Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Strojárske firmy majú súperiť inováciami

29.06.2017, 16:00 | Lukáš Kvašňák | © 2017 News and Media Holding

Priemysel sa mení a konkurovať len lacnou pracovnou silou už nebude možné

  • Tlačiť
  • 0

Pohľad na každoročný rebríček TRENDU dvesto najväčších nefinančných firiem na Slovensku hovorí jasnou rečou. Slovensko je priemyselnou krajinou, ktorej dominuje strojárstvo na čele s automobilovým priemyslom. Bližší pohľad však ukáže, že z veľkých strojárskych firiem je len minimum čisto slovenských. Až okolo osemdesiateho miesta sa objaví Matador Holding, pár miest za ním popradská Tatravagónka a až ku koncu rebríčka ešte možno nájsť ŽOS Trnava.

Chýbajú stredne veľké podniky

Strojársky sektor na Slovensku je dnes rozdelený na veľké pobočky nadnárodných koncernov na jednej strane a na strane druhej je množstvo malých firiem, ktoré sa so svojou výrobou s nízkou pridanou hodnotou a absenciou inovácií nedokážu presadiť v globálnej konkurencii na zahraničných trhoch.

„Problém slovenského priemyslu vrátane strojárstva je, že tu chýba silná skupina stredne veľkých firiem s 50 až 250 zamestnancami, ktoré by pracovali na vývoji, vďaka čomu by získali vlastné unikátne výrobky. Tie by im pomohli posunúť sa do kategórie veľkých silných firiem,“ vysvetľuje priemyselný analytik Martin Jesný.

Veľké nadnárodné spoločnosti prinášajú moderné technológie a procesy, no vyvoj prebieha najmä v ich centrálach 

Ak sa pozrieme na celé hospodárstvo vrátane služieb aj stavebníctva, malé a stredné podniky (MSP) tvoria 99,9 percenta podnikov na Slovensku. Inováciám sa však venuje len približne osem percent z nich, čo je menej ako priemer EÚ na úrovni necelých dvanásť percent. Dôvodom je zrejme aj veľkostné rozloženie, keď až 96 percent MSP tvoria mikropodniky, teda firmy a podnikatelia zamestnávajúci menej ako desať zamestnancov a s obratom nižším ako dva milióny eur ročne.

Samy stredne veľké firmy tvoria na Slovensku ani nie tri percentá všetkých podnikov, kým napríklad v Nemecku dosahuje ich podiel zhruba tretinu. Sú to pritom práve tieto spoločnosti, pri ktorých je pravdepodobné, že sa vo svojom segmente uchytili. „To je dôležité, pretože vtedy začnú mať priestor na rozvoj, napríklad môžu uvažovať o expanzii na trh inej krajiny alebo, čo je ešte lepšie, o vývoji vlastného unikátneho produktu alebo technológie,“ myslí si M. Jesný.

Vlastný produkt ako základ

Práve vlastný produkt je kľúčom k rastu malej firmy do vyššej ligy. Samozrejme, dá sa fungovať aj ako dodávateľ tretieho alebo štvrtého radu, ktorý vyrába čiastočný medziprodukt a jeho úspech stojí a padá na prevádzkovej efektívnosti. Rizikom v takom prípade je, či spoločnosť od svojho kľúčového odberateľa získa zákazku. Zároveň tlak konkurencie znižuje jeho maržu a vzhľadom na výrobu bez väčšej pridanej hodnoty nemá priestor na jej zvýšenie.

Ak má však firma vlastný produkt, dokáže sa posunúť v dodávateľskom reťazci vyššie. Zároveň sa môže uplatniť u viacerých zákazníkov na medzinárodných trhoch, čo jej pomôže znížiť riziko a vyrásť z malej firmy na veľký podnik. „Vyvinúť vlastný unikátny produkt zároveň znamená vyvinúť aj proces na jeho výrobu,“ dodáva M. Jesný.

Ideálnym príkladom, ako by takýto rast mal vyzerať, je prešovská Spinea. Už vyše dvadsať rokov ťaží z vynálezu slovenského vedca Bartolomeja Janeka. Ten vyvinul a skonštruoval nový druh vysoko presného ložiskového reduktora, ktorý je unikátnym spojením prevodovky a ložiska. Vedec sa spojil s investorom, košickou spoločnosťou Kimex, a už v roku 1994 založili v Prešove firmu Spinea. Dnes tieto prevodovky používajú najväčší výrobcovia robotov na celom svete. Spinea zamestnáva viac ako štyristo ľudí a jej tržby atakujú tridsaťmiliónovú hranicu. Vlani spoločnosť ohlásila veľkú investíciu do novej výrobnej haly, s ktorou príde aj nárast zamestnanosti.

S vlastným produktom uspela aj spoločnosť MicroStep. Začiatkom deväťdesiatych rokov ju založili desiati kolegovia zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a postupne sa z malej firmy zloženej z vedcov a pedagógov vypracovali medzi celosvetovú špičku vo výrobe špičkových strojov na rezanie materiálov plazmou, laserom, plameňom alebo vodným lúčom.

Historické dlhy dobiehame pomaly

Žiaľ, takýchto príkladov je málo. Dôvod treba hľadať v minulosti, keď dlhé obdobie socializmu a následná privatizácia naakumulovali v domácich strojárskych podnikoch obrovský investičný dlh. Následná privatizácia spojená s príchodom medzinárodnej konkurencie tento problém len prehĺbila, čo väčšina etablovaných firiem nedokázala zvládnuť a skrachovala.

Príchod veľkých nadnárodných koncernov tak bol pre slovenské firmy poväčšine záchranou, keďže v krajine udržali a rozvíjali priemyselnú výrobu. Lenže fabriky, ktoré tu našli, boli vysoko podkapitalizované. Zahraničné spoločnosti museli investovať do strojov a zariadení, aby tak dovybavili tunajšie fabriky. Ich pozornosť sa preto logicky nezameriavala na investície do tzv. intelektuálnych aktív, kam patria výsledky výskumu a vývoja, databázy, softvér a pod.

Ako vyplýva zo štúdie Katedry hospodárskej politiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, kým v krajinách ako Nemecko, Francúzsko alebo Fínsko predstavuje podiel intelektuálnych aktív viac ako jednu tretinu celkového investičného majetku firiem, na Slovensku nedosahuje ani päť percent. „Nízke podiely intelektuálnych aktív na majetku slovenských firiem nemožno chápať ako absenciu modernizácie alebo ako nevyužívanie moderných technológií. Krajina významne imituje a dováža moderné technológie. Sama ich však málo tvorí,“ konštatujú autori štúdie pod vedením profesora Mikuláša Luptáčika.

Práve vlastný produkt je kľúčom k rastu malej firmy do vyššej ligy 

Veľké nadnárodné podniky sem prinášajú moderné technológie a procesy vrátane produktov, no ich vývoj prebieha v prevažnej miere v ich centrálach. Slovenské strojárske firmy nemali prostriedky ani kapacity na to, aby sa aktívne venovali výskumu a vývoju. Ide pritom o problémy, ktoré podniky trápia v podstate dodnes. Neexistuje efektívna štátna podpora firemného vývoja ani životaschopné a motivačné prepojenie vedeckej a akademickej obce s priemyslom.

Niet sa preto čo diviť, že malé a stredné slovenské strojárske firmy postavili svoj konkurenčný model na lacnej, no kvalitnej pracovnej sile a dobrej polohe. Tieto výhody sa však s nástupom inteligentného priemyslu známom pod pojmom Priemysel 4.0 vytratia. „Trendy spojené s inteligentným priemyslom spôsobia, že vplyv dostupnosti a ceny pracovnej sily vo výrobe bude klesať. Zároveň ceny technológií sú rovnaké bez ohľadu na lokalitu. Navyše moderné technológie prinášajú aj zvýšenú kvalitu vo výrobe,“ hovorí predseda komisie pre výskum a vývoj vo Zväze automobilového priemyslu SR a riaditeľ spoločnosti Sova Digital Martin Morháč.

Inovácie sú kľúčom

Slovenské firmy musia podľa ekonóma Vladimíra Baláža opustiť svoj doterajší konkurenčný biznis model postavený na lacnej pracovnej sile a nízkych daniach a začať súperiť inováciami. „Výdavky na podnikový výskum sú na Slovensku len vo výške 0,33 percenta HDP a patria k najnižším v Európe. V európskom rebríčku inovácií patrí Slovensko tiež na úplné dno. V Česku napríklad ročne inovuje 31 percent malých a stredných podnikov, v Rakúsku 38 percent, no na Slovensku len 18 percent,“ ozrejmuje V. Baláž.

Zmeniť tento stav si vyžaduje komplexné a dlhodobé zmeny. Evergreenom sú už volania po zmene vzdelávacieho systému, keďže vývoj môžu robiť len vzdelaní ľudia s aktuálnymi poznatkami a reálnou skúsenosťou z praxe. V slovenskom priemysle však výrazne dominuje kategória „operátori a montéri“, pre ktorú je príznačné vyššie stredné vzdelanie.

Rovnako je potrebné vytvoriť systém financovania vedy, ktorý nebude založený na eurofondoch zamierených do infraštruktúry, ale bude zacielený na aplikovaný výskum. Predpokladom je stanoviť reálne priority v tých oblastiach, ako sú zadefinované v RIS3, aby sa prostriedky nemrhali na neperspektívne alebo v slovenských pomeroch nerealizovateľné odvetvia. Smutnou správou o inštitucionálnej podpore výskumu a vývoja je fakt, že Slovensko ešte ani po troch rokoch nemá schválený akčný plán k RIS3, bez ktorého nie je možné v plnej miere čerpať štrukturálne fondy. Istú nádej, naopak, ponúka nedávno schválená transformácia Slovenskej akadémie vied, ktorá jej konečne rozviazala ruky na efektívnu spoluprácu so súkromným sektorom.

Superodpočet potrebuje zmeny

Štát má však v rukách aj jeden efektívny a rýchly nástroj na podporu firemného výskumu a vývoja v podobe tzv. superodpočtu. Vďaka nemu si môžu firmy opätovne odrátať od základu dane časť nákladov na výskum a vývoj. Problémom je, že táto možnosť prišla neskoro, sama sadzba je nízka a navyše celý systém je príliš komplikovaný a demotivujúci pre firmy.

Ide pritom o nástroj, ktorý aj menším firmám umožňuje znížiť si inak vysoké náklady na podnikový vývoj a zvyšuje tak ich inovačný potenciál. „Zahraničné skúsenosti krajín OECD ukazujú, že ak sa štátna podpora výskumu priblíži jednému percentu HDP, dochádza k synergickému efektu zapojenia súkromných investícií do výskumu. Súkromné investície prichádzajú vtedy, ak sú k dispozícii obvyklé štátne mechanizmy podpory a ak sú pripravení kvalifikovaní ľudia,“ hovorí Ivan Dubovan, viceprezident Slovenskej elektromechanickej asociácie.

Kým na Slovensku je superodpočet k dispozícii od roku 2015, v Českej republike tak môžu podniky robiť už viac ako desať rokov. Navyše súčasná sadzba 25 percent je v porovnaní s okolitými krajinami, kde sa pohybuje na úrovni sto a viac percent, príliš nízka. Celý systém je zároveň administratívne náročný. Ako vyplynulo z prieskumu Asociácie priemyselných zväzov, až polovica firiem si musela kvôli superodpočtu prestaviť svoj účtovný systém, s čím boli spojené, samozrejme, aj finančné náklady.

Zrejme najvážnejším nedostatkom slovenského superodpočtu je fakt, že podniky si nemôžu odrátať náklady na testovanie výrobkov a najmä na nákup softvéru, na ktorom spoločnosti robia kľúčové vývojové aktivity ako 3D modelovanie alebo dynamické simulácie. Ministerstvo financií síce predstavilo novelu zákona, podľa ktorej sa výška sadzby superodpočtu zvýši na sto percent, no ak nezmení možnosť pridať medzi oprávnené náklady aj softvérové aplikácie, pre firmy stále nebude tento nástroj dostatočne atraktívny. Svedčia o tom aj posledné dostupné čísla čerpania za rok 2015, keď túto možnosť využilo len niečo vyše osemdesiat firiem

Slovensko je jedna z najotvorenejších ekonomík EÚ. Ak chcú tunajšie firmy uspieť, musia vzhľadom na obmedzenú veľkosť domáceho trhu exportovať. Uspieť v medzinárodnej konkurencii si však bude v budúcnosti vyžadovať viac ako len lacnú a kvalitnú pracovnú silu. Súperiť sa bude inováciami. Na tie treba čas, ľudí a financie a výsledky sa dostavia až o niekoľko rokov. Čas sa kráti a ak strojárske firmy nezačnú hneď, už nikdy nemusia tento vlak dobehnúť. 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika TREND + Slovenskí lídri v strojárstve

Súvisiace články

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Pracujete len preto, aby ste žili? Minimalisti hlásajú, že zbaviť sa vecí môže pomôcť zbaviť sa chaosu v živote

Slováci v zdieľanej ekonomike

Čo dnes dokáže umelá inteligencia

Ako učiteľ sa deťom v triede pracem z cesty

A potom sú tu tie ozajstné smart domácnosti

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.