Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Teherán. Mesto niekoľkých svetov

29.06.2017, 16:00 | Tomáš Kubuš

Irán je jednou z najpohostinnejších krajín sveta, o ktorej máme často skreslené informácie

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Enjoy

Dnešný Irán patrí k najfascinujúcejším oblastiam celého Stredného východu. Nevieme o ňom veľa a to, čo vieme, často nemusí súvisieť s realitou. Ale fakt je, že v skutočnosti ide o jednu z najpriateľskejších a najpohostinnejších krajín sveta. V jeho hlavnom meste Teheráne na seba narážajú kontrasty rozdelené do niekoľkých svetov. Teherán má všetko. Minulosť, atraktívnu súčasnosť aj budúcnosť bohatej krajiny, ktorá patrí k najdôležitejším geopolitickým štátom sveta.

Rozdelený neviditeľnou čiarou

Nezáleží na tom, či človek cestuje do Teheránu lietadlom alebo po zemi. Jedno je isté, a to, že ho uchváti jeho nekonečná veľkosť. Niektorí hovoria, že tu žije takmer deväť miliónov ľudí, iní tvrdia, že s predmestiami a satelitnými mestečkami sa číslo vyšplhá aj na pätnásť miliónov.

Teherán je obrovský organizmus a najviac to cítiť ráno, keď sa ulice zvažujúce sa zo severných častí mesta zaplnia autami a plechová rieka na kolesách pomaly, ale isto vteká do Teheránu južného. Chaos.

Námestie Imáma Chomejního v južnom Teheráne sa stáva križovatkou, kde sa o centimetre vyhýbajú autá, autobusy, mikrobusy, motorky, skútre, chodci či cyklisti. Všetko perfektne funguje. Keď je vonku horúčava, a tá tu niekoľko mesiacov do roka skutočne je, priestor ovládne smog.

Množstvo starých iránskych áut zvaných paykan ešte brázdi ulice a patria k extrémnym znečisťovateľom ovzdušia. Smog štípe v nose, človek sa občas jemne dusí a cíti, ako mu neviditeľný nepriateľ vchádza do dýchacích trubíc. Vtedy množstvo Teheránčanov odchádza na dovolenku ku Kaspickému moru – nadýchať sa čerstvého vzduchu.

Teherán je rozdelený neviditeľnou čiarou na dva odlišné svety. Severný Teherán na úpätí pohoria Alborz je moderný s výškovými budovami, kanceláriami a pripomína Európu. Južný Teherán je chudobnejší, zmietajúci sa v chaose, no prikrytý orientálnou patinou, ktorá pritiahne cestovateľa. Srdcom južného Teheránu je panovnícky palác Golestán a jeho dušou je teheránsky bazár, najväčší svojho druhu v Iráne.

Labyrint iránskej duše

Z palácového komplexu stačí prejsť len pár desiatok metrov a človeka pohltí labyrint bazárových uličiek. Bazár nie je len miesto obchodu, ako by sa mohlo laikovi zdať, ale je to miesto, kde sa ľudia stretávajú, zhovárajú, dohadujú. Bazár funguje od rána do večera s výnimkou piatka, keď pripomína miesto duchov.

Vstupná brána do bazárového sveta pripomína mravenisko. Všade sú ľudia a rozutekali sa všetkými smermi. Stačí však krok a zmysly podľahnú. Hlavná ulica sa kľukatí medzi obchodníkmi a každý vie, ako natiahnuť medové motúzy pod nosom. Toto je vznešená Perzia, nie arabský svet, a tak vás nikto nebude volať či ťahať za rukáv do obchodu. „Ak človek chce kupovať, príde,“ hovorí Hamid a odpije si zo svojho čierneho čaju pri sledovaní okoloidúcich.

„Vezmi si aj nabat,“ podáva misku s nahrubo nasekaným cukrom, aby sa nám s ním v ústach čaj lepšie premiešal. Hovorí sa, že práve tu na teheránskom bazáre sa tvorí jeden z najväčších obratov celého Iránu. Tovar sem prúdi zo všetkých provincií a tiež obchodníkov by sme našli zo všetkých kútov Perzie.

Koberce nomádov z úpätia Zagrosu, turkménske koberce, bronzové kanvičky, mosadzné taniere, vyšívané deky, drevené stojany na Korán, šafran z Mašadu, sušené brusnice či ružové lupene z Kašanu, turecký aj iránsky čaj, čierne čádory, ale aj kopa korenín, lampy alebo topánky. Teheránsky bazár v sebe ukrýva všetko. Netreba sa ním náhliť, ale nechať sa unášať davom. Až keď človek zabudne na čas i priestor, dokonale si toto miesto užije.

Bazárové štvrte vynikali vždy aj skvelou kuchyňou a tú v Iráne rozhodne treba skúsiť. Tradičná reštaurácia je plná výjavov z perzských eposov, ktorým dominuje Ferdúsiho Šáhnamé. Na výber je niekoľko druhov jahňacích, baraních či kuracích kebabov, ale aj kura na šafrane či fesendžun s omáčkou z granátových jabĺk a vlašských orechov. Kebaby predstavujú kúsky mäsa napichnuté na špajdli a grilované na drevenom uhlí. Hotové sa potrú šafranovým maslom, do ryže sa nahádžu brusnice a ku všetkému sa podáva extrémne čerstvý jogurt a chrumkavé chlebové placky vytiahnuté z pece. Alkohol tu hľadať netreba, no vynikajúci čaj, ktorý sa počíta na litre, ho dokáže skvelo nahradiť. Láska k Iránu tu jednoznačne prechádza aj cez žalúdok.

Krajina piknikov

V južnom Teheráne stojí za zmienku ešte jedno miesto, ktoré sa dostalo do centra svetového diania. Jeho iránsky názov znie „Hniezdo špionáže“, no svet ho poznal ako americkú ambasádu, kde sa v roku 1979 odohrala rukojemnícka dráma. Nedávno sa k nej vrátil aj hollywoodsky film Argo. Dnes by sme tu však diplomatov aj Američanov hľadali márne, no turista sa občas zastaví. Priamo pod ambasádou je totiž zastávka moderného teheránskeho metra Taleqani. Moment prekvapenia naplánovali Iránci dokonale. Prvé, čo tu človek uvidí, je múr s nápisom „Down with USA“. Potom padne pohľad na stenu s freskami, kde sa Socha slobody pretvorila na smrť a kde izraelská ruka drží vo svojich pazúroch zemeguľu. Fotiť by sa tu nemalo, ale chuť zvečniť tieto fresky je vždy akosi väčšia.

Iránci milujú parky, milujú pikniky, posedávanie s rodinou či priateľmi pri jedle a čaji. Ak by sa mal vybrať len jeden jediný šport v krajine, bolo by to „piknikovanie“.

Návšteva iránskeho parku je skvelým miestom, kde sa rozpadne nejedno tabu o krajine. Nie každá žena je totiž zahalená v čiernom čádore, nie každá má šatku na hlave tak, že jej nevidno jediný vlas, žiadna segregácia pohlaví, ale študenti sediaci na dekách sa spoločne bavia a občas naokolo prefrčí niekoľko dievčat na korčuliach. A tam, kde je viac súkromia, aj páry, ktoré sa vodia za ruky. Kedysi by ste ich nevideli, ale posledné roky sa veci aj v konzervatívnej krajine, akou je Irán, pohli.

Fitnes s bubeníkom a veršami

Pri univerzite na rohu stojí kaviarnička Hanurmandan, kaviareň umelcov. Stretávajú sa tu architekti, básnici, spisovatelia, herci či filozofi a mnohí si toto miesto zamilovali pre jeho bonvivánsku atmosféru. „Vidíš toho chlapa?“ drgne do mňa Saaba. „Hral v niekoľkých filmoch a seriáloch,“ zjavne sa teší podľa intonácie hlasu. Nestalo sa to raz, ale takmer vždy, keď sem človek zavíta, niekto zaujímavý tu sedí.

Niet sa čomu čudovať. Veď tu podávajú šafranovú aj morušovú zmrzlinu, skvelý chorešt a ešte lepší dusený baklažán.

Len niekoľko ulíc odtiaľto je budova bývalej väznice, ktorá dnes slúži ako galéria plná obrazov aj fotiek. Má však aj jeden mimoriadny bonus, o ktorom vie málokto. Jedna miestnosť pod úrovňou stavby sa totiž pravidelne dvakrát do týždňa zaplní partiou mužov. Schádzajú sa pri tradičnom starobylom, výsostne perzskom športe zvanom zurcháne. Jeho názov znie v preklade „domov sily“ a ak by sme hľadali prirovnanie, povedali by sme, že je to telocvičňa.

Iná ako tie, čo poznáme doma, pretože mužov sprevádza bubeník aj recitátor veršov z Koránu a Hafézových básní. Cvičenie má silný duchovný náboj a muži stvárňujú cviky, aké poznali ešte perzskí Sasánovci v 5. storočí. Napriahnutý luk, cvik so štítom, kliky, posilňovanie ťažkými kužeľmi, behanie do kolieska a učenie sa rešpektu voči starším spolubojovníkom. Najstarší chlap má 77 rokov, no kondičkou by sa vyrovnal tridsiatnikovi. Dokonalé divadlo bez turistov, ktorí o tomto predstavení nevedia. Kým bude zurcháne na svete, stará Perzia nezahynie.

Palác ako lákadlo

Jedným z najzaujímavejších pamiatok v Teheráne je palác Golestán. Palácový komplex sa stal domovom dynastie Kadžarovcov, ktorí koketovali s európskymi zvykmi a za ich vlády sa veľa vecí vo vtedajšej Perzii zmenilo. Hlavný palác v sebe skutočne nesie európske črty, ale našťastie Kadžarovci nezabudli, že sú z Perzie. Trón zo zeleného alabastru zdobia výjavy z perzských eposov a všade naokolo visia tisíce zrkadielok, ktoré odrážajú svetlo. Za rohom je obľúbené miesto Nasreddína Šáha, odkiaľ sa díval na svoju perzskú záhradu. Aj dnes zvedie k tomu, aby si človek posedel. Vnútri nájdeme repliku slávneho Pávieho trónu, ale aj dary európskych monarchií či množstvo šperkov.

Mesto histórie

Spomienka na Pahlavího. Spomienkou na posledných panovníkov Iránu, dynastiu Pahlaví je komplex zvaný Saadabad. Jedným zo sídiel je Biely palác. Kedysi sa doň bežný človek nedostal, no po islamskej revolúcii z neho urobili múzeum, „aby všetci videli, v akom luxuse žil šáh“. Z monumentálnej sochy zostali len vojenské čižmy a vnútro je vyplnené akousi zvláštnou atmosférou prázdnoty. Jednotlivé miestnosti sa striedajú v luxusnom itinerári a našinca zaujmú najmä krištáľové lustre z bývalého Československa. Je zaujímavé byť tu, pretože sa tu tvorili dejiny. Hlbšie v lese je ukrytý Zelený palác. Tu prebýval otec posledného šáha, Reza Chán. Palác je maličký, „oblepený“ zelenkavým mramorom aj zrkadielkami, no vnútri sa skrýva niekoľko luxusných kúskov. Reza Chán aj napriek svojmu statusu spával na zemi, ako bol zvyknutý od malička, no posteľ tu nechýbala, pretože „ako by to vyzeralo, keby šáh nemal posteľ“?

Ikona hlavného mesta. Ikonou hlavného mesta je pamätník Azadi v západnom Teheráne. Paradoxne nejde o žiadnu starú pamiatku, ale pomník, ktorý tu postavili len v roku 1971 na popud šáha, aby oslávil 2500. výročie slávnej Perzskej ríše a poukázal na to, že aj on patrí medzi dôležitých kráľov tejto krajiny. Ikonou sa však stal pamätník až o niekoľko rokov neskôr. Začiatkom februára 1979 sa na teheránskom letisku Mehrabád vzdialenom len pár kilometrov odtiaľto objavilo lietadlo, ktoré do Iránu prinieslo z francúzskeho exilu Ajatolláha Chomejního. Dav ľudí sa rozlial námestím pod Azadi a revolučný obrázok bol na svete. Chomejní na svoju charizmu naviazal milióny ľudí a Irán sa navždy zmenil. Jednoduchý pamätník v sebe skĺbil tradičné štýly a naokolo vejú vlajky či sa nachádzajú portréty mučeníkov.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Enjoy

Súvisiace články

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Pracujete len preto, aby ste žili? Minimalisti hlásajú, že zbaviť sa vecí môže pomôcť zbaviť sa chaosu v živote

Slováci v zdieľanej ekonomike

Čo dnes dokáže umelá inteligencia

Ako učiteľ sa deťom v triede pracem z cesty

A potom sú tu tie ozajstné smart domácnosti

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.