Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Návrat Ivana Lexu do roku 1999

20.07.2017, 14:00 | Marián Leško | © 2017 News and Media Holding

Počas svojej kariéry bol ochotný urobiť všetko, čo Vladimír Mečiar od neho chcel a potreboval

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Ekonomika

Ivan Lexa nielen ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS), ale aj ako obvinený a amnestovaný v kauze zavlečenia prezidentovho syna pri každej možnej i nemožnej príležitosti vyhlasoval: „V prípade zavlečenia Michala Kováča mladšieho išlo o predstieraný únos alebo samoúnos.“ Na zdokumentované zistenia, že sa na tomto kriminálnom čine podieľala SIS, obvykle odpovedal s dobre hraným počudovaním: „Ja nechápem, ako niekto môže tvrdiť, že SIS stála za únosom Kováčovho syna.“ Teraz, po zrušení Mečiarových amnestií, keď sa môže stať hlavným obžalovaným, I. Lexa už netvrdí, že išlo o samoúnos, ani nevyhlasuje, že za zavlečením určite nebola SIS. Iba trvá na tom, že túto operáciu neriadil on. „Nebol som spôsobilý organizovať také záležitosti,“ tvrdí skromne exriaditeľ Lexa. Vraj bol na také niečo príliš veľký zelenáč. Zato jeho zástupca, bývalý šéf kontrarozviedky Jaroslav Svěchota, by to dokázal – no nie sám, ale v spolupráci s bývalým ministrom vnútra Ladislavom Pittnerom!

Verziu o samoúnose, ktorú spolu s Vladimírom Mečiarom vytvoril v roku 1995 a držal sa jej dlhých 22 rokov, I. Lexa už spláchol, ale to, čím ju nahradil, je rovnako „hodnotné“. Okolnosť, že hádže vinu na ľudí, ktorí sú mŕtvi a nemôžu sa brániť, je len malý detail z dlhého príbehu o tom, že počas svojej kariéry bol ochotný urobiť všetko, čo V. Mečiar od neho chcel a potreboval. Lebo bývalý premiér takmer desaťročie používal I. Lexu na „robotu“, ktorú mu podľa neho nikto iný urobiť nemohol.

Nikto iný iba Lexa

Ešte ako premiér za Verejnosť proti násiliu (VPN) zorganizoval V. Mečiar testy pre uchádzačov o prácu v štátnych štruktúrach. V novembri 1990 sa na nich zúčastnilo takmer päťtisíc osôb. Testy predsedovi HZDS umožnili, aby dodatočne zmýtizoval začiatok svojej spolupráce so šéfom svojej kancelárie I. Lexom: „Z tých ľudí, ktorí boli v tom výbere, tak napríklad inžinier Lexa bol najlepší.“ Inžinier Lexa však bol „najlepší“ iba pre neho, lebo psychológovia na základe testov žiadne poradie uchádzačov nestanovili.

V apríli 1991, po prvom Mečiarovom odvolaní z funkcie premiéra, odišiel spolu s ním i šéf jeho kancelárie, aby sa stal náčelníkom aparátu HZDS. O rok neskôr už bol Lexa taký nenahraditeľný, že sa predseda kvôli nemu dostal do konfliktu s podpredsedami. Jedným z nich bol aj Michal Kováč, ktorý snaživému tajomníkovi hnutia do očí povedal, že ak bude Mečiarovi ďalej slúžiť, ako mu slúži, tak skôr či neskôr skončí v base. Pred voľbami 1992 Mečiar podpredsedom sľúbil, že po voľbách urobí s Lexom „poriadok“. Dopadlo to tak, že po nich ho povýšil na šéfa Úradu vlády SR.

Okrem pracovných povinností plnil aj špeciálne úlohy, ktorými ho poveroval jeho stranícky i vládny nadriadený. Možnosti I. Lexu však boli obmedzené, lebo prezident Kováč ho odmietol schváliť do funkcie riaditeľa SIS, a potom i do funkcie ministra privatizácie. V novembri 1993 preto Mečiar na prezidenta znovu naliehal, aby Lexu predsa len vymenoval. M. Kováč verejnosti povedal, prečo to od neho Mečiar žiadal: „Zdôvodňoval to tým, že HZDS už nemá peniaze ani na výplaty, že pravdepodobne budú predčasné voľby a hnutie peniaze potrebuje. Ďalej mi povedal, že túto robotu mu nikto iný ako Ivan Lexa urobiť nemôže a že keď ju spraví, pošle ho preč.“

Bývalý premiér takmer desaťročie používal Ivana Lexu na „robotu“, ktorú mu podľa neho nikto iný urobiť nemohol 

Pretože prezident tlaku nepodľahol, funkciu ministra privatizácie prevzal premiér a rezort viedol Lexa ako štátny tajomník. Zo zverejnených záznamov z rokovaní vlády je známe, akú podobu mala Lexova formula, vďaka ktorej dokázal na zasadnutiach vlády presadiť privatizáciu v prospech vopred určeného záujemcu: „To je spoločnosť, ktorá je, povedal by som, blízka aj koalícii, aj všetko s tým spojené...“ Minister a premiér Mečiar potom záležitosť uzavrel konštatovaním: „Čo už s tým potom, tak už len schváliť...“ Privatizácia prebiehala tak úspešne, že HZDS v predčasných voľbách v roku 1994 vynaložilo na kampaň – podľa najskromnejších odhadov – 150 miliónov korún. Rok predtým nemalo ani na výplaty.

Falošný svedok Mečiar

Po treťom návrate k moci V. Mečiar presne vedel, kde chce Lexu mať, ale pre odpor prezidenta ho tam nemohol dostať. Preto zmenil zákon tak, aby riaditeľa SIS namiesto prezidenta vymenovala vláda. Potom už len oznámil, že „Ivan Lexa je najkompetentnejším človekom na tento post“. Po štyroch mesiacoch od chvíle, keď prevzal funkciu riaditeľa SIS, stal sa skutok, ktorý obžaloba spracovaná Krajskou prokuratúrou v Bratislave charakterizovala jednoznačne: Ivan Lexa ako verejný činiteľ vykonával „svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“, lebo spoločným konaním s ďalšími dvanástimi osobami „iného zavliekli do cudziny a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny“.

K tvrdeniu I. Lexu, že on o ničom nevedel a nič neorganizoval, stačí spomenúť pasáž z obžaloby, ktorá hovorí: V deň zavlečenia, teda 31. augusta 1995, sa o desiatej hodine v centrále SIS na Kopčianskej ulici konala v kancelárii J. Svěchotu porada. Jej ďalšími účastníkmi boli I. Lexa a riaditeľ odboru sledovania a operatívnej techniky SIS. Dvaja podriadení vtedy riaditeľa SIS informovali, ako sú príslušníci SIS a členovia najatej skupiny pripravení, aby splnili pokyny, ktoré dostali – zadržať Michala Kováča mladšieho a dostať ho za hranice. Riaditeľ SIS z tejto porady odišiel priamo na Úrad vlády SR.

V apríli 1999 Vladimír Mečiar v televízii Markíza povedal, že na deň únosu môže Ivanovi Lexovi poskytnúť alibi. Na otázku denníka Nový Čas, o aké alibi ide, predseda HZDS 27. apríla 1999 odpovedal: „Pri začiatku rokovania vlády ma informovali, že Lexa prišiel a čaká v predsieni pred rokovacou miestnosťou. Bod, ku ktorému bol pozvaný, z rokovania nakoniec stiahli, ale Lexovi to neoznámili. Čiže keď sme vychádzali zo sály na obed okolo trinástej hodiny, Ivan Lexa tam bol... V predsieni vtedy čakalo dosť veľa ľudí a vždy tam stávali najmenej štyria príslušníci polície. Je nepravdepodobné, že by v tomto prostredí mohol ktokoľvek dávať pokyny alebo čokoľvek vybavovať. Preto sa mi zdá verzia o tom, že Lexa únos riadil, naprosto nepravdepodobná.“ „Alibi“, ktoré V. Mečiar poskytol I. Lexovi, však žaloba úplne vyvrátila. Dvaja vládni administratívni pracovníci zhodne vypovedali, že Lexa prišiel na Úrad vlády o 10.30 hod. a „požiadal svedkyňu, aby oznámila predsedovi vlády, že je tu, načo Vladimír Mečiar prerušil rokovanie a spoločne s obvineným Ing. Ivanom Lexom opustili miestnosť, pričom v osobitnej miestnosti sa spolu rozprávali približne 20 – 30 minút. Potom obvinený Ing. Ivan Lexa z budovy odišiel a do skončenia rokovania sa nevrátil na Úrad vlády“.

Prepadová skupina, ktorú na pokyn riaditeľa Lexu sformoval príslušník SIS, prehradila cestu Kováčovi mladšiemu 31. augusta 1995 o 10.47 h. V tom čase bol riaditeľ SIS I. Lexa s predsedom vlády Mečiarom v miestnosti, v ktorej nebol nikto iný. V tomto „prostredí“ mohol riaditeľ SIS bez problémov prijímať hlásenia a dávať pokyny. Keby falošné svedectvo, aké v prospech Lexu ponúkol V. Mečiar médiám, zaznelo pred orgánmi činnými v trestnom konaní, hrozil by mu za to trest až päť rokov straty slobody.

V roku 1999, po prepustení z vyšetrovacej väzby, v ktorej strávil tri mesiace, sa dalo očakávať, že I. Lexa zmizne v z ahraničí. On sám vtedy predstieral, že to nepripadá do úvahy: „Ak by som odišiel, poprel by som všetko, celý zmysel toho, čo som robil. Hanbil by som sa komukoľvek pozrieť do očí.“ Po prepustení z kolúznej väzby republiku opustil s odôvodnením, že to nie je útek, ale ústavná obrana podľa článku 32, lebo kladie odpor porušovaniu svojich ľudských práv a slobôd. V lete 2002 ho zadržala polícia v Juhoafrickej republike. Tam si ho už predtým všimlo aj juhoafrické podsvetie, ktoré odhadlo, že majetok, ktorým bývalý riadieľ SIS disponuje, sa pohybuje v rozpätí od osem do desať miliónov dolárov. Faktom je, že miestna polícia Lexu zadržala v primerane luxusnom penzióne.

Po návrate do vlasti, keď mu vďaka rozhodnutiu ústavných sudcov Tibora Šafárika a Ľubomíra Dobríka , ktorí prehlasovali tretieho člena senátu, už stíhanie v kauze zavlečenia nehrozilo, musel sa zodpovedať v ďalších prípadoch, v ktorých bol obvinený.

Súdu chýbala subjektívna stránka

Predstavu o tom, ako prebiehali súdy, dáva kauza predaja triptychu Klaňanie sa troch kráľov. Prvostupňový súd na začiatku roku 2005 vyniesol rozsudok, že sa „obžalovaný inžinier Ivan Lexa uznáva za vinného zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa“. Podľa súdu zákon o SIS neumožňoval, aby riaditeľ SIS „sparticipoval“ 80 policajtov a 20 príslušníkov SIS na „súčinnostnú spravodajskú, spravodajsko-policajnú akciu“, ktorej účelom bolo dokázať, že sa Banskobystrický biskupský úrad predajom obrazu dopustil trestného činu. Úrad totiž predával obraz úplne legálne.

Ale o rok neskôr krajský súd Lexu oslobodil s tým, že aj keď konal v rozpore so zákonom, „nebolo obvinenému preukázané úmyslené zavinenie“. Nebola tak vraj naplnená „subjektívna stránka trestného činu“, teda úmysel „spôsobiť inému škodu“. Pritom I. Lexa ako riaditeľ SIS preukázateľne konal v úmysle poškodiť biskupa Rudolfa Baláža. Lenže krajský súd to tak nevyhodnotil.

Ako slobodný amnestovaný človek sa I. Lexa dlhé roky venoval podnikaniu, svojmu jazdeckému areálu a jeho firma Axel trade, s.r.o., vydávala časopis s názvom Životný štýl a kôň. Viac než desaťročie trvajúca idylka sa teraz skončila. Zrušenie Mečiarových amnestií vrátilo nielen spoločnosť, ale aj I. Lexu do roku 1999. Do čias, keď ešte nebol vyňatý spod povinnosti, aby sa ako každý iný občan zodpovedal za svoje činy. 

Svěchotovo svedectvo

Jaroslav Svěchota sa stal riaditeľom kontrarozviedky SIS v apríli 1995. Ponuku na obsadenie funkcie dostal priamo od riaditeľa Ivana Lexu. Z vedenia SIS odišiel po nástupe Dzurindovho kabinetu. V januári 1999 požiadal o prijatie u expremiéra Vladimíra Mečiara. Po triapolhodinovom čakaní mu šéf ochranky oznámil, že pán predseda je zaneprázdnený a že sa má pozhovárať s pánom Lexom. V apríli 1999, už vo vyšetrovacej väzbe, sa bývalý riaditeľ vnútorného spravodajstva 2. sekcie SIS rozhodol vypovedať v kauze zavlečenie Kováča mladšieho.

Vo svojej výpovedi podrobne opísal organizáciu, priebeh i utajenie zavlečenia. Neskoršie výhrady advokátov I. Lexu, že jeho výpoveď bola „veľmi rozporná“, J. Svěchota odmietol s tým, že boli predsa po celý čas jeho výpovede prítomní. Jedinú otázku mal advokát Ľubomír Hlbočan vtedy, keď nerozumel jednému slovu. Podstatu svojej výpovede zopakoval aj v rozhovore s redaktorkou Ľubou Lesnou. Na jej otázku, či sa osobne podieľal na zavlečení, ktoré realizovala SIS, J. Svěchota odpovedal: „Ako riaditeľ kontrarozviedky som splnil tri rozkazy, ktoré som dostal. Tie som tlmočil, kde bolo treba.“ Na doplňujúcu otázku, či rozkazy dostal od svojho priameho nadriadeného, čiže od I. Lexu, potvrdil: „Áno, od neho.“

Na rozdiel od výpovede pred vyšetrovateľom novinárke Lesnej povedal aj to, že podľa jeho názoru „únos nebol výmyslom inžiniera Lexu“. J. Svěchota poznamenal, že „ideovým vodcom“ únosu bol V. Mečiar. Za toto tvrdenie, ktoré ako hodnoverné prijala veľká časť verejnosti, predseda HZDS J. Svěchotu nikdy nežaloval ani sa nedomáhal satisfakcie v občianskom súdnom konaní.(leš)

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.