Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Stromčekovci pýtajú miliardy, ekonómovia varujú a Kažimír kľučkuje

14.07.2017, 20:30 | Filip Obradovič | © 2017 News and Media Holding

Koncom júna poslanci parlamentu viedli štvorhodinovú debatu o investičnej výnimke, ktorá by umožnila stavať cesty na dlh bez toho, aby hrozili dnes platné sankcie za jeho zvyšovanie. Autormi návrhu uznesenia o uvoľnení dlhovej brzdy sú poslanci Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický. Výsledok diskusie nepoznáme, pokračovať sa bude v septembri.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 5

Rubrika

Ekonomika

O dva týždne nato minister financií Peter Kažimír predstavil tri verzie možných zmien dlhovej brzdy na konferencii TRENDU. Je medzi nimi aj investičná výnimka. Na prvý pohľad to vyzerá ako riadená akcia, keď sa vypustí cez poslancov ten najstrašnejší scenár zo všetkých možných, aby nakoniec došlo k dohode na oveľa prívetivejších opatreniach ministra financií. Ale rovnako to môže byť celkom inak. Jednu hru môžu samostatne roztáčať vládni poslanci s podporou ministerstva dopravy, druhú osve režírovať P. Kažimír.

Neprehliadnite

Dôležitý je výsledok. Ide o najzásadnejšiu ekonomickú tému tohto roka, preto je dobré pozorne sledovať jej vývoj. V stávke sú miliardy eur a princípy zodpovedného spravovania verejných financií.

Najhoršie riešenie

Celá debata o zmene dlhovej brzdy sa točí okolo investičnej výnimky na asfaltové projekty. Je to dané samotným textom programového vyhlásenia vlády, kde sa výnimka spomína. Ale je to tiež príťažlivá téma. Politici jej pripisujú čarovné schopnosti, ktoré vyriešia výstavbu ciest. Partia okolo spomínaných poslancov zašla až tak ďaleko, že spísala na papier všetky možné cestné úseky v počte 75, ktoré ešte nestoja, ale mohli by, ak by bolo z čoho. Ich cena je 17 miliárd eur. P. Kažimír tento zoznam na konferencii nazval fantómovým a štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček ubezpečoval, že ich priority sú „len“ vo výške sedem miliárd eur.

TREND konferencia: Aká je budúcnosť dlhovej brzdyZdroj: Milan David

Investičná výnimka na konkrétne projekty by v praxi umožnila zvyšovať dlh nad rámec dnes stanovených sankčných pásiem. Brzda by sa nezapla, sankcie by neplatili. Deficity by rástli a cieľ dosiahnuť vyrovnaný rozpočet by sa vzďaľoval. Ak by dlhovú brzdu prevŕtali výnimky, stratila by svoj pôvodný zmysel, čím by Slovensko prišlo o dôveru finančných trhov, medzinárodných inštitúcií či ratingových agentúr.

Nie je isté, aký bude výsledok, ale ak na ňom záleží P. Kažimírovi výnimku nedopustí 

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko vo svojej prezentácii na konferencii upozornil na nedávnu analýzu rady, ktorej záverom je, že dlhová brzda dnes nechráni len budúce generácie, ale šetrí peniaze aj tým súčasným. Rizikové prirážky slovenských dlhopisov na desaťročnom horizonte totiž môžu byť až o miliardu nižšie oproti stavu, keby Slovensko dlhovú brzdu nemalo. Je priveľkým rizikom, že investičná výnimka postupne rozšírená aj na iné oblasti by viedla k tomuto neželanému stavu.

Minister financií hovorí, že ak by v národnej rade prešiel práve tento scenár, musel by vzniknúť nový parlamentný výbor pre rozpočtovú zodpovednosť. Ten by jednotlivé „strategické“ projekty posudzoval a výnimky schvaľoval trojpätinovou väčšinou. Je to síce pokus o snahu nerozbiť brzdu úplne, ale takýto výbor by len otváral možnosti na handlovanie koalície s opozičnými poslancami. A výsledkom by nakoniec bola tak či tak brzda rozvŕtaná ako ementál.

Dá sa aj bez zmien?

Dlhová brzda je dnes najúčinnejší domáci nástroj proti nezdravému zadlžovaniu. Zaviedla sa ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti pred piatimi rokmi. Je to vlastne päť sankčných pásiem dlhu, ktorých prekročenie sa trestá. Napríklad pri prekročení prvého pásma, 50-percentná hranica hrubého dlhu HDP, má ministerstvo financií len povinnosť informovať národnú radu o dôvodoch vyššieho dlhu a predložiť opatrenia. Skutočne hryzie až tretie pásmo, 55-percentná hranica dlhu a viac, keďže sa musia viazať tri percentá výdavkov rozpočtu. Piate pásmo, 60-percentná hranica dlhu a viac, je katastrofa. Vláda okrem predloženia vyrovnaného rozpočtu musí tiež požiadať parlament o vyslovenie dôvery.

TREND konferencia: Aká je budúcnosť dlhovej brzdyZdroj: Milan David

Slovensko má v súčasnosti dlh tesne pod 52 percentami a bude klesať. Dnes zákon hovorí, že od roku 2018 začínajú dlhové sankčné pásma každým rokom klesať tak, aby v roku 2027 bola spodná hranica brzdy na úrovni 40 percent a horná na 50. Cieľom je hrubý dlh na úrovni 40 percent HDP, ktorý je pre Slovensko ako malú ekonomiku bezpečnou hranicou aj v horších časoch. Podľa rozpočtovej rady vyrovnaný rozpočet v rokoch 2020 až 2025 vytvorí priestor vo výške 16 miliárd eur voči tvrdším sankciám dlhovej brzdy. To je takmer toľko, čo si napočítali poslanci Smeru, a viac ako dvakrát toľko, čo ako priority deklaruje V. Stromček. Budú teda peniaze na investície aj bez zmeny dlhovej brzdy.

Kompromisné riešenie

Lenže stromčekovci pýtajú miliardy na projekty teraz. A predstava, že by jastrabi z rozpočtovej rady rok čo rok kritizovali vládu za to, že míňa peniaze na projekty, neznižuje dlh a drží ho tesne pod hranicou, ktorá by znamenala viazanie výdavkov, sa zasa pre reputačné náklady vôbec nepáči P. Kažimírovi.

Aj preto hovorí o alternatíve, ktorá sa na chodbách jeho ministerstva spomína od minulého roka. Ďalším možným scenárom je zrušiť postupné klesanie sankčných pásiem dlhovej brzdy. Ide o transparentnejšie riešenie než investičná výnimka. Nemení princípy dlhovej brzdy, čím zachováva dôveru verejnosti či finančných trhov. Podľa rozpočtovej rady, ak by nedošlo k žiadnym zmenám, vláda by mohla použiť už v roku 2019 dodatočné peniaze vo výške 4,3 percenta HDP, čo je okolo štyroch miliárd eur.

V prípade, že tempo poklesu dlhových hraníc by sa spomalilo na polovicu oproti plánu, mali by politici navyše ďalšiu miliardu. Úplné zrušenie klesania pásiem, čo navrhuje minister financií, by prinieslo dve miliardy eur k pôvodným štyrom. Treba mať však na pamäti, že akékoľvek využitie týchto peňazí bude opäť znamenať deficitné hospodárenie a ďalší odklad dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu. Rovnako tak ako pri investičnej výnimke.

Dlh je vysoký, brzda musí brzdiť
(vývoj zadlženia SR a pásma dlhovej brzdy, % HDP)
Dlh je vysoký, brzda musí brzdiť
PRAMEŇ: Eurostat, Program stability SR

Najrozumnejšie riešenie

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor na konferencii TRENDU pripomenul, že treba rozdeľovať debatu o dlhovej brzde na dve časti. Kým primárnym cieľom zavedenia investičnej výnimky alebo zrušenia klesania sankčných dlhových pásiem je získať peniaze na investície, je tu ešte legitímna ambícia ministerstva financií umožniť cez zmenu technických parametrov flexibilnejšie riadiť dlh štátu. Oproti sporu o miliardy na infraštruktúrne projekty nuda, keďže s takouto zmenou nemajú problém ani ekonómovia. No zároveň najviac k veci.

V súčasnosti je dlhová brzda nadviazaná na hrubý dlh, pretože ho sleduje Eurostat. No vhodnejší indikátor pre efektívne riadenie štátneho dlhu je čistý dlh, keďže nie je citlivý na výkyvy hotovostnej rezervy štátu. P. Kažimír sa netají tým, že práve kvôli tomuto by chcel na svoju stranu získať hlasy opozície potrebné na zmenu ústavného zákona.

TREND konferencia: Aká je budúcnosť dlhovej brzdyZdroj: Milan David

Navyše, ako upozornil Ľ. Ódor, aj nadviazanie dlhovej brzdy na čistý dlh umožňuje vláde dostať sa k potrebným peniazom na investičné projekty. V prípade, že by sa adekvátne k čistému dlhu nenadviazali aj sankčné pásma, k dispozícii by podľa rozpočtovej rady bolo 15 až 21,5 miliardy eur do roku 2025.

Zaujímavý pohľad do diskusie prináša Medzinárodný menový fond, ktorý slovenskú dlhovú brzdu považuje za príliš prísnu. Podľa neho je potrebné mať bezpečný vankúš medzi úrovňou dlhu a hornou hranicou sankčného pásma, konkrétne na úrovni 10 až 15 percent HDP. Aby v prípade ekonomických šokov dlhová brzda nepoškodila ekonomiku. Aj z toho dôvodu de facto by sa podľa ekonómov mala zaviesť kombinácia dvoch predstavených opatrení: prejsť na čistý dlh a zrušiť klesanie dlhových pásiem.

Nedá sa robiť všetko naraz

Nie je dnes isté, aký bude nakoniec výsledok. Ale ak na ňom záleží ministrovi financií, urobí všetko pre to, aby to najhoršie riešenie (investičná výnimka) neprešlo. Zodpovedať pritom treba stále viacero otázok. Napríklad kde sa berie presvedčenie ľudí okolo V. Stromčeka a ministra dopravy Árpáda Érseka, že dokážu reálne a efektívne využiť sedem miliárd eur v najbližších rokoch na výstavbu ciest. Priemerná suma investícií Národnej diaľničnej spoločnosti za posledných päť rokov totiž nepresiahla pol miliardy eur ročne. Rovnako nie je zodpovedaná otázka, čo s európskymi rozpočtovými pravidlami, ktoré nútia Slovensko znižovať deficity a smerovať k vyrovnanému rozpočtu bez ohľadu na našu dlhovú brzdu.

Ako správne poznamenal hlavný ekonóm Erste Bank Juraj Kotian, nedá sa mať vyrovnaný rozpočet, znižovať dlh a popri tom ešte aj zvyšovať výdavky na investície. Aj preto by podľa neho bolo vhodné začať zvažovať, či po roku 2020 nezvýšiť dane a upriamiť na efektivitu vynakladania verejných zdrojov. Koniec koncov k tomu môže významne pomôcť už rozbehnutý projekt Hodnota za peniaze.  

TREND konferencia: Aká je budúcnosť dlhovej brzdyZdroj: Milan David

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 28/2017. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 3,99 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 5

Rubrika Ekonomika

Tagy dlhová brzda

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.