvalitného zvárača, tak mu musím tento rok zaplatiť viac.

Ako dlho môžu ešte firmy ťažiť z lacnej pracovnej sily?

Väčšina strojárskych firiem na Slovensku má pätnásť až dvadsať zamestnancov. Práve tieto podniky musia byť aktívne vo vývoji. Je tu mnoho firiem, ktoré robia zaujímavé produkty, no nevieme o nich. Nepodceňoval by som teda slovenské firmy. My sme však zmeškali proces kapitalizácie v deväťdesiatych rokoch. Pritom už po socializme spoločnosti vstupovali s investičným dlhom, ktorý sa následne len prehlboval. Teraz to musíme doháňať.

Malé firmy môžu súperiť aj s jednoduchou manuálnou výrobou, ak ju majú efektívnu 

Ak však chcú firmy robiť výskum a vývoj, potrebujú vlastný produkt, no malé slovenské podniky často robia len nejaký medziprodukt bez väčšej pridanej hodnoty.

Teoreticky môžu súperiť aj s jednoduchou manuálnou výrobou, ak ju majú postavenú dobre a efektívne. Automobilka alebo výrobca vagónov má väčšinu dielcov od dodávateľov. My v Tatravagónke Poprad vyrábame vagón, ale neprodukujeme nárazníky, brzdy, stúpačky. To všetko si kupujeme.

Čo by mal urobiť štát na podporu vývoja v malých firmách?

Momentálne chýbajú investičné stimuly. Už dva roky síce máme daňový odpočet nákladov na výskum a vývoj vo výške 25 percent, ale je to málo a prišiel neskoro. Rakúsko má odpočet vo výške 150 percent nákladov. Na západe je takýto mechanizmus k dispozícii už dvadsať rokov. Skúsenosti teda sú, aj funkčné modely, stačí ich prebrať. Žiaľ, do nákladov si v rámci tohto odpočtu nemôžete dať investície do výpočtovej techniky, teda počítače, servery, softvér. Nejde pritom o malé sumy. U nás počítač na dynamickú simuláciu stojí aj 35-tisíc eur.

Je rozdiel, či firmu vlastní slovenský vlastník alebo zahraničná spoločnosť?

Rozdiel je hlavne v tom, že na Západe sa know-how budovalo dlhšie a zahraničné firmy sem prichádzajú už s hotovými riešeniami. Slovenské firmy majú tri základné problémy. Prvým je veľký investičný dlh, druhým nedostatočný výskum a vývoj a tretím zle nastavený vzdelávací systém. Vidno to aj na príklade Tatravagónky, ktorá má viac ako storočnú históriu. Na Západe by takáto firma priebežne investovala, inovovala a vyvíjala sa. Lenže na Slovensku sa v období socializmu a následnej privatizácie vytvoril investičný dlh, ktorý je ťažké dobiehať. V Tatravagónke sme preinvestovali za ostatné dva roky 50 miliónov eur, keď sme využili všetok nerozdelený zisk takmer 47 miliónov eur na zvýšenie základného imania. To preto, aby sme si mohli dovoliť nové investície. Dnes sme v oblasti výroby nákladných vagónov špička v Európe, ale stále je to len zlomok toho, čo firma ešte potrebuje.

Nehrozí aj Tatravagónke presunutie výroby do lacnejších krajín, ako sa v minulosti zo Západu presťahovala k nám, kvôli vysokým nákladom?

Rusi, Ukrajinci alebo Číňania pre Európu nevedia robiť vozne v takej kvalite, akú Európa vyžaduje. Áno, v minulosti to bolo drahé, ale zrejme išlo skôr o preklenovacie obdobie, keď automatizácia nebola na takej úrovni, aby sa dala využiť. Na strane druhej mzdy zváračov išli prudko hore a vytlačili túto produkciu k nám. Šťastím pre Tatravagónku je, že sme si ponechali vlastný výskum a vývoj. Keby sme ho nemali, dnes sme mŕtvi.

Koľko ľudí to má na starosti?

Stopäťdesiat ľudí robí kompletnú činnosť od návrhu cez dizajn, konštrukciu, tvorbu prototypov, schválenie, skúšky. U nás vojde do fabriky plech a vyjde vagón. To bolo pre prežitie a rast firmy kľúčové.

Existuje aj možnosť vyrábať len na základe cudzích návrhov.

V takom prípade je však miera ziskovosti taká nízka, že by sme nemohli prežiť. Železničné opravovne robia niečo podobné. Ich primárnou činnosťou je oprava vozňov, ale popri tom vyrobia na základe konštrukčnej dokumentácie dvesto alebo tristo vagónov. Zvýšia si tým obrat a urobia dodatočný zisk. Druhá výhoda nášho prístupu je, že ak vyviniete vagón, ste jeho vlastníkom. Tatravagónka vyvinula spolu so švajčiarskym partnerom jeden typ vagóna, ktorý sa stal benchmarkom pre Európu. Nikto iný taký typ vagóna nevyrába. My ich ročne vyrobíme 500 až 800. Jeho cena je 130-tisíc eur, čiže len na tomto jednom vozni vieme utŕžiť sto miliónov eur. Do tej marže treba, samozrejme, zarátať aj náklady na výskum a vývoj, no po ich splatení už zarába čisto len na seba.

Aká je miera automatizácie?

Máme veľa zváracích robotov. Skôr je u nás problém, že nie sme ani čisto zákazková, ani čisto sériová výroba. Z niektorých vagónov vyrábame šesťsto kusov a linka beží celý rok. Máme však aj vagóny, kde si zákazník objedná dvesto kusov a vyrobíme ich za štyri mesiace. Následne musíme prestaviť linku a robiť zase niečo iné. Druhý problém je, že dielce, ktoré vyrábame, sú veľké. Automatizovať desaťtonový komponent, ktorý musíte polohovať a nastavovať, nie je práve jednoduché. Sú teda limity pri automatizácii, ale sú technického charakteru, nie investičného.

Už dlhší čas sa hovorí o možnom predaji podielu v Tatravagónke Poprad. Je Jaroslav Strnad jedným zo záujemcov o podiel vo fabrike?

Áno, s potenciálnymi záujemcami, ktorí by radi vstúpili do Tatravagónky, diskutujeme. J. Strnad je jeden z najvážnejších záujemcov o kúpu podielu. Vlastníme spolu už dva podniky – ZTS Metalurg a Dako-CZ. To, čo nás k tomu viedlo, je jednak záujem investorov. Ale istú úlohu zohráva napríklad aj vek.

Je to kvôli krachu vašej fabriky Railway Casted Components?

Nie, stratili sme síce veľa, približne dvadsať miliónov eur, ale nemalo to vplyv na naše rozhodnutie. Nikdy sme si z Tatravagónky nevyplatili ani euro zisku. Všetko sme kapitalizovali. Nie som však samaritán, podnikám, aby som z toho niečo videl. 

Alexej Beljajev (60)

absolvoval Obchodnú fakultu na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave v odbore zahraničný obchod. Pôsobil vo firmách Čechofracht Bratislava, Deltas, Conamis a ZŤS Sabinov. Spolu s bývalým šéfom štátnych železníc Michalom Lazarom vlastnia spoločnosť Optifin Invest, cez ktorú ovládajú výrobcu nákladných železničných vozňov Tatravagónka. Popradská firma má tretinový podiel na európskom trhu a pred dvoma rokmi expandovala aj do Indie. A. Beljajev cez Optifin Invest podniká aj v IT, odpadovom hospodárstve či v preprave. Spolu s Vladimírom Poórom spoluvlastní aj železničné opravovne ŽOS Zvolen. Od roku 2013 je A. Beljajev šéfom Zväzu strojárskeho priemyslu SR.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika TREND + Slovenskí lídri v strojárstve

Súvisiace články

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Pracujete len preto, aby ste žili? Minimalisti hlásajú, že zbaviť sa vecí môže pomôcť zbaviť sa chaosu v živote

Slováci v zdieľanej ekonomike

Čo dnes dokáže umelá inteligencia

Ako učiteľ sa deťom v triede pracem z cesty

A potom sú tu tie ozajstné smart domácnosti

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.