Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Buď Vyšehrad, alebo jadro

13.07.2017, 16:00 | Marián Leško | © 2017 News and Media Holding

Blíži sa čas, keď sa bude Európska únia niektorým svojim členom vzďaľovať

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Svet

Rakúsky kancelár Christian Kern v rozhovore pre denník Handelsblatt povedal, že podľa neho medzi krajinami vyšehradského zoskupenia existuje istá rozdelenosť, pričom na jednu stranu zaradil Česko a Slovensko a na druhú Maďarsko a Poľsko.

Jedinou krajinou, ktorá na toto vyjadrenie oficiálne reagovala, bolo Maďarsko. Šéf diplomacie Péter Szijjártó ho komentoval slovami, že snahy západoeurópskych politikov rozdeliť krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) nebudú úspešné: „Máme pre nich zlú správu, nepodarí sa im to. Toto zoskupenie je najužším a najúčinnejším spojenectvom v rámci Európskej únie a ním aj zostane, či sa to rakúskemu kancelárovi páči, alebo nie.“

Fakty však svedčia o tom, že spojenectvo, ktoré podľa maďarského ministra zahraničných vecí je v rámci Únie tým „najužším a najúčinnejším“, dnes už také nie je, ak vôbec niekedy bolo. A pokiaľ ide o budúcnosť – je evidentné, že krajina, ktorá by chcela pestovať blízke spojenectvo s Poľskom a Maďarskom proti „zvyšku“ Únie, musela by rezignovať na ambíciu, že zostane v tvrdom jadre Európskej únie.

Slovensko sa vyčleňuje

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred júnovým samitom EÚ povedal, že krajiny strednej Európy považujú Úniu za supermarket, z ktorého si vyberajú iba to, čo sa im hodí. Maďarský premiér Viktor Orbán sa vtedy posťažoval, že sa cíti týmto vyjadrením „kopnutý“. Ešte „kopnutejšia“ sa zrejme cítila poľská diplomacia, ktorá začala okamžite zisťovať, či si aj partneri z V4 želajú ostentatívne zrušiť dohodnuté stretnutie s prezidentom Macronom. Keďže sa nikto nepripojil, premiéri si mohli vypočuť Macronov názor osobne a naživo.

Keď hovorili o Európe dvoch rychlostí, zaznel tam aj názor, že to v žiadnom prípade nie je otázka rozdelenia na Vyšehrad a zvyšok Európy. Podľa účastníkov schôdzky to bol práve slovenský premiér Robert Fico, kto povedal: „Predsa my už sme v eurozóne.“ Slovensko je momentálne jedinou krajinou V4, voči ktorej Európska komisia nevedie konanie pre nedodržiavanie legislatívy Únie. Voči Poľsku sa vedú dve.

Prvé preto, lebo vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) obmedzila nezávislosť poľského ústavného súdu, zredukovala slobodu médií a radikálne spolitizovala štátnu správu. Druhé konanie je z toho dôvodu, že vláda Beaty Szidlovej odmietla plniť záväzky Poľska voči utečencom. Spory s Úniou chce Varšava „riešiť“ vytvorením regionálneho zoskupenia, v ktorom by mala dominantné postavenie.

Krajina, ktorá chce spolu s Poľskom a Maďarskom bojovať proti „zvyšku“ EÚ, môže na tvrdé jadro Únie zabudnúť 

Takzvaná Iniciatíva troch morí, ktorá má spájať krajiny od Baltického mora až po Jadran a Čierne more, pripomína medzivojnové pokusy z čias maršala Józefa Pilsudského. Desať z jedenástich krajín, ktoré prijali pozvanie na minulotýždňové stretnutie iniciatívy vo Varšave, túto aktivitu poľskej diplomacie vníma predovšetkým ako možnosť prehĺbenia hospodárskej spolupráce. Určite nie ako politickú protiváhu voči Nemecku a Francúzsku, ako by si želal predseda PiS Jaroslaw Kaczyński. Snahu o zaujatie roly „lídra regiónu“ charakterizoval poľský reportér Ziemowit Sczerek slovami, že „ostatné krajiny regiónu sa pozerajú na Poľsko tak, ako sa obvykle ľudia pozerajú na blázna, ktorý o sebe hovorí, že je Napoleon“. Nikto neprotirečí a všetci upokojujúco pritakávajú.

Minulotýždňový pobyt Donalda Trumpa v Poľsku bol pre predsedu PiS veľkým povzbudením, pretože ho s americkým prezidentom spája spoločná nechuť k nezávislým súdom, k nezávislým médiám i k prijímaniu utečencov. Práve to sú dôvody, pre ktoré politiku J. Kaczyńského považujú kľúčové štáty Únie za hrozbu nielen pre poľskú demokraciu, ale aj za oslabenie princípu európskej solidarity. Jean Asselborn, minister zahraničných vecí Luxemburska, vyhlásil, že do konca roku sa musí Poľsko rozhodnúť, či bude rešpektovať zásady Únie alebo či sa chce ocitnúť mimo nej. Podľa neho to platí aj pre Maďarsko.

Ani Poľsko, ani Maďarsko

Ak po jesených parlamentných voľbách Nemecko podporí návrhy francúzskeho prezidenta, aby eurozóna mala vlastný rozpočet, ktorý by schvaľoval parlament eurozóny, ak podporí zmeny týkajúce sa financovania veľkých infraštruktúrnych projektov či odstránenia sociálneho dumpingu, tak sa európska integrácia dostane na novú úroveň.

Marcin Zaborowski, redaktor periodika Visegrad Insight, poľskú verejnosť upozornil, že krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny, tak vlastne budú automaticky vytláčané na okraj: „Nie my vystúpime z Únie, ale nám sa bude Európska únia vzďaľovať.“

Krátko pred letnými prázdninami poslanci Európskeho parlamentu odhlasovali návrh, aby sa aktivoval článok 7 Lisabonskej zmluvy proti Maďarsku, lebo podľa názoru 393 europoslancov vláda Viktora Orbána nerešpektuje demokratické pravidlá, nedodržiava zásady právneho štátu a obmedzuje základné práva občanov.

Nedávne prijatie zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý v mnohom kopíruje ruskú predlohu, len potvrdilo dôvodnosť obáv, že sa Budapešť hodnotovo od Únie odpútala a rýchlo sa jej vzdiaľuje. Natalie Tocciová, ktorá vedie rímsky Inštitút pre medzinárodné vzťahy a je poradkyňou Federicy Mogheriniovej, predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku, skonštatovala, že „keby teraz Maďarsko chcelo vstúpiť do Únie, nesplnilo by podmienky“. Od krajiny sa žiada, aby revidovala zákon o emigrantoch a prehodnotila legislatívu prijatú voči mimovládnym organizáciám. V prípade, že sa tak nestane, už zrejme aj Nemecko podporí kroky, ktorým sa kancelárka Angela Merkelová doteraz vyhýbala.

Tak ako Poľsko, ani Maďarsko nie je v pozícii, aby sa mohlo a chcelo uchádzať o zotrvanie v tvrdom jadre Európskej únie. Takú možnosť má iba Česko a predovšetkým Slovensko.

V čom je problém

České reprezentácie žili viac než desaťročie v presvedčení, že pokiaľ ide o prijatie eura, tak sa niet kam ponáhľať. Preto členstvo v eurozóne ako politicky chúlostivú záležitosť odďaľovali. Prinajmenšom terajší a podľa všetko aj dosluhujúci premiér Bohuslav Sobotka už pochopil, že to bola chyba, ktorá sa môže krajine vypomstiť: „Musíme viesť intenzívnu verejnú debatu o tom, ako budeme postupovať, aby sme sa neocitli na periférii EÚ a udržali sa v jadre Európskej únie.“ Je totiž evidentné, že spoločná mena je základom pre to, aby mohla ktorákoľvek členská krajina uvažovať o pričlenení sa k úniovému jadru.

Slovensko túto základnú podmienku spĺňa a na rozdiel od Česka sa vyhlo aj konaniu, ktoré vedie Európska komisia voči Poľsku a Maďarsku pre nedodržanie legislatívy týkajúcej sa kvót na prerozdelenia utečencov. Stačilo na to málo – v úplnej tichosti prijať 16 utečencov z tábora v Grécku. Prijatie piatich matiek s jedenástimi deťmi urobilo zo Slovenska výnimku v rámci V4. Nie všetko však pôjde tak ľahko a s takými nepatrnými nákladmi, ak má Slovensko zostať – ako proklamuje premiér a predseda najsilnejšej vládnej strany – čo najbližšie k tvrdému jadru Únie.

Jeden z dôvodov veľmi jasne pomenoval Peter Stach, asistent europoslankyne Anny Záborskej. Na to, aby svoj proklamovaný cieľ premiér dosiahol, musí nájsť podporu aj v rámci širšieho politického spektra. A je zrejmé, čo môže jeho potenciálnych partnerov odradiť: „Neschopnosť a neochota riešiť korupciu, klientelizmus a zneužívanie moci, ktoré bujnejú na všetkých úrovniach verejnej správy...“

V roku 2017 je premiér R. Fico v podobnej situácii, v akej bol v roku 1997 premiér Vladimír Mečiar. Aj ten proklamoval, že jeho cieľom je dostať Slovensko do exkluzívneho civilizačného okruhu. Napokon bol on sám hlavnou prekážkou, aby sa to stalo realitou. Slovensko by veľmi utrpelo, keby sa história zopakovala. 

Zrodenie monštra

Vývoj v Poľsku a Maďarsku dáva za pravdu tým analytikom, ktorí hovoria, že Jaroslaw Kaczyński a Viktor Orbán stvorili monštrum a to sa im vymklo spod kontroly.

Tému utečencov obaja politici využívali ako prostriedok na posilnenie svojej moci. Lenže ako ukázal nedávny prieskum verejnej mienky, ich propaganda prináša alarmujúce výsledky. V Poľsku už väčšina respondentov zastáva názor, že krajina by mala uprednostniť odchod z Európskej úniu pred možnosťou, že predsa len prijme utečencov podľa dohody členských štátov Únie. Ak ktokoľvek racionálne zváži, čo dáva krajinám strednej Európy členstvo v Únii, musí dôjsť k záveru, že prijatie obmedzeného počtu utečencov je v porovnaní s tým vecou treťoradého významu.

Členstvo je otázkou zásadnej civilizačnej voľby, jedinou možnosťou, ako môžu malé krajiny uniknúť svojmu z geopolitickému prekliatiu a ešte aj odstrániť vlastné ekonomické, hospodárske a spoločenské zaostávanie. Naproti tomu je téma utečencov – z hľadiska dlhodobej a strategickej perspektívy – vecou dočasnou.

Problém je, že aj keby to J. Kaczyński a V. Orbán chceli svojim podporovateľom povedať, narazia na stenu. Voliči, pre ktorých je zo všetkého najdôležitejšie, aby do krajiny nevstúpila noha utečenca, si nájdu taký politický subjekt, ktorý ich v tom ešte brutálnejšie utvrdí. A monštrum sa obráti proti vlastným stvoriteľom.(leš)

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Svet

Súvisiace články

Tajnosti a starosti Milana Fiľa

Tajnosti a starosti Milana Fiľa

Ja si už ani nepamätám, čo bolo pred dvadsiatimi rokmi. Pre mňa je dôležité, kde sú papierne dnes, tvrdí podnikateľ, ktorý presunul centrum svojho biznisu do Prahy 2

Čisto pánska záležitosť

Poslední poltárski sklári držia pri živote tradíciu z 18. storočia

Desiatkami miliónov prebil stovky miliónov od Rakúšanov

Štát už nechce drahé lieky platiť sám

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.