Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Všetci klameme. Priznajme si to

06.07.2017, 14:00 | Jozef Tvardzík | © 2017 News and Media Holding

Informácie, ktoré o nás má Google, ukazujú pravdu o temných stránkach našej mysle

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Ekonomika

Podľa spoločnosti IBM vytvoríme na internete denne 2,5 trilióna bajtov dát. Tieto dáta pochádzajú najmä z vyhľadávania a dokážu odhaliť najhlbšie stránky ľudskej psychiky. Je fascinujúce, koľko o nás vie napríklad Google. Je to oveľa viac, než o vás vedia vaši priatelia, vaša rodina, viac než manželka, s ktorou spávate pätnásť rokov v jednej posteli. Google vie o vás dokonca viac než vy sami, pretože človek má tendenciu aj sám sebe klamať. Aké to má dôsledky, ukazuje v knihe Everybody Lies (Každý klame) bývalý dátový expert Seth Stephens-Davidowitz.

To, že o nás technologické giganty ako Facebook, Google, ale aj pornostránky zbierajú dáta, nie je nič nové. Podstatné je, že tieto dáta hovoria pravdu. V dobe pred internetom ľudia skrývali svoje úchylky, úzkosti, tajomstvá či depresívne myšlienky. V digitálnej dobe robia to isté, ale pod rúškom anonymity našli spovedníka vo vyhľadávacom okne Googlu či webu PornHub. „Tieto stránky plnia funkciu séra pravdy, ktoré má schopnosť odkryť fascinujúce veci,“ tvrdí autor. Na základe týchto dát vidno pravdu o tom, čo ľudia naozaj chcú.

Zistiť sa dá všetko

Autorove zistenia pramenia z nástroja Google Trends, ktorý sleduje popularitu kľúčových slov v čase. Pomohol mu aj nástroj Google Correlate, ktorý zase analyzuje vzťahy medzi kľúčovými slovami. S kolegom Halom Varianom, ktorý je hlavným ekonómom v Googli, boli napríklad schopní presne predikovať vývoj cien nehnuteľností v USA. Predtým, ako ceny rástli, Američania zadávali do vyhľadávača slová „80/20 hypotéka“, „výhodný úrok“ či „nový bytový komplex“. Keď mali ceny klesať, zadávali slovné spojenia „rýchly proces predaja“ či „odpustenie splátky“.

Podobne dokázali určiť šírenie virózy chrípky v USA. Orieškom bol odhad miery nezamestnanosti. Ak si myslíte, že nezamestnaní zadávali do vyhľadávača slová ako „úrad práce“ či „nová pracovná ponuka“, mýlite sa. Ľudia bez práce trčia doma a nudia sa. Majú kopu času, a tak analytikom netrvalo dlho, aby našli koreláciu s pornostránkami či online hrou Spider Solitaire.

Autor vychádza z predpokladu, že všetci klameme, a to vo všetkom. Manželke koľko pív sme s kamarátmi vypili, manželka zase klame, koľko stáli jej nové topánky. Klameme šéfovi, že sme chorí, pritom sa nám len nechce do práce. Podstatné je, že klameme aj v prieskumoch. „Aj keď sú anonymné, ľudia sa hanbia priznať a chcú vyzerať lepšie,“ píše S. Stephens-Davidowitz.

Už v 50. rokoch minulého storočia vedci porovnávali prieskumy s realitou. Zistili, že ľudia klamali nielen v tom, či boli voliť, ale aj v tom, či sú registrovaní v knižnici alebo či darovali niečo na charitu. Zistili priepastné rozdiely. Vedci hovoria o „social desirability bias“, čiže o snahe človeka o určité sociálne očakávané správanie. Tento fenomén môže osvetliť aj skreslené prieskumy podpory Donalda Trumpa pred voľbami, keď bol spájaný s rasizmom a urážaním žien. Časť voličov sa mohla cítiť za svoju voľbu trápne, tak anketárovi radšej povedali, že ešte nie sú rozhodnutí. Dáta z Googlu však ponúkajú inú perspektívu úspechu D. Trumpa.

Sme skrytí rasisti

Žijeme v liberálnom svete, ktorý – aspoň navonok – presadzuje emancipáciu žien, odmieta rasovú a náboženskú diskrimináciu a je tolerantný ku gejom. V skutočnosti je spoločnosť prešpikovaná netolerantným ľuďmi so zahanbujúcimi názormi.

Keď v roku 2008 vyhral voľby Barack Obama, hovorilo sa o historickom okamihu liberálnej spoločnosti. Lenže vtedy Google zaznamenal rekordný počet vyhľadávaní slova „neger“. Nešlo pritom len o používateľov z vidieckych a južanských regiónov, kde je rasizmus historicky zakorenený, ale aj z liberálnych štátov na východe krajiny. Neskôr sa tieto dáta porovnali s výsledkami volieb z minulého roka a vznikla zaujímavá mapa „bieleho nacionalizmu“: v regiónoch, kde sa vyhľadávali slovíčka „neger“, zvíťazil D. Trump. Google tak ukázal, že za jeho víťazstvom stáli sčasti skrytí rasisti – aj keď si to nikdy nepriznajú.

Stopy, ktoré zanechávame na webe, odhaľujú naše skryté predsudky a túžby 

Každý rok Američania vyťukajú do vyhľadávača slovo „neger“ sedemmiliónkrát, čo je porovnateľné s početnosťou slovíčka „migréna“. Ich počet sa zvyšuje, keď sa v televízii objaví Afroameričan. Keď sa juhom USA v roku 2005 prehnal ničivý hurikán Katrina a televízie opisovali smutné osudy zúfalých černochov v Louisiane, Alabame či Mississippi, zaznamenal Google najvyšší dopyt po „vtipoch o negroch“. Ich vyhľadávanie sa o 30 percent zvýši pravidelne aj v januári počas sviatku Martina Luthera Kinga.

Istý pohľad na skrytý rasizmus Američanov ponúka web Stormfront, ktorý založil bývalý vodca Ku-klux-klanu Don Black. Na fórach sa komunita označuje za bielych nacionalistov. Mesačne má stránka okolo 400-tisíc návštev, ale väčšinu z fanúšikov netvoria otvorení neonacisti. Komunitu tvoria bežní ľudia, ktorí čítajú liberálny The New York Times. Stormfront nezískal najviac nových fanúšikov počas zvolenia D. Trumpa, ale počas zvolenia B. Obamu. Tieto dáta ukazujú, že súčasný prezident nemusí nutne napomáhať nárast nacionálneho extrémizmu, len nahlas hovorí to, čo si skrytí rasisti nepriznávali a šuškali si anonymne na webe.

Skryté predsudky sa netýkajú len Afroameričanov, ale aj mladých dievčat. Týka sa to ich rodičov. Až 2,5-násobne častejšie rodičia hľadajú na internete odpoveď na otázku, či „je môj syn talentovaný“ ako v prípade dcér. Malé dievčatá majú pritom v porovnaní s chlapcami v nízkom veku lepšiu slovnú zásobu a na talentových programoch sa zúčastňujú častejšie. Rodičia sa dvojnásobne častejšie na Googli informujú, či ich dcéra nie je tučná ako v prípade synov. Štatistická realita je taká, že nadváhu má viac amerických chlapcov než dievčat. Až trojnásobne častejšie ako v prípade synov sú na Googli kladené otázky typu: „Je moja dcéra škaredá?“ Očakávalo by sa, že takéto predsudky sú častejšie v konzervatívnych štátoch na juhu USA, ale z dát vyplýva, že sú rovnako bežné v celých USA bez ohľadu na politickú orientáciu či kultúrne pozadie.

Citlivé otázky

Z dát je možné vyčítať aj odpovede na chúlostivé otázky. Jednou z nich je pozeranie porna a preferovanie rozličných úchyliek. K pozeraniu takéhoto obsahu sa v prieskumoch priznáva len 25 percent mužov a osem percent žien. Slovo „porn“ je však na Googli hľadanejšie ako „počasie“. Dáta ukazujú aj skutočný podiel homosexuálov v spoločnosti, o ktorých sa vedú len dohady. Výskumy z Európy a USA hovoria o štyroch až desiatich percentách. S. Stephens-Davidowitz sa pozrel do útrob Googlu a pornowebov a zistil, že bez ohľadu na liberálnosť krajiny podiel mužov hľadajúcich gej porno sa pohybuje okolo päť percent. To, že ženy zadávajú do Googlu spojenie „je môj manžel gej“, je o 10 percent častejšie ako otázka, či ju manžel podvádza, a až osemnásobne častejšie ako otázka, či je alkoholik. Podobné výsledky pritom autor našiel aj v represívnych krajinách. Bývalý iránsky prezident Mahmoud Ahmadinejad kedysi povedal, že „v Iráne nemáme homosexuálov“. To isté povedal aj primátor ruského mesta Soči Anatolij Pachmov. Lenže v oboch regiónoch sa pozerá gej porno porovnateľne ako v liberálnych západných krajinách.

Počas finančnej krízy experti a neziskovky varovali, že nezamestnanosť, stres a nervozita povedú k zvýšenému počtu hlásení násilia na deťoch. Keď prišli prvé štatistiky, hrozba sa nenaplnila. Úrady evidovali len pár prípadov. Keď sa však autor knihy pozrel na dáta, zistil, že sa prudko zvýšil počet vyhľadávaní typu „mama/otec ma bije“. Hoci úrady tieto prípady neregistrovali, existovala medzi početnosťou týchto vyhľadávaní a mierou nezamestnanosti korelácia – keď sa miera nezamestnanosti zvýšila o jeden percentuálny bod, vyhľadávanie o násilí na deťoch vzrástlo o tri percentá.

Dáta z Googlu odhaľujú nielen skrytú realitu, ale ukazujú, že zďaleka nie sme takí tolerantní a bez predsudkov, ako o sebe tvrdíme. Len sa to bojíme priznať. Keď sa však v nás prebúdzajú pochybnosti, obraciame sa na web, ktorému zveríme všetky hriechy a slabosti. „Z vyhľadávania a z dát pornostránok zisťujeme, že náš svet je oveľa horší, ako sme si mysleli,“ tvrdí autor. Pravdu si prikrášľujeme minimálne pri tretine vecí, o ktorých rozprávame. Mnohé chyby a omyly si uvedomujeme, no nepriznávame si ich a žijeme s ružovými okuliarmi.

Seth Stephens-Davidowitz Everybody Lies: Big Data, New Data, and What the Internet Can Tell Us About Who We Really Are. HarperCollins, 2017, 354 s. Seth Stephens-Davidowitz je americký dátový analytik, pracoval v Googli. V súčasnosti prispieva komentármi do denníka The New York Times a vedie kurz dátovej analytiky na The Wharton School na univerzite v Pensylvánii. Na univerzite v Stanforde získal titul z filozofie a doktorandské štúdium ekonómie ukončil na Harvarde.

Čo ďalej k téme

Psychológa Philipa E. Tetlocka zaujímalo, aké presné sú predpovede analytikov. Vo svojej knihe zúročil dvadsaťročné skúmanie ich predpovedí. Tvrdí, že v presnosti odhadov sú analytici porovnateľní s úspešnosťou opice.

Kniha Signál a šum od Nate Silvera tiež hovorí o tom, prečo veľa predpovedí zlyháva. Ľudia si príliš veria a ignorujú základné pravdepodobnosti. Povinné čítanie pre profíkov aj amatérskych prognostikov.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.