Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vieme liečiť naše deti na svetovej úrovni

29.06.2017, 16:00 | Filip Obradovič | © 2017 News and Media Holding

Ľudia sa nás často pýtajú, prečo toľko konzultujeme liečbu so zahraničím. Jednoducho, chceme pre našich pacientov to najlepšie, čo je dnes možné, hovorí prednostka detskej onkologickej kliniky Alexandra Kolenová

  • Tlačiť
  • 0

Keď príde človek do banky alebo poisťovne, všetko je vyblýskané, zatiaľ čo v nemocniciach to tak nie je. Podľa prednostky bratislavskej Kliniky detskej hematológie a onkológie Alexandry Kolenovej by sa kultúra prostredia mala zlepšiť, keďže priamo súvisí s výsledkami liečby pacientov. A. Kolenová pracovala osobne s tými najlepšími doktormi na svete v Spojených štátoch a vo Viedni. Zakaždým tam mohla zostať, no vždy sa rozhodla vrátiť na Slovensko. Dnes robí jej pracovisko medicínu na špičkovej úrovni, mení dlhoročné zabehané postupy a snaží sa o vybudovanie moderných priestorov pre pacientov aj rodičov.

Pôsobili ste v USA a tiež vo Viedni. Prečo ste sa rozhodli v oboch prípadoch vrátiť na Slovensko?

Už počas vysokej školy som pravidelne chodievala do Spojených štátov a plánovala som tam odštartovať svoju lekársku prax. Pre rodinnú situáciu som prišla naspäť domov. Keď som sa neskôr dostala na detskú onkológiu v Bratislave, strávila som pol roka vo Viedni. Potom som dostala ročné štipendium pre celú rodinu na určitý výskumný projekt v USA. Mala som možnosť po skončení projektu tam zostať. Ale vždy som chcela, aby sa tie veci, ktoré sa dejú inde vo svete, preniesli k nám domov. Aby aj deti na Slovensku mali čo najlepšiu liečbu a čo najlepšie možnosti na uzdravenie. To, samozrejme, nestojí len na mne. No v tom okruhu, v ktorom sa pohybujem, ak sa dá niečo zmeniť k lepšiemu, tak sa treba o to pokúšať.

Ako vám sťažuje prácu, že na Slovensku sa nerobí výskum popri onkologickej klinike tak ako napríklad v Prahe?

Slovenská akadémia vied sa snaží, no nie je to také prepojené ako v zahraničí. Jedna z mojich vízií je výchova mladých ľudí, ktorí by prešli výskumným laboratórnym prostredím. Je dôležité vedieť, ako sa veci v laboratóriu dejú, čo to znamená a kam to smeruje v medicíne v danej oblasti. Detská onkológia je miesto, kde je obrovský priestor na výskum, lebo stále nemáme zodpovedané základné otázky: prečo vzniká rakovina u detí, prečo vzniká leukémia, prečo solídne tumory. Je to často vôbec prvá otázka, ktorú rodičia kladú. Vo svete prebiehajú najväčšie výskumy v Spojených štátoch a v Európe je to Holandsko a Spojené kráľovstvo.

Ak by ste mali porovnať zahraničie a Slovensko, je to chýbajúci výskum, ktorý nás od vyspelých štátov odlišuje?

Základný rozdiel pri Spojených štátoch je už v tom, ako sa pristupuje k zdraviu. Zdravotná starostlivosť je produkt, ktorý sa predáva. Z toho vyplýva aj finančné zázemie, ktoré majú na robenie špičkového výskumu. Úplne iná filozofia. Náš model je Bismarckov sociálny. Aj v USA majú rôzne formy pomoci pre sociálne slabšie skupiny, ale stále je to niečo iné. Tam je to biznis.

Spojené štáty patria na špicu aj vo výsledkoch liečby detskej rakoviny. I keď tie rozdiely medzi vyspelou Európou a nimi nie sú také markantné.

Áno, ale ako v ktorej diagnóze. Napríklad pri leukémii sú Spojené štáty a nemecká skupina, do ktorej patríme aj my, na tom rovnako. Tu hovoríme o 90-percentnej úspešnosti liečby. Rozdiel je v tom, že v USA sa pacienti majú šancu dostať skôr k novovyvinutým liekom. Deti, na ktorých nezaberá štandardná liečba, majú možnosť absolvovať takzvané klinické štúdie [výskumná liečba s novými liekmi, pozn. TREND], ktoré u nás ešte ani nebežia. Toto je ten hlavný rozdiel v liečbe detí. Na druhej strane treba povedať, že stále nepoznáme presné štatistiky, koľkým deťom to pomôže a koľkým nie. Sú pacienti, ktorým takáto klinická štúdia zachráni život, ale je mnoho takých, ktorým nie.

Rozdiel medzi nami a zahraničím je v úzkom prepojení výskumu a liečby 

Prečo u nás nie sú vo veľkom dostupné klinické štúdie?

Na to, aby sme mohli byť pracoviskom, ktoré bude schopné takéto štúdie robiť, potrebujeme byť väčší. Dnes sme malé pracovisko. Existuje skupina v rámci západnej Európy ITCC, ktorá poskytuje rôzne štúdie. Pacienti si za nimi musia cestovať. Stredná a východná Európa s tým má veľký problém, preto je teraz snaha to zmeniť. V Bratislave máme možnosť posielať pacientov do detskej nemocnice sv. Anny vo Viedni, kde tieto štúdie normálne fungujú. Je tu však problém aj s našou legislatívou. Náš systém hovorí, že keď je to štúdia, mala by to platiť celé farmaceutická firma. Ale to sa nedá, keď napríklad ide o komplexnú liečbu leukémie a len v nejakej jednej časti sa skúma niečo nové. Čiže základný rozdiel medzi zahraničím a nami je úzke prepojenie liečby a výskumu a tiež dostupnosť klinických štúdií.

Ako by sa Slovensko mohlo dostať do tohto systému?

Výchova mladých lekárov, ktorí budú vedieť rozmýšľať nad pacientom, čo ešte by sa dalo pre neho urobiť nad rámec zaužívanej liečby, je veľmi dôležitá. Každý jeden pacient môže človeka priviesť k novým nezodpovedaným otázkam. Sme malá krajina s malým počtom pacientov, preto nemôžeme robiť sami veľké výskumy, no môžeme byť súčasťou medzinárodných štúdií. Už v mnohých sme, ale cieľom je, aby sme tam mali čo najviac pacientov, ktorí to potrebujú. Nie na farmakologických, ale vedeckých, kde sa snažia odpovedať na otázky. V Spojenom kráľovstve porovnávali pacientov zo štúdií a tých, ktorí na nich neboli. Desať až pätnásť percent bol rozdiel v prežívaní v prospech klinických vedeckých štúdií. To znamená, že o toho pacienta je naozaj lepšie postarané.

Viete povedať nejaký konkrétny príklad Slovenska v klinických štúdiách?

Päť rokov sme boli v klinickej štúdii v rámci skupiny Nemecka [celá západná Európa, pozn. TREND] s ochorením Hodgkinovho lymfómu. Pacientove výsledky z vyšetrení sa automaticky posielali do Nemecka na druhé čítanie. Tam bolo niekoľko odborníkov, ktorí pozreli jeho výsledky a zhodnotili zdravotný stav. Potom sme im poslali kontrolné vyšetrenia po chemoterapii, kde sa opäť dívali na to, ako sme to my v Bratislave zhodnotili a aká je realita. Druhé čítanie je základná vec, ak chceme postupovať v liečbe čo najlepšie. Na základe toho sme sa rozhodovali, či má ísť pacient na rádioterapiu alebo nie. Nemci to robili pre celú západnú Európu. Tým, že máme malé počty pacientov, je pre nás nevyhnuté spolupracovať s veľkými hráčmi. Bez toho sa to nedá.

Podobne je to aj pri leukémii, kde sa ide podľa nemeckého modelu už pri základnej štandardnej liečbe. Slovenský pacient sa tak lieči rovnako, ako keby bol v Nemecku.

V rámci Európy spolupracujeme väčšinou s Nemcami a Rakúšanmi. Na nedávne zavedenie monitorovania minimálnej reziduálnej choroby pri leukémii sme vynaložili veľa úsilia. Veľmi som chcela, aby sme to mali na Slovensku. Je to kľúčové vyšetrenie pri leukémii, podľa ktorého sa rozhodne, do ktorej skupiny závažnosti choroby sa pacient zaradí, v akých dávkach dostane chemoterapiu, či musí ísť na transplantáciu alebo nie. Ani si už neviem predstaviť, že by sme fungovali bez toho. Ale aj tie laboratóriá, ktoré to sledujú, majú podmienku, že krajina musí mať minimálne desať miliónov obyvateľov. V opačnom prípade nedostanú certifikát. Opäť ide o počet pacientov, ktorých by mali obslúžiť. Preto spolupracujeme s Českou republikou.

Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že liečba rakoviny detí dnes nie je len o rozhodnutiach slovenských lekárov, ale množstvo vecí sa rieši na medzinárodnej úrovni.

Je to tak. Ľudia sa často pýtajú, prečo toľko konzultujeme so zahraničím. Jednoducho chceme pre našich pacientov to najlepšie, čo je dnes možné. V Spojených štátoch som robila s profesorom Hungerom, ktorý je číslo jedna vo svete pre akútnu lymfoblastovú leukémiu. Človek uznávaný všade. Veľakrát mi povedal, že keď má dieťa s akútnou myeloidnou leukémiou, volá najlepšiemu kolegovi priamo na túto diagnózu. Ten mu povie, čo sú aktuálne veci, čo sa v liečbe zmenilo a čo nie. Je to normálne. V Nemecku majú dokonca centrá pre konkrétne diagnózy, kde sa nelieči, ale vyhodnocujú sa len dáta. Tieto centrá pomáhajú aj nám. Ďalšou vecou sú takzvané tumor boardy. Každý týždeň sa stretávajú a my máme možnosť s nimi prediskutovávať našich pacientov. Je to úžasná pomoc. Nemusí tam cestovať pacient ani rodič, robíme to my za nich. Nie vždy, len keď to potrebujeme, keď sa vývoj ochorenia u pacienta vymyká štandardu. Kto sa nepýta v detskej onkológii, nemá informácie a je izolovaný.

Pre liečbu pacienta je lepšie, ak sú tí najlepší odborníci na jednom mieste 

Ako vyzerá Slovensko v porovnaní so svetom vo výsledkoch liečby detskej rakoviny?

Slovensko je úplne porovnateľné s vyspelým svetom. Pri leukémiách sú dostupné údaje z obdobia, keď sme ešte nemali monitoring minimálnej reziduálnej choroby. Tam to bolo o päť až osem percent horšie, približne 86-percentná úspešnosť liečby. Posledné tri roky, ktoré sa sledujú, už vychádzame nad deväťdesiat percent. Tým, že je leukémií najviac a ide o systémového ochorenie, venoval sa im veľký výskum. Pri tejto chorobe potrebujete dobré laboratórium, dobrého onkológa, ktorý podáva chemoterapiu. Pri solídnych nádoroch sú výsledky tiež porovnateľné. Ale potrebujete dobrú rádiológiu, rádiodiagnostiku, dobrého chirurga, rádioterapiu, čiže kompletný servis. Ten u nás je, ale stále je priestor na to, aby sme sa ešte posúvali. Od septembra máme tiež zavedené takzvané tumor boardy, kde všetci zastúpení doktori riešia konkrétnych pacientov. Radi by sme zaviedli aj pravidelný telemost s pracoviskami v Banskej Bystrici a v Košiciach.

Už dávnejšie ste mi spomínali, že ste jednému pacientovi nasadili liek pôvodne na úplne inú diagnózu, ktorá mu zabrala. O čo presne išlo?

Ide o pacienta s malígnym ochorením Langerhansových buniek, ktoré sa nachádzajú po celom tele a sú súčasťou imunitného systému. Je to veľmi vzácne ochorenie. Pacient bol preložený z Banskej Bystrice k nám na transplantáciu kostnej drene, kde sa tieto bunky tvoria. Bol naozaj vo veľmi vážnom stave. Transplantácia pri takomto pacientovi je náročná a de facto nie je šanca ho zachrániť. Konzultovala som jeho prípad s najväčším odborníkom na svete na túto diagnózu profesorom Minkovom z Viedne. Povedal mi, aby sme dali otestovať, či má mutáciu Braf génu, ktorý sa nachádza pri melanómoch [rakovina kože, pozn. TREND]. Po vyšetrení sme zistili, že pacient ju má. Čiže sme mu po získaní všetkých potrebných schválení na takýto experiment rovno nasadili liečbu vo forme tabletiek, ktorými sa lieči melanóm. V priebehu štyroch dní sa mu uľavilo, postupne sa stav úplne stabilizoval. Teraz bol aj s celou rodinou pri mori. Chlapec sa má dobre. Ide o ojedinelý prípad, o ktorom sa vedie debata na celom svete. Bol jeden z prvých pacientov, ktorému táto liečba zabrala. Je to unikátna vec, na základe našej skúsenosti je iniciovaná štúdia v rámci celej Európy.

Rozprávame sa o špičkovej medicíne, ktorá sa robí tu v Bratislave. Nebrzdí vás nemocničné prostredie, ktoré nie je ideálne?

Samozrejme, prostredie je veľmi dôležité. Keď človek príde do banky alebo do poisťovne, všetko je vyblýskané. Zatiaľ čo v nemocniciach to tak nie je. Určite by sa tam kultúra mala zlepšiť. Hygienické prostredie má vplyv na výsledky liečby, na počet hlásených plesňových infekcií. Naša onkológia má ešte veľmi dobré zázemie, ale vždy je čo zlepšovať. Dôležité sú samostatné izby pre pacientov a rodiny. V tomto máme rezervy. Venujeme sa tomu a plánujeme zmeny.

Vybudovať ambulantnú dennú kliniku popri lôžkových oddeleniach, aby sa deťom spolu s rodičmi zlepšil komfort, bol váš nápad. V spolupráci s rodičovskou organizáciou Deťom s rakovinou sa to podarilo. Presvedčili ste zdravotné poisťovne, aby vám preplácali liečebné úkony tak, aby detská onkológia na tom finančne netratila?

Dennú kliniku sme už otvorili, ale stále ideme v starom režime, lebo veci s poisťovňami ešte nie sú doriešené. Pracujeme na tom s vedením nemocnice. Tým, že sa prechádza teraz na DRG – centralizované oceňovanie výkonov, veľa vecí sa pre nás zmení, takže uvidíme, ako to nakoniec dopadne. Klinika stojí aj preto, že vedenie nemocnice nás v tom podporilo a poskytlo nám na to priestory. Otvorene hovorím, že bez toho by sme nevedeli nič urobiť. No nikto neočakával, že sa to podarí vybudovať tak rýchlo. Ambulantná klinika je naozaj dobrá v tom, že mnoho vecí uľahčuje, zvyšuje komfort pacientom a rodinám, znižuje stres im aj zdravotníckemu personálu. Len to musí všetko dobre fungovať, aby pacient nebol ohrozený.

V Holandsku pred rokom otvorili detské národné onkologické centrum. Nie je toto cesta aj pre Slovensko, ktoré má dnes tri detské onkologické centrá v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach?

Pre Slovensko by bolo lepšie, keby malo jedno centrum. Už dnes máme mnohé procesy centralizované, veľa spolu hovoríme a konzultujeme, zdieľame si údaje. Holandsko je výborný príklad. Mali tam osem regionálnych centier, ktoré nezrušili, urobili z nich vysunuté pracoviská. Pre liečbu pacienta je lepšie, ak sú tí najlepší odborníci v krajine na jednom mieste, sú dostupné všetky dáta pacientov, z ktorých sa dá čítať a tiež sú potrebné pre výskum. Komunikujeme o tom s ministerstvom zdravotníctva, nie je to jednoduchý proces. Musíte presvedčiť všetkých zúčastnených od lekárov až po úradníkov. V Holandsku to trvalo približne pätnásť rokov, pomohli rodičia pacientov, peniaze vyzbierali od darcov cez fundraising.

Už ste si podali žiadosť na ministerstvo?

Áno. Ale všetko bude závisieť od toho, či Banská Bystrica a Košice budú súhlasiť. Nemusia sa stotožniť s tým, že hlavná liečba by prebiehala v Bratislave. S národným centrom by bolo treba tiež vybudovať byty pre rodiny, ktoré by neboli z Bratislavy a okolia. Treba si uvedomiť, že liečba leukémie trvá dva roky. Pri iných diagnózach je to niekoľko mesiacov až rok.

Na Slovensku ochorie ročne na rakovinu približne 180 detí. To číslo postupne rastie?

Pozorujeme mierny trend narastania.

V čom je problém?

Neviem. Odpovede hľadajú špičkoví vedci po celom svete. Zistilo sa, že napríklad viac leukémií je vo vyspelom svete. Ale problém je s dátami. Západ má k dispozícii veľmi dobrú diagnostiku, kým v rozvojových krajinách často ani nemusia vedieť, že majú pacienta s onkologickým ochorením.

Čiže veda dnes vôbec nepozná dôvod vzniku rakoviny u detí?

Skúmalo sa fajčenie, alkohol a drogy u matiek. Tiež pobyt pri jadrových elektrárňach. Jedna štúdia ukázala, že materské mlieko má ochranný faktor pred vznikom rakoviny. Ale pri každej takejto štúdii je napísané, že „vyžaduje si ďalšie sledovanie“. Je veľmi ťažké urobiť takúto štúdiu. Nedokážete dopodrobna odsledovať rodiča, ktorý už dieťa má. Napríklad pri narodení jednovaječných dvojčiat je vysoká pravdepodobnosť, že ak ochorie jedno dieťatko na leukémiu, ochorie aj druhé. Zistilo sa, že leukémiu môže spustiť obyčajná infekcia. Ale ona len naštartuje niečo, čo už bolo predisponované. Veľa energie sa dáva do zistenia, ako to druhé dieťatko ochrániť. Skúma sa, či by sa dali deti s predispozíciou očkovať. Kolega mojej známej tomu dal iný pohľad, keď povedal, že na to množstvo procesov, ktoré sa v našom organizme deje, má málo ľudí rakovinu.  

Alexandra Kolenová (45)

Pochádza z Námestova. Pediatriu vyštudovala na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, doktorandské štúdium absolvovala na Univerzite Komenského v Bratislave. Jej odborným zameraním je hematológia a onkológia. Špecializuje sa na detské leukémie. Rok pracovala so svetovým expertom na detskú leukémiu Dr. Hungerom vo Philadelphii. Pôsobila aj v detskej nemocnici St. Anna vo Viedni. Prednostkou Kliniky detskej hematológie a onkológie v bratislavskej DFNsP je tretí rok. Je vydatá a má tri deti.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Súvisiace články

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Minimalizmom možno získať svoj život späť

Pracujete len preto, aby ste žili? Minimalisti hlásajú, že zbaviť sa vecí môže pomôcť zbaviť sa chaosu v živote

Slováci v zdieľanej ekonomike

Čo dnes dokáže umelá inteligencia

Ako učiteľ sa deťom v triede pracem z cesty

A potom sú tu tie ozajstné smart domácnosti

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.