Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Šéf štátnych nemocníc: Nie som zástanca oddlženia, ale inú možnosť nemáme

06.07.2017, 14:00 | Mária Hunková | © 2017 News and Media Holding

Prostredie v zdravotníctve je také, aké je, a ani my sme ho nezapríčinili, hovorí na výhrady veriteľov nemocníc riaditeľ Úradu pre riadenie podriadených organizácií Boris Mrekaj

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Ekonomika

Na ministerstve zdravotníctva pred rokom zriadili Úrad pre riadenie podriadených organizácií. Okrem Všeobecnej zdravotnej poisťovne či Úradu verejného zdravotníctva podeň spadajú aj štátne nemocnice. Úlohou úradu je dozerať na ich hospodárenie, riadiť spoločné projekty či verejné obstarávania. Aktuálne je však jeho najväčším projektom oddlženie. Veritelia, ktorým štátne nemocnice dlhujú viac ako 600 miliónov eur, si budú môcť v niekoľkých kolách uplatniť splatenie pohľadávok v elektronickej aukcii alebo cez fixný diskont. Niektorým dodávateľom sa navrhované podmienky nepáčia a donútili rezort dočasne stiahnuť svoj návrh z vlády. Šéf úradu Boris Mrekaj tvrdí, že aj keď má radšej koncepčné riešenia, oddlženie pripravili najlepšie, ako vedeli.

Ste spokojný s výsledkami doterajšej práce úradu, a teda aj tej svojej?

S činnosťou úradu som spokojný. Kým nebol založený, zdravotníctvu chýbalo koncepčné riadenie. Ministerstvo má pod sebou 108 podriadených organizácií a nikdy neboli riadené ako holding. Nemali partnera, na ktorého sa mohli obrátiť pri obstarávaniach, nastavovaní a vyhodnocovaní procesov. Čiže úrad má svoje opodstatnenie.

Jeho úlohou je riadiť štátne nemocnice ako sieť, čo by malo viesť k lepšiemu hospodáreniu. Po roku existencie úradu však nemocnice, aj keď nie všetky, stále tvoria straty. Medziročne navýšili záväzky po lehote splatnosti na 527 miliónov eur.

Úrad bol založený vlani v júni. Na začiatku sme si museli pomenovať problémy v riadení nemocníc a nastavovaní procesov. Prvá časť našej práce bola zoptimalizovať náklady. Robili sme teda benchmarky nákupov energií, prania, upratovania, SBS či právnych služieb. Vypracovali sme databázy, kde sme stanovili minimálne a maximálne ceny. Do toho vstupuje verejné obstarávanie, ktoré nejaký čas trvá, keď chceme vysúťažiť nového partnera kvôli lepším cenám. Reálne sa nové procesy nedajú nastaviť tak rýchlo.

Čiže podľa vás je dôvodom zvyšovania dlhov, že nemocnice ešte dobiehali staré neefektívne procesy?

Áno. Treba tiež povedať, že niektoré nemocnice znižovali počet lekárov a platili odstupné, takže reálnu úsporu vidieť až v prvom štvrťroku tohto roka. Nemocnice zlepšili hospodárenie o 9,58 milióna eur oproti prvému štvrťroku minulého roka, čo je o dva milióny eur viac, ako sme mali pôvodne naplánované.

No stále sa bavíme o stratách. Nemocnice Sveta zdravia dosiahli vlani zisk 10,5 milióna eur. V čom sa podľa vás líši riadenie súkromnej a štátnej siete nemocníc?

Myslím si, že to nie je o vedení daných nemocníc, ale o tom, že my máme koncové nemocnice. Tie si nemôžu vyberať, akého pacienta ošetria alebo neošetria. Nemajú ho kam posunúť. Keď menšia regionálna nemocnica posúdi, že pacient je drahý, ten väčšinou skončí v koncovej štátnej nemocnici. Je to vidno na tom, že fakultné a univerzitné nemocnice sú na tom ekonomicky najhoršie.

Nemôžu za to aj ich manažmenty?

Určite áno. Zadaním pre nemocnicu nebolo vytvárať zisk, ale iba poskytovať zdravotnú starostlivosť. Na to bol teraz zriadený úrad, aby sa začala sledovať aj ekonomická časť. Máme tu príklady Fakultnej nemocnice Nitra či Nemocnice Poprad, ktoré dokazujú, že aj štátne nemocnice môžu hospodáriť v pluse. Do konca roka chceme, aby aj nemocnice v Trenčíne, Nových Zámkoch, Trnave a Martine mali kladné hospodárske výsledky.

Ak za ekonomickú situáciu sčasti mohli aj riaditelia nemocníc, prečo sa otáľalo s ich výmenou?

Nepovažujem to za zlé, lebo to neboli výmeny na základe nejakých rýchlych politických rozhodnutí. Vyhodnocovali sme pritom viacero faktorov, lebo len z čísiel sa ťažko posudzuje kvalita daných manažérov. Dôležité je napríklad aj to, ako dokážu manažovať ľudské zdroje a ako sa dokážu prispôsobiť novým podmienkam riadenia. Navyše nájsť schopných ľudí s reálnymi manažérskymi skúsenosťami v oblasti zdravotníctva tiež nie je jednoduché.

Nemocnice mali vypracovať transformačné plány na ozdravenie. Ktoré majú problém ich plniť?

Zdravotníctvu chýbal systém, 108 organizácií nikdy nebolo riadených ako jeden holding 

Transformačné plány boli vypracované na naozaj dobrej úrovni. Pokiaľ ide o napĺňanie plánu, nás zaujíma iba jediné číslo, a to je EBITDA, ktorú kontrolujeme na pravidelnej báze. A ako som už spomenul, tu ideme ešte nad plán. Problém majú akurát detské nemocnice preto, že spôsob ich financovania nie je dobre nastavený.

Konkrétne?

To je predmetom analýzy.

Doteraz to vyzeralo, že detské nemocnice sú na tom dobre.

Áno, mimobratislavské, pretože sú dobre financované. No tento rok sa im nedarí plniť plán.

Asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED pre neuhrádzanie faktúr v zákonnej lehote iniciuje konanie pred Európskou komisiou. Znepokojuje vás to?

Samozrejme, že nás to mrzí, ale ten systém je taký náročný, že nejakým otočením vypínača sa nedá zabezpečiť, aby nemocnice netvorili dlhy. Kým nebudú mať pozitívnu EBITDA, čiže si nezarobia na svoju prevádzku, dovtedy ich tvoriť budú. My teraz pracujeme na tom, aby sme ich všetky postupne preklopili do plusových čísel.

Myslíte, že takýto argument prijme aj Európska komisia ako odpoveď, prečo nemocnice porušujú európsku smernicu a nesplácajú faktúry do 60 dní, ale za 750 dní?

To je otázka na komisiu.

Hrozí niečo Slovensku?

Neviem vám na to odpovedať. No viem, že kým sektor nebude ozdravený a dofinancovaný, dovtedy budú nemocnice vytvárať dlhy. Naším cieľom je do roku 2021 ozdraviť zdravotníctvo tak, aby sa v ňom dlhy ďalej netvorili.

Ktoré nemocnice už čelia exekúciám?

Dokopy evidujeme exekúcie za 550-tisíc eur, aj s príslušenstvom je to 930-tisíc eur. Týka sa to näjma Univerzitnej nemocnice Bratislava, Fakultnej nemocice Prešov, Všeobecnej nemocnice vo Veľkom Krtíši a Nemocnice v Ilave. Okrem Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde ešte prebieha konanie na súde, ostatné uvedené nemocnice plnia splátkové kalendáre.

Predstavili ste model oddlženia a predložili ho vláde, no o pár dní nato ste ho aj stiahli, lebo sa nepáčil SK+MED. Bude sa v návrhu niečo meniť?

Na to vám neviem odpovedať.

Viete si predstaviť iný model oddlženia?

Na tomto modeli sme dosť dlho a intenzívne pracovali s ministerstvom financií. Som presvedčený, že ten model je spravodlivý a správny. A to aj z hľadiska efektívneho nakladania s verejnými zdrojmi.

Dodávatelia zdravotníckych pomôcok reagovali, že ak od nich niekto pýta až 20-percentnú zľavu z istiny, tlačí ich do krachu. Čo na to hovoríte?

Zrejme si to zle naštudovali, lebo v žiadnom prípade od nich nežiadame 20-percentnú zľavu. Ak by sa aj hneď dnes platili faktúry, ktoré sú z decembra 2016, tak by to bolo 16 percent. V prvom kole sa však budú oddlžovať dvojročné pohľadávky a tam to podľa výpočtu vychádza na osem percent. Čím staršia pohľadávka bude, tým sa to bude znižovať, až na nejaké tri percentá. Čiže od nikoho nebudeme chcieť, aby nám dal zľavu 20 percent.

Musíme nemocnice zefektívniť, ale druhou časťou bude ich dofinancovanie 

Prečo majú firmy dávať zľavy, odpúšťať úroky a pokuty? Nedeformuje to podnikateľské prostredie, ak sa k niečomu zmluvne zaviažete a potom to nemusíte dodržať?

Prostredie v zdravotníctve je také, aké je, a ani my sme ho nezapríčinili. Hľadáme riešenia. Je na veriteľoch, či sa zúčastnia oddlženia. My ich nenútime, ale určite by som im to odporúčal. Strávili sme veľa času tým, ako nastaviť tieto modely, veľa sme rokovali, aby bol systém oddlženia spravodlivý.

Chápem, že máte konkrétny balík peňazí 585 miliónov eur od ministra financií, ktorý môžete na oddlženie použiť. No čo je spravodlivé na tom, že nejakej firme nemocnica dlhuje napríklad 20 miliónov eur a zaplatí jej len 18 miliónov?

Myslím si, že dodávatelia s týmto počítali a majú to zarátané vo svojich maržiach. Vidíme to aj pri úsporách, ktoré sme dosiahli v rámci úpravy cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Niekde sa nám podarilo dosiahnuť zľavy na úrovni 50 percent. Nechcem to však paušalizovať, lebo sme sa stretli aj s firmami, ktoré mali minimálne marže.

Nemocnice, ktoré budú chcieť byť oddlžené, musia mať ozdravné plány a dodržiavať ich. V opačnom prípade im napríklad hrozí zmrazenie zvyšovania miezd. Prečo sa to má týkať všetkých zamestnancov a nie len vedenia zodpovedného za chod nemocnice?

Nejde o úplné zmrazovanie platov, ale o zmrazenie navyšovania miezd nad rámec zákonom stanovenej výšky. A aj to len v prípade, ak by neplnili ozdravný plán. Navyše, máme vyhodnotenie, že väčšina nemocníc už ani dnes nie je nad touto hranicou. Len niektoré, napríklad ústavy, majú vyššie mzdy, ale inak nemocnice nejdú nad rámec zákona.

Čiže toto je len pro forma opatrenie?

Nie je, lebo do budúcnosti zabezpečí, že ak nemocnica nebude dodržiavať ozdravný plán, nebude môcť zvyšovať mzdy nad zákonnú hranicu. Myslím si, že je to logické opatrenie. Keď ste v mínuse a žiadate oddlženie, nemôžete predsa ľuďom zvyšovať platy. Navyše je potrebné, aby všetci spoločne vnímali nevyhnutnosť riešiť situáciu v ich nemocnici. Nedá sa jednoducho povedať, že je to vecou riaditeľa, ten nech sa stará a ostatných to nezaujíma.

Ďalšou sankciou za nedodržanie ozdravného plánu má byť pokuta. Aká?

Výšku sme neurčili presne. Bude vypočítaná na základe sumy, od ktorej sa budú hospodárske výsledky odchyľovať oproti plánom. Samozrejme, ak by išlo o závažné porušenie, budeme od nemocnice požadovať plnú sumu, akú dostala na oddlženie.

Minister sa už vyjadril, že oddlženie automaticky neznamená zastavenie tvorby dlhov, ale že dofinancovanie sektora v kombinácii so zmenou financovania ich postupne privedie do vyrovnaného hospodárenia. Čo dáva garanciu tomuto prísľubu, lebo toto už avizovala exministerka Zvolenská na rok 2015?

Ja vychádzam z toho, že takto to fungovať nemôže večne. Nie som zástanca oddlžovania, ale koncepčných riešení. V súčasnej situácii ale nemáme na výber. Môžeme maximálne zefektívniť prevádzku nemocníc, a to aj robíme. Druhou časťou je dofinancovanie nemocníc. Možno ste zachytili, že do slovenského zdravotníctva ide o 500 miliónov eur menej ako do českého na počet obyvateľov. Aj to prispieva k tomu, že dnešný stav v sektore je taký, aký je.

Akou sumou je ešte nutné dofinancovať nemocnice?

Momentálne si robíme analýzu, ktorá má pomenovať, prečo univerzitné nemocnice nedokážu byť v zisku, keď to fakultné vedia. Pozeráme sa na štruktúru pacientov, hľadáme dôvody, prečo sú takí drahí. Nechceme pýtať peniaze bez toho, aby sme najskôr efektívne nastavili procesy. Takže až na základe výsledkov tejto analýzy budeme vedieť povedať konkrétne číslo.

Čo sa najviac podieľalo na neefektivite v nemocniciach, keď ste ich začali riadiť?

Keď som nastúpil do úradu, tak bolo pre mňa veľkým prekvapením, že neboli zdieľané informácie, ktoré by bolo možné porovnávať. Pritom to je to najjednoduchšie, čo bolo možné urobiť.

Toto je podľa vás dôvod, prečo niektoré nemocnice napríklad nakupovali drahšie ako iné?

Áno, určite je to jeden z dôležitých dôvodov.

Čo sú ďalšie? Dohody s dodávateľmi, s ktorými si rozdeľovali províziu?

Keď som prichádzal do úradu, očakával som na základe informácií z médií, že to tak bude. Teraz si skôr myslím, že hlavným problémom bolo, že nemocniciam chýbalo jednotné vedenie a samy to nevedeli robiť. No ak sme aj niekde odhalili rozdiely v cenách, nešlo o veľké sumy. Navyše to mohlo byť spôsobené tým, že na vyššej marži pre danú nemocnicu sa z nejakého dôvodu dohodli dodávatelia a nemocnica na nich nemohla tlačiť, aby jej znížili ceny. Lebo jednak prešli verejným obstarávaním a ani vlastne nevedela, za koľko dané tovary nakupujú inde.

Zaviedli ste centrálne nákupy, benchmarky, zjednotenie zmluvných agend. Akú úsporu to doteraz prinieslo?

To by skôr vedel Inštitút zdravotnej politiky. Ja vám viem povedať, že sa medziročne spomalilo tempo tvorby strát o šesť miliónov eur a tempo nárastu záväzkov o 8,8 milióna eur. Ťažko povedať skladbu, či to je úspora vďaka efektívnejšiemu nákupu energií, praní alebo čoho konkrétne.

Boris Mrekaj (48)

Vyštudoval na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Od septembra 2015 pokračuje v štúdiu III. stupňa. V minulosti pôsobil na vedúcich pozíciách so zameraním na ekonomiku. Naposledy pracoval v Letiskovej spoločnosti Žilina ako predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ. Bol podpredsedom občianskeho združenia, ktoré pomáhalo opusteným, chorým a zdravotne postihnutým deťom.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.