Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako rastie bratislavský Manhattan

V hlavnom meste je päťdesiat výškových budov. Päť z nich prevyšuje sto metrov, v najbližších rokoch ich má pribudnúť dvakrát toľko

20.07.2017, 14:00 | Daniel Suchý | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Výškové budovy dorazili do Bratislavy z Chicaga. Americké veľkomesto nadchlo podnikateľa Rudolfa Manderlu počas návštevy Svetovej výstavy v roku 1933. Po návrate kúpil pozemok na okraji historického jadra a predstavil plány na dvanásťpodlažný vežiak s obchodnými priestormi a bytmi. Projekt vyvolal zdesenie obyvateľov a mestskí úradníci ho chceli zastaviť v polovičnej výške. Manderla ponúkol mestu časť pozemku na vybudovanie križovatky a mohol dom dostavať.

Príbeh prvej výškovej budovy v Československu pripomína peripetie s dnešnými developerskými projektmi. Stala sa však súčasťou identity mesta. Manderlák, ako Bratislavčania budovu dodnes volajú, síce netromfol kostolné veže, ale zostal dlhých 34 rokov najvyšším polyfunkčným domom v meste. Až koncom 60. rokov ho prerástla budova na Patrónke v súčasnosti známa ako Westend Tower.

Odvtedy sa Bratislava čoraz viac ťahá do výšky. Už v tom čase boli známe plány na prvú stometrovú budovu – sídlo Československej televízie Bratislava bolo so 107 metrami najvyššie v krajine až do dokončenia centrály Národnej banky Slovenska (NBS) v roku 2002. „Mladá republika si potrebovala uskutočniť niekoľko stavieb, ktoré patria do národnej typológie. Bolo to obdobie veľkého optimizmu a výraznej dynamiky etablovania a usporiadania nového štátu, preto sme si povedali, že je to chvíľa na sebavedomé gesto. Preto tá výška,“ spomína si architekt Pavol Paňák, jeden z autorov víťazného návrhu banky.

Práve 111 metrov NBS sa malo stať stropom pre výškové budovy. Navrhuje to Urbanistická štúdia výškového zónovania, ktorú si mesto objednalo pred piatimi rokmi. Medzičasom totiž panorámu Bratislavy zmenila päťdesiatka výškových stavieb, či už lokálneho významu (od 46 metrov) alebo s celomestským pôsobením (od 60 metrov). Štúdia je hotová necelý rok a navrhovaná maximálna výška je už prekonaná. Okrem vlani dokončených dvojičiek Panorama City sú známe ďalšie štyri vyššie projekty. HB Reavis už začal stavať prvý z nich, administratívnu Nivy Tower pri budúcej novej autobusovej stanici.

Chaotická výstavba

Vežiaky vyrastali v Bratislave bez akejkoľvek koncepcie, a preto sú roztrúsené po celom meste. Ak sa na niečom magistrát, odborníci aj obyvatelia zhodujú, je to práve tento fakt. Aupark Tower, Tri veže, River Park, Manhattan, Panorama City, Retro, UniCredit Bank na Šancovej, Vienna Park, bytové domy na Dlhých dieloch či v petržalskom Ovsišti a Lúkach sú podľa štúdie príklady nekoncepčne umiestnených výškových budov.

Hoci sa do výšky začalo stavať už pred štyrmi desaťročiami, skutočný boom prišiel po roku 2000. Odvtedy vyrástli až tri štvrtiny bratislavských vežiakov. Podľa architekta Petra Žalmana, ktorý hlavné mesto dlhodobo mapuje a nedávno vydal Urbanistický atlas Bratislavy, je za tým ukončenie výroby vo fabrikách blízko centra. „Po roku 2000 zrazu zostali opustené tieto veľké plochy a prešli rôznymi prevodmi za rôznych okolností na nových vlastníkov,“ hovorí. Druhým dôvodom bolo podľa neho schválenie nového územného plánu v roku 2007 po desaťročných prípravách.

Bratislavský Manhattan v roku 2020

Základný dokument usmerňujúci výstavbu neobsahuje dostatočne zadefinovanú výškovú reguláciu, ale upravuje skôr hustotu zástavby a funkčné využitie plôch. Pre developerov je tak často ľahšie postaviť dve – tri výškové budovy ako klasický mestský blok, ktorý by pri rovnakom počte bytov alebo ploche kancelárií zabral väčšiu časť pozemku.

Priamo v územnom pláne je spomenutá potreba zadefinovať lokality vhodné pre výškové stavby. Mesto pri zadaní štúdie úlohu rozšírilo o návrh výškovej hladiny pre celé územie mesta vrátane zatiaľ nezastavaných lokalít. Urbanista Vladimír Hrdý, ktorý na štúdii spolupracoval, hovorí, že jasné pravidlá mali byť už súčasťou územného plánu. „Dokument len dobieha realitu, ale pár rokov sklzu narobí veľa na obraze mesta,“ upozorňuje. Keby mesto nekúpilo jednu električku, na prevádzke MHD by to nebolo cítiť, ale za tie peniaze by mohlo obstarať toľko chýbajúcich dokumentov, že ich prínos pre mesto by si ľudia všimli, myslí si V. Hrdý.

Eurovea, Klingerka, Sky Park

Z deviatich vyše stometrových budov, ktorých výstavba je plánovaná v najbližších rokoch, vyrastie až sedem v lokalite medzi autobusovou stanicou Nivy a Dunajom. Bývalú priemyselnú zónu majú rozparcelovanú najväčší developeri – J&T Real Estate, HB Reavis a Penta Investments. Tri bytové vežiaky Sky Parku od Penty sa rovnako ako Nivy Tower už začali stavať. J&T RE zas spustil predaj bytov v Klingerke a predstavil aj výškovú dominantu rozšírenia Eurovey. Ak ju úrady odobria, stane sa prvým mrakodrapom na Slovensku podľa oficiálne uznávaných kritérií. Nové vežiaky doplnia Panorama City a Tower 115, čím vznikne štvrť, ktorej sa už teraz hovorí nový bratislavský Downtown, City či Manhattan.

Zdroj: Infografika – TREND, kresby – Lukáš Mráz

Nápad postaviť výškovú budovu v tejto lokalite vznikol už pred vyše päťdesiatimi rokmi. Súťaž na podobu rozšírenia centra mesta k dnešnej Pribinovej ulici priniesla budovu Presscentra (Tower 115), ktorá bola dokončená v roku 1980 a sídlili v nej redakcie tlačených médií. Vtedajšie plány s ďalšími výškovými budovami nepočítali, Presscentrum malo byť so 104 metrami vygradovaním zástavby centra, za ním bol už len prístav.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Diskusia (0 reakcií)