Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prečo sú ľudia takí hlúpi

20.07.2017, 14:00 | Michal Lehuta | Ján Záborský | © 2017 News and Media Holding

Speváčka v televízii tvrdí, že Zem je plochá. Mamička objednáva zdravotný prípravok s rovnakým zložením ako čistiaci prostriedok na bazény. Sused si myslí, že kondenzačné stopy po lietadlách na oblohe sú chemickým postrekom. Nebezpečné omyly sa netýkajú len určitej skupiny ľudí, ale nás všetkých

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Téma

Je to už sto rokov, čo Albert Einstein zmenil vnímanie sveta predstavením všeobecnej teórie relativity. Ani génius ako on sa však nevyhol chybičke. Keď svoje rovnice dokončil, prekážalo mu, že neumožňovali opísať statický vesmír – taký, ktorý sa nerozpína ani potenciálne nezmenšuje. A keďže úzus pred storočím hovoril, že vesmír statický je, jednoducho si ho tam domyslel. Doplnil do rovníc konštantu, ktorá vesmír zastabilizovala. Do práce, ktorá prelomila hranice myslenia, zapracoval vymyslené číslo, aby spĺňal všeobecne uznávaný, no mylný stereotyp. Fyzik neskôr svoju chybu priznal. O kozmologickej konštante sa hovorí ako o najväčšom omyle Einsteinovej kariéry.

Nie sú mýty ako mýty

V bežnom živote sa všetci utiekame k stereotypom, „ľudovým múdrostiam“ a iným naučeným spôsobom myslenia. Každodenne. Predstava, že každý svoj pohľad či názor máme podložený vedeckým výskumom a vnútorne riadne zdôvodnený, než ho predstavíme svetu, je nerealistická. A vo väčšine prípadov to ani nehrá dôležitú úlohu.

Veď koľko sme sa napočúvali o tom, že treba jesť špenát, pretože obsahuje veľa železa? Neobsahuje, ide o omyl v experimentálnych záznamoch ešte z konca 19. storočia. Na chybu sa prišlo pred druhou svetovou vojnou. Ale Pepek námorník už dovtedy stihol spopularizovať myšlienku, ako veľmi rastú zo špenátu svaly, a mýtus sa ujal.

Viera v takéto mýty nám veľmi neškodí: špenát má zmysel jesť už len preto, že je zdravý. Horšie je, ak podliehame predsudkom, ktoré ovplyvňujú širší svet. Nesprávne chápanie politiky a ekonomiky vedie našu ruku vo voľbách a zlou voľbou potom ovplyvníme nielen seba, ale aj ostatných spoluobčanov.

Absurdná viera v škodlivosť vakcín, v homeopatiu, akupunktúru či iné zázračné lieky alebo diéty môže zasa aj zabíjať. Obavy z vakcinácie len v Európe podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie za posledný rok spôsobili smrť 35 malých detí v podobe miniepidémie osýpok. Choroby, ktorej sa dá úplne predchádzať očkovaním a ktorá bola napríklad v USA v tomto storočí považovaná za vyhubenú.

Internet nepomohol

Pred zhruba dvadsiatimi rokmi by si človek mohol naivne myslieť, že celosvetová počítačová informačná sieť ľudstvu v potláčaní hlúposti pomôže. Ponúkne mu dostatok informácií na konštruktívne zhodnotenie faktov. Na diskusiu, ktorá ľudí dovedie bližšie k pravde. Nanešťastie, takto prevratná technologická inovácia nezafungovala. Štúdia výskumníkov z americkej univerzity Yale ukázala, že prístup na internet nafúkol odhad toho, koľko si ľudia myslia, že vedia, do iluzórnych výšok. Napriek tomu, že svetová počítačová sieť je plná rôznych hlúpostí. Odborne sa tento fenomén nazýva Dunningov-Krugerov efekt.

Problémom teda je aj to, že rozlišovanie medzi falošnou a skutočnou informáciou na internete je pomerne zložité. Preto záplava informácií a dezinformácií pomôže skôr iba tým, čo sú ochotní si informácie overovať, priznávať si chyby a svoje prvotné názory meniť. Ak si ostatní vyhľadávajú iba to, čomu už aj tak veria, také výsledky im vyhľadávač potom aj ponúkne.

Záver, že za ľudskú hlúposť môže Facebook či internet, by však bol nesprávny. Stačí si pozrieť už spomenutý príklad relatívne neškodného mýtu so špenátom: je tu už oveľa dlhšie ako celosvetová sieť a napriek tomu sa v povedomí udržal a znova a znova ožíva.

Internet a sociálne siete podobným omylom len poskytujú väčšiu viditeľnosť. Nikdy neexistovala taká nízka bariéra na publikovanie názoru. V čase sociálnych sietí je už každý človek médiom, ktoré získava, preberá, hodnotí a rozširuje informácie. Bežní ľudia tak dostali do rúk silný nástroj bez toho, aby vnímali aj jeho riziká.

Z rodičov na deti

Tradičné médiá mali latku editorských štandardov pomerne vysoko: listy od poslucháčov či čitateľov prechádzali kontrolou a výberom, než sa dostali na stránky novín. Kto chcel, aby jeho názor odznel, musel ho vyargumentovať, doložiť a podstúpiť editorské zásahy.

Sociálne médiá tieto latky kvality neznížili, ale rovno zrušili. Prejavovaniu názorov sa takmer žiadne prekážky nekladú, kontrola chybnosti príspevkov je skôr sporadická. Aj keď napríklad sústredená vlna slovenských používateľov dokázala tento rok cez sťažnosti vytlačiť množstvo stránok Kotlebových fašistov mimo Facebooku.

Psychológ David Dunning z Michiganskej univerzity, po ktorom je Dunningov-Krugerov efekt pomenovaný, preto prízvukuje dôležitosť pochybovania o svojich presvedčeniach. Psychologické experimenty ukázali napríkad to, že skupiny ľudí, ktoré si vyčlenili jedného alebo dvoch členov na to, aby hrali úlohu „diablových advokátov“, teda na obhajovanie menšinového názoru, dospievali v experimentálnom prostredí k lepším záverom ako iné.

Nie je však skupina ako skupina. Iný nedávny výskumný projekt zasa ukázal obmedzenia myšlienky diskusie ako nástroja vedúceho ku kvalitnejším názorom. Keď dali americkí vedci do miestnosti zvlášť skupinu prívržencov Republikánskej strany a zvlášť demokratov, ich názory boli po diskusii ešte extrémnejšie ako predtým. Jednoducho povedané, okolie nás významne názorovo ovplyvňuje. Cudzím názorom sa vďaka ich širokej dostupnosti ľahko smeje, už ťažšie je ich však meniť, a to aj pri uplatnení pravidiel racionálnej debaty. Záver, že ľudia veria nesprávnym veciam, lebo sú hlúpi, nie je namieste. Veľa presvedčení totiž nemá racionálny charakter, a to bez ohľadu na vzdelanie ich nositeľov. Vedecké prieskumy v USA aj v Spojenom kráľovstve opakovane ukázali, že politické presvedčenie sa vo viac ako polovici prípadov prenáša z rodičov na deti. Je celkom pochopiteľné, že deti a mladí ľudia prirodzene preberajú názory svojich rodičov, ak ich počujú znova a znova.

„Konšpirátori tvrdia, že my sme ovce, že žijeme v matrixe. Ale ten matrix lží vytvárajú oni.“ 

Všade samé konšpirácie

Marián Jaslovský, jeden zo správcov facebookovej stránky Prečo ľuďom hrabe?, hovorí, že drvivá väčšina jej obsahu sa krúti okolo rôznych konšpirácií. „Starou školou sú ufológovia, bojovníci proti chemtrails, vyznávači plochej Zeme a podobných šialeností,“ začína svoj opis ľudských omylov, na ktoré stránka upozorňuje. Až smrteľne nebezpečné môže byť medicínske „hrabanie“ ľudí, ako sú odmietači očkovania, ľudia, čo pijú ako všeliek MMS (roztok dezinfekcie na bazény). Či tých, ktorí odmietajú modernú medicínu a zatiahli do toho aj svojich ťažko chorých blízkych. Potom napríklad liečia rakovinu ovocnými šťavami, pokračuje v opise nebezpečenstva falošných predstáv o medicíne M. Jaslovský.

Okrem toho internet zaplavujú aj rôzni prívrženci „slovanstva“, ktorí sú schopní tvrdiť, že Slovania tu boli dávno pred prvými archeologickými nálezmi. „To znie zábavne, ale oni často cez slovanskú pseudohistóriu odmietajú hodnoty liberálnej demokracie a Západu,“ vysvetľuje správca stránky.

Najviac si však stránka všíma nezmysly, ktoré šíria slovenskí neonacisti. Vďaka tomu sa jej podarilo aj iniciovať už niekoľko káuz, napríklad z fotografie Mariana Kotlebu so škôlkarmi v parlamente či videa Matice slovenskej o Tisovi a jeho údajných zásluhách na SNP. „Konšpirátori tvrdia, že my sme ovce, ktoré slepo veria tomu, čo nám svet servíruje, že žijeme v matrixe. Ale ten matrix lží vytvárajú oni. Svet je obrovský, neporiadny, nevypočítateľný a oveľa vzrušujúcejší ako najkomplikovanejšia konšpirácia,“ uzatvára M. Jaslovský.

Videnie štruktúr aj tam, kde nie sú, môže byť evolučným prispôsobením sa mozgu človeka hrozbám okolitého sveta. Skôr prežije ten, ktorý vidí tigra niekedy aj v zhluku farebných stebiel trávy, ako ten, kto ho dostatočne včas na blízku nerozpozná. Evolučný výber je jasný: radšej sa občas v pocite hrozby pomýliť, ako byť zjedený predátorom.

Sebapotvrdzovanie

Problémom sociálnych médií je rýchle šírenie takýchto nepravdivých či vedome falošných informácií. Nie vždy ich dokážu rozlíšiť aj skúsení ľudia, ktorí sú zvyknutí si informácie overovať. Navyše, výskumy dokladajú, že ak má informácia veľa zdieľaní a lajkov, navyše od ľudí, ktorým prijímateľ dôveruje, je oveľa pravdepodobnejšie, že človek informácii uverí a bude ju šíriť ďalej.

„Ľudia nechcú počuť, že zdravý životný štýl či úbytok hmotnosti si vyžadujú veľa tvrdej práce. Chcú rýchle riešenia. Chcú zázrak. Chcú počuť, že im vláda, farmaceutické firmy či poľnohospodárske koncerny klamú a že práve vy poznáte pravdu a máte riešenie,“ píše novinár Stephen Fell, ktorý sa v stĺpčekoch veľkých amerických denníkov už roky venuje nebezpečným diétam či odhaľovaniu zázračných nevedeckých rád z oblasti životného štýlu. Preto majú podľa neho senzáciechtiví „predavači riešení“ násobne väčší počet fanúšikov na sociálnych sieťach než vedecky podkutí ľudia.

Ľudia skrátka veria tomu, čomu veriť chcú, behaviorálni ekonómovia na to majú výraz konfirmačné skreslenie, teda akési sebapotvrdzovanie. Ide o jav, ktorému viac či menej podlieha každý. Keď ho držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu psychológ Daniel Kahneman testoval na vedecky podkutých kolegoch, podliehali mu podobne ako bežná populácia.

„Je to trochu komplikovanejšie, ako sa na prvý pohľad zdá,“ hovorí titul knihy Bena Goldacrea, oceňovaného medicínskeho autora, ktorý sa venuje vyvracaniu mýtov hlavne v zdravotníckej oblasti. Na Facebooku nemá ani 50-tisíc followerov. Blogerka Food Babe, vlastným menom Vani Deva Hari, ktorá šíri množstvo mýtov o zdravej výžive, ich má viac než jeden milión.

Zmeňte môj názor

Príklad, ako sa dá s vlastnými nie vždy najsprávnejšími presvedčeniami pracovať, ponúka diskusný portál reddit. Pred piatimi rokmi si na ňom založil 17-ročný Ír Kal Turnbull podstránku, ktorá požadovala jednoducho: zmeňte môj názor. Dnes má viac ako 300-tisíc fanúšikov a po skúsenostiach z rokov debát požaduje dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel, keď na jeho fóre chcete diskutovať.

V prvom rade, musíte naozaj zastávať názor, ktorý si chcete otestovať. To znie logicky, požiadavka je však hlavne o tom, aby pisateľ odôvodnil, prečo vlastne svoj názor zastáva. Aj preto musí mať úvodný post najmenej 500 znakov. „Aby sa to nezvrhlo na samé argumentačné ozveny, musíte odpovedať len nesúhlasným názorom,“ vysvetľuje ďalej K. Turnbull. Diskusia musí byť vecná a argumenty racionálne, čím podloženejšie, tým lepšie. Príjemnou súčasťou sa stali odmeny pre tých, ktorí názor prvého pisateľa naozaj zmenili, aj keď možno len čiastočne. Diskutéri si svoje „delty“ (symbol zmeny, ktorý je odmenou pre úspešného diskutéra) môžu hrdo zobrazovať pri svojom mene. „Ak vám niekto argumentmi zmenil názor, pohľad na svet, buďte na to pyšní. Dajte to všetkým vedieť. To je princíp delty,“ dodáva K. Turnbull.

Fórum mladého Íra ukazuje, že na zmenu názoru musí byť človek ochotný svoj prvotný postoj nielen jasne odôvodniť a zadefinovať, ale aj byť otvorený novým argumentom. Slovensko pozná tiež niekoľko iniciatív zameraných na racionálnu diskusiu o zložitých veciach. Stránka Demagog.sk sleduje kvalitu argumentov politických debát, iniciatíva #somza vznikla ako reakcia na vzostup extrémizmu na Slovensku. Snaží sa otvorene a konštruktívne reagovať na nenávistné komentáre. Denník Sme má projekt na odkrývanie hoaxov a Aktuality.sk zasa zverejňujú to najzaujímavejšie zo spomínanej stránky Prečo ľuďom hrabe.

Odpoveď je v emóciách

Ako v ľuďoch podporovať také nastavenie mysle, ktoré je nápomocné kritickému uvažovaniu? „Odpoveď je v emóciách,“ hovorí americká psychologička Julia Galef z Centra pre aplikovanú racionalitu. Tá rozlišuje medzi dvomi mentálnymi nastaveniami: vojaka a skauta. Prvé potrebuje vždy za niečo alebo proti niekomu bojovať, kým druhý typ myslenia chce naopak úprimne skúmať, aký svet okolo neho naozaj je. „Skauti sú zvedavejší, pociťujú pôžitok z nových informácií, z rozlúsknutia problémov. Majú tiež iné hodnoty: pokladajú za česť podrobovať svoje názory kritike,“ vysvetľuje psychologička.

Ak by sme si z jej výskumu mali zobrať poučenie, mali by sme do svojho života častejšie aplikovať príslovie, že názory nemení len hlupák a mŕtvola. Že poopravenie svojho presvedčenia nie je prejav slabošstva, ale skôr naopak. Pretože ak vnímame diskusiu ako boj, v ktorom buď prehráme, alebo vyhráme, sme oveľa viac náchylní trvať si na svojom, aj keď to nie je správne. Preto skôr práve opačné povahové črty podľa J. Galefovej súvisia s lepším rozhodovaním – a nie výška IQ či suma vedomostí. Preto nepotrebujeme viac povinnej výučby logiky ako skôr emocionálne zanietenie pre pravdu, znie jej odkaz z prednášky pre TEDx.

Einsteinova kozmologická konštanta z úvodu článku nebola jediným prípadom, keď známy fyzik podľahol mylnej intuícii. Jeho asi najslávnejší výrok „Boh nehrá kocky“ v skratke odmietol princípy kvantovej mechaniky. Albert Einstein veril v to, že existuje uspokojujúce vysvetlenie elementárnych častíc bez utiekania sa k náhode. Napriek tomu dnešná časticová fyzika pracuje takmer výlučne s pravdepodobnosťami. Fyzikov príklad ukazuje, že aj géniovia sú len ľudia a niekedy sa mýlia. Čerešničkou na torte ich talentu je však to, že si chybu dokážu priznať. 

Najčastejšie logické chyby v argumentácii

Zovšeobecňovanie

Názor, že keď niečo platí pre časť nejakej skupiny, tak to platí pre všetkých jej členov. („Ľavicoví extrémisti podpaľovali autá. Preto majú určite všetci ľavičiari sklon k extrémizmu.“)

Ad hominem

Útočenie na osobnosť a integritu človeka a nie na jeho/jej argumenty. („Ale ty si predsa viacnásobne usvedčený klamár! Ako môžeš hovoriť pravdu?“)

Non sequitur

Vyvodzovanie záverov napriek tomu, že jedna vec z druhej nevyplýva, že spolu nesúvisia. („Ak by si ma naozaj miloval, kúpil by si mi nové auto.“)

Falošná dilema

Vyhrocovanie širokého spektra možných riešení len do dvoch extrémov. („Buď si s nami, alebo proti nám.“)

Šikmá plocha

Argument, že ustúpenie v jednej veci nevyhnutne povedie k ustúpeniu vo všetkom („Najprv zlegalizujeme homosexualitu a potom určite aj pedofíliu.“)

Korelácia nie je kauzalita

To, že jedno nastáva vtedy, keď aj druhé, neznamená, že dva javy musia mať príčinnú súvislosť. („Po spánku v topánkach zvyčajne nasleduje bolesť hlavy. Bolesť však spôsobuje alkohol, a nie spánok v topánkach.“)

Slamený panák

Keď namiesto toho, čo tvrdí oponent, kritizujeme niečo, čo v skutočnosti ani netvrdí (ľahšie sa bije do slameného panáka).

Vyberanie čerešničiek

Selektívny prístup k dôkazom a faktom, vyberanie len tých, ktoré nám sedia do názoru. („Poznám päť stránok na internete, kde hovoria to isté, čo ja.“)

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Téma

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.