Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Štát nestíha, nemocniciam pomáha charita

29.06.2017, 16:00 | Mária Hunková | © 2017 News and Media Holding

Štát do modernizácie či vybavenia svojich nemocníc za posledné roky investoval desiatky miliónov eur. Napriek tomu by zrejme bez ďalších finančných zbierok či sponzorských darov len ťažko prežívali. Faktom je, že „charita“ v nemocniciach je bežná aj v zahraničí. Tam zväčša pomáhajú zdravotnícke zariadenia dovybaviť najnovšími technologickými novinkami. V slovenských nemocniciach sa tešia aj z toho, keď im zahraniční kolegovia podarujú už používané, no na naše pomery stále nadštandardné postele či nočné stolíky. Ako vlani vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Téma

Vybavili nemocnicu základnými prístrojmi, a tak teraz môžu ošetrovať novorodencov. Darovali postele, stolíky či značnú finančnú hotovosť na rekonštrukciu oddelení alebo nákup medicínskych technológií. Neziskové organizácie či občianske združenia sú už roky neodmysliteľnou súčasťou slovenských nemocníc. Za väčšinou z nich stoja bývalí pacienti, ktorí si na vlastnej koži zažili biedu slovenského zdravotníctva. No rovnako tak aj samotní zamestnanci zdravotníckych zariadení.

Za posledné roky sa vďaka donorom dostalo do nemocníc niekoľko miliónov eur. Aj keď vyčísliť presnú sumu do centa je ťažké. Nie všetky nemocnice totiž majú pre sponzorské príspevky zriadené samostatné bankové účty ako napríklad Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. Tá vďaka tomu vie, že za posledných desať rokov dostala darom takmer 414-tisíc eur. „Darované finančné prostriedky pochádzajú hlavne od pacientov, ktorí svoju vďačnosť za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na určitom pracovisku prejavia darovaním finančných prostriedkov práve na použitie na tomto pracovisku,“ povedala hovorkyňa nemocnice Ivana Stašková.

Univerzitná nemocnica Bratislava nemá presný prehľad, akou celkovou sumou im doteraz pomohli sponzori. Udáva, že ročne od nich dostáva priemerne 82-tisíc eur. Viaceré jej kliniky či oddelenia majú však založené vlastné občianske združenia, cez ktoré získavajú ďalšie prostriedky na modernizáciu pracovísk. „Financie od štátu dlhodobo nepostačujú, preto vítame sponzoring. Je bežný aj v zahraničí,“ povedala hovorkyňa Petra Stano Maťašovská.

Inšpirované zahraničím

Samostatné občianske združenia či nadácie vznikajú aj v ďalších zdravotníckych zariadeniach. Napríklad v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave ešte ako jednu z prvých porevolučných neziskových organizácií založili Nadáciu Detského kardiocentra. Iniciátorom bol profesor Jozef Masura, ktorý sa inšpiroval pobytmi na klinike v Londýne a Spojených štátoch a pre myšlienku založiť niečo obdobné aj v Bratislave nadchol tím kardiológov Detského kardiocentra. Nadácia za posledných desať rokov darovala zhruba 1,7 milióna eur. Najmä vďaka darovaným dvom percentám z daní.

Peniaze však získavajú aj cez rôzne projekty, zbierky, akvizičnou činnosťou, propagáciou práce lekárov a ich tímov v úspešnosti liečby kardiologických ochorení u detí. „Nadácie dnes už nesmú spať na vavrínoch. Musia byť veľmi kreatívne, pretože pomoc dnes potrebuje veľké množstvo ľudí. Dokázať presvedčiť, že si práve oblasť, ktorú vaša nadácia podporuje, zaslúži pozornosť a dôveru, nie je ľahká práca,“ povedala správkyňa nadácie Mária Kadlečíková.

Ako dodala, zrejme nebude jediná, ktorá povie, že štát do nemocníc neinvestuje dosť. „Boli roky, keď sme z nadácie kupovali od dojčenských fliaš, cumľov, posteľnej bielizne, diek cez špeciálny nábytok do izieb, ambulancií, ošetrovní až po infúzne pumpy a inú medicínsku techniku. Pod množstvom prístrojového vybavenia Detského kardiocentra je tiež podpísaná nadácia,“ dodala M. Kadlečíková. Posledné roky nadácia spolufinancuje aj finančne náročnejšie prístrojové vybavenie Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb.

Pred 15 rokmi založili občianske združenie Svetielko nádeje, ktoré pomáha Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici. Ako hovorí jej riaditeľka Veronika Rosová, ich cieľom nie je pomoc nemocnici, ale hlavne detským pacientom s onkologickým a iným život obmedzujúcim ochorením. „Snažíme sa prinášať na onkologické oddelenie nadštandard, ktorý štát nezabezpečuje. Od spríjemnenia prostredia až po kultúrne predstavenia. Je to obrovský rozsah služieb, ktoré pacientom poskytujeme bezplatne,“ hovorí.

Do nemocnice prostredníctvom Svetielka nádeje doteraz išlo viac ako milión eur. Združenie neorganizuje žiadne finančné zbierky, no ľudia ho podporujú prostredníctvom dvoch percent z daní, funguje aj z grantov a darov verejnosti. Vďaka tomu mohlo finančne prispieť napríklad na prístrojové vybavenie. Rovnako financovalo alebo prispelo na rekonštrukciu onkologického oddelenia, onkologicko hematologickej ambulancie a iných priestorov v nemocnici. Pred štyrmi rokmi začalo prevádzkovať aj detský mobilný hospic.

Nezáleží, kto nemocnicu vlastní

Aj Nadácia Pontis, ktorá má jednu zo svojich strategických priorít pomoc ľuďom so zdravotným znevýhodnením, udeľuje množstvo grantov na zlepšenie fungovania zdravotníctva. Podľa PR manažérky Simony Fiabáne je niekedy takáto pomoc efektívnejšia a prináša väčšiu hodnotu za peniaze. Jeden zdravotnícky prístroj totiž dokáže zachrániť život alebo pomôcť tisíckam chorých. Komu nadácia poskytne dar, zväčša závisí aj od vôle donorov, ktorých sa jej podarí získať.

Rozhodujúce nie je, komu nemocnica, ktorej sa chystajú pomôcť, patrí. Dôležitý je skôr úžitok pre ľudí. Zväčša však nadácia podporuje verejné nemocnice. No mala aj programy, kde pomáhala prierezovo všetkým zariadeniam. Napríklad všetkým novorodeneckým oddeleniam na Slovensku. „Vyberáme si tak, že kombinujeme vôľu darcov, aké témy chcú podporiť, reálne zariadenia, ktoré sa im venujú, regióny a podobne,“ povedala. Často vraj nadácia spolupracuje s firmou, ktorá pôsobí v nejakom regióne a chce adresovať svoju podporu práve tam.

Do nemocníc posiela zväčša peniaze, no niekedy volí aj formu vecných darov. Vtedy si s vedením zariadenia presne dohodnú účel využitia a zaobstarajú nákup. Takto vraj vie aj donorom garantovať dôveryhodnosť procesu obstarania, efektívnosť vynaloženia prostriedkov a tiež niekedy vďaka tomu nepotrebuje riešiť komplikované pravidlá udelenia finančného grantu. Napríklad štátnej rozpočtovej organizácii, ktorá s takýmito typmi príjmov nevie dobre pracovať, musí to riešiť so svojím zriaďovateľom a podobne.

Ročne nadácia udelí stovky grantov na rôzne účely. Evidenciu, koľko peňazí dáva práve na slovenské nemocnice, si nevedie, odhadom má ísť o niekoľko stoviek tisíc eur ročne. Cez darcovské fondy nadácie nemocnice dotujú rôzne firmy. Okrem toho realizuje verejné zbierky Srdce pre deti a zastrešuje portál Dobrá krajina, na ktorom pomáha zbierať príspevky najmä od individuálnych darcov pre zhruba 50 verejnoprospešných projektov. Aj z nich môže pomôcť zdravotníckym zariadeniam.

V rámci zbierky Srdce pre deti vlani nadácia napríklad darovala EKG prístroj pre Detské kardiocentrum a v roku 2015 pomohla deviatim zdravotníckym zariadeniam, väčšinou išlo o rekonštrukciu detského oddelenia, vybudovanie detského kútika a podobne. Tento rok na jeseň bude zase pomáhať Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave spríjemniť priestory. Ilustrátori na steny namaľujú kresby s detskými motívmi.

Zbierky súkromných nadácií a eurofondy finančne pomáhajú nemocniciam viac ako štát 

Pomáhajú aj firmy

Cez občianske združenia alebo prostredníctvom vlastných nadácií nemocnice finančne podporujú aj firmy z rôznych sfér. Napríklad Nadácia SPP za posledných desať rokov podporila zdravotnícke zariadenia a ústavy sumou takmer 1,7 milióna eur. „Každý projekt, ktorý je doručený do nadácie a spĺňa formálne požiadavky, je posudzovaný správnou radou. Nie je pritom dôležité, či ide o štátne alebo neštátne zariadenie. Dôležitý je samotný prínos projektu,“ povedal správca nadácie Ondrej Šebesta na otázku, ako rozhodujú, komu pošlú finančný dar. V nadácii sa snažia podporovať projekty, ktoré sú svojím zameraním inovatívne, majú celoslovenskú pôsobnosť, celospoločenský dosah a prinášajú konkrétne výsledky a zmenu v kvalite života ľudí.

Finančne pomáhajú aj banky. Viac ako 60-tisíc eur poskytla v minulosti štátnym či súkromným nemocniciam Nadácia SLSP. Peniaze boli určené napríklad na kúpu prístrojov či budovanie bezbariérových prístupov. Od roku 2015 nadácia finančne podporuje občianske združenia, neziskové organizácie a rehabilitačné centrá, ktoré sa angažujú v tejto sfére.

ČSOB nadácia prispela od svojho založenia v roku 2010 slovenským nemocniciam a špecializovaným zdravotníckym zariadenia sumou vyše 150-tisíc eur. Prioritne podporuje zariadenia, ktoré sa špecializujú na starostlivosť o deti. „Napríklad v roku 2016 ČSOB nadácia poskytla finančnú podporu vo výške 20-tisíc eur pre Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Bratislave na zakúpenie prístroja elektrokauter. Rovnakou sumou podporila občianske združenie Dieťa v nemocnici pri Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Finančné prostriedky boli určené na nákup vybavenia,“ povedala hovorkyňa banky Anna Jamborová.

Vo všeobecnosti podľa vyčíslenia sponzorských darov, ktoré poslali TRENDU niektoré štátne nemocnice, to vyzerá, že najväčšiu podporu majú práve detské fakultné nemocnice. Kým tie evidujú za posledných desať rokov sponzorské príspevky presahujúce milión eur, ostatné fakultné nemocnice rádovo v stovkách či desiatkach tisíc eur.

Ministerstvo zdravotníctva vníma pozitívne, že nemocnice aj vďaka sponzorským darom dokážu modernizovať, a tým poskytovať vyšší komfort aj kvalitu pre pacientov. Vraj ich nevnímajú ako niečo, čo by malo nahrádzať investície zo strany štátu. „Sponzorské dary poskytujú darcovia dobrovoľne a zaslúžia si za to rešpekt a vďaku,“ dodala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Na otázku, či štát investuje dostatočne, povedala, že ministerstvo robí maximum pre to, aby sa podarilo dostať do systému toľko financií, koľko potrebuje na pokrytie reálnych potrieb.

Okrem súkromných zbierok a donorov pomáhajú nemocniciam aj eurofondy. Za posledné dve programové obdobia z bruselských peňazí využili štátne nemocnice 216,7 milióna eur. V košickej Univerzitnej nemocnici z týchto peňazí napríklad postavili nový urgentný príjem.

Podľa analytika INEKO Dušana Zachara je veľa rokov výraznou slabinou slovenského zdravotníctva mimoriadne zlý stav infraštruktúry nemocníc. Popri rastúcich záväzkoch štátnych nemocníc po lehote splatnosti predstavuje dlhodobo podfinancovaná údržba a odkladané investície ďalší významný deficit a skryto kumulovaný dlh v slovenskom zdravotníctve.

Na rozdiel od explicitného dlhu štátnych nemocníc, ktorý sa riadne eviduje, investičný dlh sa nikde nevyčísľuje ani neeviduje. Kým so záväzkami po lehote splatnosti pomôže štátnym nemocniciam raz za niekoľko rokov vláda oddlžením, skrytý investičný dlh sa kumuluje už desaťročia a štátna pomoc z neho rieši len malé fragmenty. Najčastejšie investíciami z eurofondov či inými jednorazovými dotáciami. „Systematické riešenie doteraz neprišlo,“ hovorí D. Zachar.

Štát investoval málo

Za posledných desať rokov bolo na modernizáciu a rekonštrukciu štátnych nemocníc a nákup zdravotníckej techniky vyčlenených z kapitálových výdavkov pridelených zo štátneho rozpočtu kapitoly ministerstva zdravotníctva 120 miliónov eur. „Ako sa hovorí, peňazí nikdy nie je dosť a ani nikdy nebude. Moderná medicína sa rozvíja míľovými krokmi a poskytovanie najmodernejších liečebných postupov je úzko závislé od existencie moderných technológií,“ povedala I. Stašková na otázku, či štát nemocniciam prispieva dostatočne.

Ako dodala, inovácie sú dnes nevyhnutné. Neefektívne, respektíve zastarané pracovné prostredie totiž oberá zdravotníkov o čas, ktorý by mohli venovať pacientom či vlastnému vzdelávaniu. Absencia moderných zariadení a systémov sa tiež môže stať príčinou ohrozenej liečby a života pacienta. „A tu niekde vždy narazíme na možnosti zdrojov a svoje predstavy,“ uzavrela hovorkyňa košickej nemocnice.

V minulosti podľa ministerstva štátne zdravotnícke zariadenia predložili požiadavky na modernizáciu a nákupy v sume takmer 160 miliónov eur. Finančné krytie týchto investícií je podľa Z. Eliášovej závislé od objemu disponibilných zdrojov. Tento rok plánuje ministerstvo preinvestovať v štátnych nemocniciach viac ako 70 miliónov eur.

Vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici chcú z týchto peňazí rekonštruovať lôžkovú časť a polikliniku. V Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave majú rozšíriť priestor a vybavenie urgentného príjmu, vymeniť okná, nakúpiť prístrojové vybavenie či postele. V Univerzitnej nemocnici Bratislava plánujú rekonštruovať, zatepľovať a nakupovať stroje. Nákupy medicínskej techniky čakajú aj Fakultné nemocnice v Žiline, Prešove a Národný onkologický ústav.

Investičná potreba na miliardy

Aký je aktuálny investičný dlh štátnych nemocníc, ministerstvo TRENDU neuviedlo. Je to vraj predmetom stále prebiehajúcej odbornej analýzy. Staršia štúdia definovala „investičnú medzeru“ v porovnaní s Českou republikou na úrovni 137 miliónov eur ročne a v porovnaní s Rakúskom až na 441 miliónov eur ročne. Ako pripomína D. Zachar, v štúdii sa tiež uvádza, že infraštruktúra slovenských nemocníc je v súčasnej podobe ekonomicky neudržateľná, nedosahujú medzinárodné štandardy a väčšina nemocníc disponuje príliš veľkými plochami s veľkým počtom budov, ktoré sú staré a v zlom technickom stave.

Vo vláde predloženej Informácii o stave investícií v akútnej lôžkovej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a o zámere realizácie výstavby novej nemocnice v Bratislave sa zase píše, že vzhľadom na zastaranosť infra–štruktúry a nevyhovujúce logistické usporiadanie nemocníc sú možnosti zvyšovania ich produktivity rekonštrukciami existujúcich budov takmer vyčerpané, a „preto je potrebné priniesť koncept postupnej výstavby nových moderných nemocníc“. Rezort odhadol investičnú potrebu na 3,94 miliardy eur. To bolo ešte v roku 2013.

Analytik zdôrazňuje, že pri alokovaní zdrojov do výstavby nových pavilónov, urgentov či modernizácie oddelení treba vždy postupovať v zmysle myšlienky hodnoty za peniaze, aby sa tieto obmedzené zdroje vedeli využiť čo najúčelnejšie. Čiže tam, kde to najviac treba a kde to prinesie pacientom čo najväčší úžitok. „Obávam sa, že rozhodovanie na základe týchto princípov je pri investíciách do slovenských nemocníc na vedľajšej koľaji a ide skôr o politické rozhodnutia, ktoré v sebe už z definície nesú potenciál vyššieho rizika neefektívnosti,“ dodal D. Zachar. 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Téma

Súvisiace články

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Pracujete len preto, aby ste žili? Minimalisti hlásajú, že zbaviť sa vecí môže pomôcť zbaviť sa chaosu v živote

Slováci v zdieľanej ekonomike

Čo dnes dokáže umelá inteligencia

Ako učiteľ sa deťom v triede pracem z cesty

A potom sú tu tie ozajstné smart domácnosti

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.