Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Aj v televízii nám stačia hlúposti

20.07.2017, 14:00 | Martin Poláš | © 2017 News and Media Holding

Prepnúť z Nikto nie je dokonalý na Farmu je bežný údel televízneho diváka pozerajúceho domáce komerčné kanály. Prečo televízie vysielajú toľko stupídností a ako vyberajú programy, ktoré servírujú Slovákom

  • Tlačiť
  • 0

Večer si sadáte k televízii so smartfónom a v kvíze si overujete vlastné vedomosti, ktoré porovnávate so zvyškom Slovenska. Kvízšou RTVS Čo ja viem je príkladom televíznej zábavy s hodnotou navyše. Stále však ide skôr o výnimočný jav, v televízii naďalej dominuje množstvo prázdnoty, ktorá diváka doslova ohlupuje. Aj keď sa z televízií už vytratili úplné úlety ako Extrémne rodiny či Mama, ožeň ma, na komerčných staniciach stále beží množstvo programov, ktoré diváka podceňujú, útočia na prvú signálnu, prípadne pracujú s emočným kalkulom či ponúkajú lacné veci, napríklad „realitu“, ktorá sa na skutočnosť nepodobá ani náhodou a ešte je aj „podporená“ tragickými výkonmi nehercov.

Cieľ: osloviť masu

Televízie argumentujú, že vysielajú to, čo chcú diváci. Riadia sa číslami sledovanosti, ktoré získavajú z peoplemetrov umiestnených na Slovensku v asi 1 200 domácnostiach. Niet pochýb o tom, že v mase prevažujú priemerne vzdelaní a zastúpenie divákov s vysokou školou je menšinové. Viac ľudí žije na vidieku ako vo veľkých mestách a priemerný vek televízneho publika stúpa. Tomu sa prispôsobuje aj programová ponuka. Ako sa ukázalo, ani predstava o bonitnejších divákoch, sledujúcich iba kvalitné relácie, nemá veľa spoločného s realitou. Šou ako Farma či Zámena manželiek pozerajú ľudia často bez rozdielu vzdelania a príjmu. „Dlhé roky sa nám vďaka nim úspešne darí oslovovať väčšinového diváka,“ hovorí programová riaditeľka Markízy Martina Lišková.

Ako príklad zábavného formátu, ktorý zaujal aj vzdelanejších a bonitnejších divákov, uvádza imitačnú šou Tvoja tvár znie povedome. Ide o jednoduchú zábavu celebrít, prezliekajúcich sa za slávnych hudobných interpretov. Aj Joj uvádza pri programoch ako Inkognito či novinke Všetko, čo mám rád, ktorá je na prvý pohľad šitá skôr pre starších divákov, zásah u skoro celého publika. „To nám dokazuje, že sa nám podarilo vytvoriť formáty, ktoré oslovia celé rodiny v rôznom veku, rôznej vzdelanosti, z rozličných slovenských miest,“ približuje šéf programu Roland Kubina.

Múdri pozerajú hlúposti

Aj pre vzdelanejších divákov sú istým spôsobom lákadlom hlúposti z reality šou. Vidia v nich, čoho všetkého sú normálni, priemerne vzdelaní a zarábajúci ľudia schopní.

Fenoménu takzvanej trash TV, teda doslova odpadu, ktorý v mnohých prípadoch ponúkajú televízie, sa venovali americkí sociológovia Charles McCoy a Roscoe Scarborough. Jeden z respondentov, univerzitný profesor, priznal, že sleduje americkú obdobu Súdnej siene. Nenáročné programy v televízii prirovnal k dopravnej nehode. „Je to, ako keď idete autom okolo zrážky. Spomalíte, obzriete sa, ste zvedavý. Vyruší vás to,“ zamýšľa sa.

Výskumníci opísali rôzne prístupy vzdelanejších divákov k lacnej televíznej zábave. Prvou skupinou sú takzvaní previnilci, ktorí vedia, že pozerajú nezmysly, no robia to aj tak – skrátka si nepomôžu. Pýtajú sa sami, prečo pozerajú niečo, čo je strata času, a cítia sa pri tom často zle. No o týždeň si k programu sadnú znova. Niečo ako – bol to ťažký deň v práci a je toho na mňa veľa, čo tak oddať sa na konci dňa niečomu, čo mozog nezaťaží.

Na opačnom konci sú tí, čo sa pri sledovaní jednoduchej zábavy necítia previnilo vôbec, naopak – skôr sa v tom vyžívajú a programy sledujú ako ironickí konzumenti, dalo by sa povedať hipstersky. Vedia, že to, čo pozerajú, je nekvalitné, ale aj tak si to užívajú, pretože sa nesmejú na účinkujúcich, ale z nich. Robia si žarty zo samotnej šou v duchu – je to také zlé, až je to dobré. Hlúposti dokážu sledovať z emočného odstupu a nezískavajú výraznejšie prepojenie s účinkujúcimi, neprežívajú ich osudy. „Má to hrozný scenár, ale pozeráte to radi, lebo sa potom sami cítite lepšie. Poviete si – vďaka bohu, že nie som ako oni,“ povedal výskumníkom 28-ročný učiteľ.

Treťou skupinou sú akísi fanúšikovia gýču, ktorí si užívajú cielené sledovanie niečoho nevkusného, teda obsahu, ktorý vyčnieva nie kvalitou, ale skôr prehnanosťou a teatrálnosťou.

Príkladom je pozeranie „béčkových“ filmov s nízkymi rozpočtami. Jeden z najhorších filmov v histórii The Room premietajú v USA opakovane na špeciálnych akciách. Má fanúšikov, ktorí ho videli 100-krát. Sú to diváci, ktorí sa ani necítia previnilo ani si neužívajú samotnú prázdnosť trash TV, ale majú obdiv k nekvalitným produktom popkultúry. Sami sa identifikujú s tvorcami a tešia sa zo zlého výsledku.

Znížiť riziko neúspechu

Ak sú si televízie vedomé, že aj banálnosťami a ľahkými reality šou oslovia celé publikum, nemusia staviť na inú kartu. Potrebujú čo najširšie publikum a vo finále stoja už len pred úlohou, aké konkrétne programy vybrať, aby ho získali. Televízie venujú mapovaniu trhu a formátov množstvo času.

V zamýšľanom projekte vzniká často takzvaný pilot, teda úvodná časť, pri ktorej sa dajú ešte vychytať muchy. „Všetky piloty vyhodnocujeme interne v expertných tímoch, a ak si to pilot vyžaduje, následne ho otestujeme kvalitatívne cez focusové skupiny. Tento spôsob má svoje limity, využívame ho hlavne pri kľúčových projektoch alebo pri nejednoznačných výsledkoch,“ hovorí M. Lišková. Podľa nej je najlepšie testovať pilot priamo vo vysielaní, keďže televízia získa exaktné dáta, s ktorými môže ďalej pracovať.

Kvalitatívne prieskumy robí aj Joj, často v kombinácii s kvantitatívnymi, podľa toho, aké dáta televíziu v danom prípade zaujímajú. Zisťuje sa aj emočný ohlas či reakcie na herecké obsadenie. Výsledky potom televízia zohľadňuje pri rozhodovaní, či a ako zmeniť formát, kedy ho nasadiť vo vysielaní. Podľa R. Kubinu sa už stalo, že pilot v testovaní u respondentov prepadol a vo výrobe formátu sa nepokračovalo.

Televízie si zväčša vyberajú overené, licencované formáty, ktoré fungujú v zahraničí. Snažia sa tým hlavne znížiť mieru risku – ak majú investovať státisíce eur do nového projektu, radšej volia relácie, čo už uspeli na iných trhoch. Pri nákupe licencovaného formátu navyše získajú aj bibliu s kompletným know-how od producentov, výstupmi z analýz iných trhov a tiež rady od „flying producers“, špecialistov, ktorí majú skúsenosti s lokalizáciou formátu.

Investuje sa však aj do vlastných námetov, hoci ide spravidla o časovo aj finančne náročnejší proces. Domácimi formátmi sú napríklad Svokra, spomínané Všetko, čo mám rád, ale aj šou RTVS Zem spieva. „Nie vždy sa energia a finančné prostriedky, ktoré do vývoja vlastného formátu investujete, vrátia aj v podobe priaznivého diváckeho ohlasu a vysokej sledovanosti. O to viac nás teší úspech Zem spieva,“ hovorí programový riaditeľ RTVS Tibor Búza.

Divácky pocit istoty

Trendom v televíznej zábave je aj návrat kedysi úspešných formátov ako Let’s Dance, Pevnosť Boyard, Inkognito či Sedem. Ide o stávku na divácku nostalgiu. „Kvalitné formáty sa v určitých cykloch vracajú, či už v pôvodnej verzii alebo s miernym ‚face-liftom‘. Pri starších formátoch viete dobre odhadnúť, ako môžu osloviť vaše cieľové skupiny, kam ich dokážete posunúť a približne čo od nich očakávať,“ približuje M. Lišková.

Podľa R. Kubinu sa televízne formáty vracajú cyklicky ako móda, lebo diváci si popri novinkách radi zaspomínajú na relácie, ktoré ich v minulosti zabávali a s ktorými sa im spájajú príjemné emócie. „Ide o momentálny príklon ku konzervatívnejším formátom, ktoré u divákov vyvolávajú akýsi pocit istoty. Pamätáme si však aj obdobia búrlivého prijímania experimentov,“ hovorí programový šéf Joj, podľa ktorého je tiež dôležité, aby bol návrat známeho formátu dramaturgicky premyslený a inovovaný tak, aby zodpovedal súčasnému diváckemu vnímaniu.

Univerzálna televízna zábava tu bude vždy, náročnejšie publikum si svoje programy nájde na tematických kanáloch či na internete. Túto skupinu divákov sa snažia komerčné televízie uspokojiť spúšťaním menších staníc, samostatný obsah začínajú produkovať aj na internete. Hoci pôvodný online videoobsah má u nás pomalší rozbeh kvôli nákladom a ich návratnosti na menšom trhu, nelineárne sledovanie televízie bude rásť. „V online bude dominovať kratší a produkčne menej náročný content,“ predpokladá M. Lišková. 

Kto koľko pozerá televíziu

Aj pri stúpajúcom čase strávenom na internete zostáva televízia mediatypom číslo jeden. Vo formovaní publika tak má zásadný vplyv, čo potvrdzuje aj veľký objem peňazí v televíznej reklame a jej efekt pre značky. Hoci mnohí kritici programovej ponuky dnes tvrdia, že televíziu už nesledujú alebo iba občas, výskumy ukazujú, že v skutočnosti je tejto lacnej forme zábavy verných stále mnoho ľudí. A to aj bonitnejších a vzdelanejších. Pri televízii strávime v priemere zhruba 101 minút denne, cez víkend o niečo viac. Podľa prieskumu GfK sú pri obrazovkách najdlhší čas zástupcovia takzvanej generácie X, teda ľudia zhruba od 38 do 52 rokov, naopak, najmenej najmladší diváci z generácie Z (narodení koncom minulého storočia a mladší), pri ktorej vidno silnejší príklon k YouTubu a ďalším online platformám.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.