Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Musíme si vybrať: Buď Vyšehrad, alebo jadro Európy

Rakúsky kancelár Christian Kern v rozhovore pre denník Handelsblatt povedal, že podľa neho medzi krajinami vyšehradského zoskupenia existuje istá rozdelenosť, pričom na jednu stranu zaradil Česko a Slovensko a na druhú Maďarsko a Poľsko.

15.07.2017, 12:00 | Marián Leško | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 48

Jedinou krajinou, ktorá na toto vyjadrenie oficiálne reagovala, bolo Maďarsko. Šéf diplomacie Péter Szijjártó ho komentoval slovami, že snahy západoeurópskych politikov rozdeliť krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) nebudú úspešné: „Máme pre nich zlú správu, nepodarí sa im to. Toto zoskupenie je najužším a najúčinnejším spojenectvom v rámci Európskej únie a ním aj zostane, či sa to rakúskemu kancelárovi páči, alebo nie.“

Neprehliadnite

Fakty však svedčia o tom, že spojenectvo, ktoré podľa maďarského ministra zahraničných vecí je v rámci Únie tým „najužším a najúčinnejším“, dnes už také nie je, ak vôbec niekedy bolo. A pokiaľ ide o budúcnosť – je evidentné, že krajina, ktorá by chcela pestovať blízke spojenectvo s Poľskom a Maďarskom proti „zvyšku“ Únie, musela by rezignovať na ambíciu, že zostane v tvrdom jadre Európskej únie.

Slovensko sa vyčleňuje

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred júnovým samitom EÚ povedal, že krajiny strednej Európy považujú Úniu za supermarket, z ktorého si vyberajú iba to, čo sa im hodí. Maďarský premiér Viktor Orbán sa vtedy posťažoval, že sa cíti týmto vyjadrením „kopnutý“. Ešte „kopnutejšia“ sa zrejme cítila poľská diplomacia, ktorá začala okamžite zisťovať, či si aj partneri z V4 želajú ostentatívne zrušiť dohodnuté stretnutie s prezidentom Macronom. Keďže sa nikto nepripojil, premiéri si mohli vypočuť Macronov názor osobne a naživo.

Keď hovorili o Európe dvoch rychlostí, zaznel tam aj názor, že to v žiadnom prípade nie je otázka rozdelenia na Vyšehrad a zvyšok Európy. Podľa účastníkov schôdzky to bol práve slovenský premiér Robert Fico, kto povedal: „Predsa my už sme v eurozóne.“ Slovensko je momentálne jedinou krajinou V4, voči ktorej Európska komisia nevedie konanie pre nedodržiavanie legislatívy Únie. Voči Poľsku sa vedú dve.

Prvé preto, lebo vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) obmedzila nezávislosť poľského ústavného súdu, zredukovala slobodu médií a radikálne spolitizovala štátnu správu. Druhé konanie je z toho dôvodu, že vláda Beaty Szidlovej odmietla plniť záväzky Poľska voči utečencom. Spory s Úniou chce Varšava „riešiť“ vytvorením regionálneho zoskupenia, v ktorom by mala dominantné postavenie.

Krajina, ktorá chce spolu s Poľskom a Maďarskom bojovať proti „zvyšku“ EÚ, môže na tvrdé jadro Únie zabudnúť 

Takzvaná Iniciatíva troch morí, ktorá má spájať krajiny od Baltického mora až po Jadran a Čierne more, pripomína medzivojnové pokusy z čias maršala Józefa Pilsudského. Desať z jedenástich krajín, ktoré prijali pozvanie na minulotýždňové stretnutie iniciatívy vo Varšave, túto aktivitu poľskej diplomacie vníma predovšetkým ako možnosť prehĺbenia hospodárskej spolupráce. Určite nie ako politickú protiváhu voči Nemecku a Francúzsku, ako by si želal predseda PiS Jaroslaw Kaczyński. Snahu o zaujatie roly „lídra regiónu“ charakterizoval poľský reportér Ziemowit Sczerek slovami, že „ostatné krajiny regiónu sa pozerajú na Poľsko tak, ako sa obvykle ľudia pozerajú na blázna, ktorý o sebe hovorí, že je Napoleon“. Nikto neprotirečí a všetci upokojujúco pritakávajú.

Minulotýždňový pobyt Donalda Trumpa v Poľsku bol pre predsedu PiS veľkým povzbudením, pretože ho s americkým prezidentom spája spoločná nechuť k nezávislým súdom, k nezávislým médiám i k prijímaniu utečencov. Práve to sú dôvody, pre ktoré politiku J. Kaczyńského považujú kľúčové štáty Únie za hrozbu nielen pre poľskú demokraciu, ale aj za oslabenie princípu európskej solidarity. Jean Asselborn, minister zahraničných vecí Luxemburska, vyhlásil, že do konca roku sa musí Poľsko rozhodnúť, či bude rešpektovať zásady Únie alebo či sa chce ocitnúť mimo nej. Podľa neho to platí aj pre Maďarsko.

Ani Poľsko, ani Maďarsko

Dočítajte celý článok
Článok je súčasťou prémiového obsahu, vyšiel v týždenníku TREND 28/2017. Ak ste predplatiteľom a článok sa nezobrazuje celý, skontrolujte si prihlásenie a prečítajte si rýchly návod ako získať prístup k digitálnym službám TRENDU.
Vyberte si predplatné od 3,99 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 48

Rubrika Svet

Tagy Vyšehradská štvorka