Prečo nekšeftovať s investičnou výnimkou

Keď sa vlani šéf parlamentu Andrej Danko sťažoval, že inštitúcia nemá dostatočnú úctu, povolal na jej zvýšenie čestnú stráž. Tá dáva pozor na historické insígnie a má vrátiť Národnej rade SR väčšiu dôveru.

Problém však už dlho nie je v povedomí o parlamente. Neskorosocialistická budova vedľa Bratislavského hradu sa nedá prehliadnuť, no nie preto sa na ňu ukazuje s úškrnom. Hlavným dôvodom nedôvery je jej osadenstvo. Výborný príklad predviedli vládni poslanci minulý týždeň. Prišli „argumentovať” o zavedení investičnej výnimky z dlhovej brzdy. Ani sa netajili tým, že by radi pred krajskými voľbami míňali viac na infraštruktúru vo svojich krajoch. No prípravu zanedbali tak dokonale, že si pýtali investície, na ktoré ani investičnú výnimku nepotrebujú. A ako vizuálnu pomôcku doniesli podrobnú mapu, z ktorej sa však v súčasnosti dá reálne postaviť asi dvadsať kilometrov ciest.

Určite je naivné čakať, že si na pokračovanie debaty v septembri prinesú analýzy, zdôvodnenia a ekonomické argumenty. A je to škoda. Lepšia téma, na ktorej by sa dala predviesť schopnosť na pôde parlamentu racionálne debatovať, asi ani nejestvuje. Bohužiaľ si túto schopnosť smerácki poslanci nestihli za desať rokov vyskúšať. Nemali dôvod. Predchádzajúce obdobie vládli prakticky sami a za prvej Ficovej vlády, tak ako za tej súčasnej, majú koaličných partnerov, ktorí nekladú žiaden odpor.

Dlhová brzda a jej rozoberanie by nemali byť kšeft 

Čo sa, naopak, naučili perfektne, je vykšeftovať podporu na čokoľvek. Partner sa na to vždy nájde, závisí len od ceny. Pritom práve dlhová brzda a jej rozoberanie by nemali byť kšeft. Prijatie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bolo vzácny úkaz, keď sa väčšina politických strán zhodla na potrebe zodpovedného financovania štátu. Táto potreba naďalej trvá. Výnimky, pri ktorých nevedia navrhovatelia ani vydokladovať ich pozitívne účinky, sú jednoducho zlým nápadom. Pretože očakávať, že investori, ktorí kupujú štátny dlh, si rozoberanie dlhovej brzdy nevšimnú, je naivné.

Iste, v dnešnej situácii je takmer absurdné myslieť si, že by poslanci Smeru dokázali priniesť rozumné a dokonca prijateľné argumenty v prospech investičnej výnimky. Ale mohli by sa aspoň poriadne posnažiť. Ľahšie sa dôveruje inštitúcii, v ktorej sa diskutuje rozumne a dodržiavajú sa pravidlá slušnosti, ako takej, kde sa za preferencie zobchoduje čokoľvek. Inak sa ľudia pri pohľade na parlament budú ešte dlho iba uškŕňať.