Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Tvorcovia oranžového vína, ktoré ocenil aj Guardian: Učíme sa deliť si zodpovednosť

20.07.2017, 14:00 | © 2017 News and Media Holding

Oranžové je nové biele, tvrdí v júnovom špeciále o víne britský denník The Guardian a zároveň odporúča Oranžistu ročník 2015 zo Slovenska. Ide o víno zo Slobodného vinárstva, ktoré je súčasťou Majera Zemianske Sady blízko Hlohovca. Majer a okolitú pôdu spravuje rodina Loveckých, konkrétne štvrtá a piata generácia po pôvodnom zakladateľovi Emanuelovi Schwarzovi. Celkovo obhospodaruje pôdu s rozlohou 360 hektárov, z ktorých väčšinu vlastní a len menšiu časť si prenajíma. Hoci je to na rodinnú firmu vcelku veľký rozsah zeme, je pravda, že vinohrad z nej tvorí len približne 17 hektárov.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Podnikanie

Na históriu predkov nadviazali manželia Olga a Pavol Loveckí, keď sa v roku 1992 dostali vďaka reštitúciám k pôde a vinohradu, ktoré im komunisti po vojne vyvlastnili. Ich deti dopĺňajú, že vinárska tradícia sa týka len samotného priestoru, kde sa realizuje. Inak je takmer všetko úplne iné ako v predvojnovom období. Vrátane značky. Predtým sa tu totiž vyrábalo víno pod názvom K trom boxerom.

„V tom čase bol boxer novým vyšľachteným plemenom psa. Môj prastrýko bol nadšencom tohto plemena a jedným zo zakladajúcich členov klubu boxerov na Slovensku. No nepokračovali sme v tom, už to stratilo zmysel. A keď na majer prišli deti, nechcela som, aby na niečo nadväzovali. Mali už svoje predstavy a prišli s názvom Slobodné vinárstvo,“ spomína mama Olga Lovecká.

Rodinná „stráž“ Slobodného vinárstva na Majeri Zemianske SadyZdroj: Miroslava Spodniaková

Dodáva tiež, že čo sa týka vinárstva, tak v ňom prenechávajú s manželom všetko na deti. Označujú ho za ich emancipačný projekt. V prípade ostatnej poľnohospodárskej pôdy a jej využitia je však stále hlavou rodiny otec Pavol. No vzhľadom na jeho pokročilejší vek sa už zvyšok rodiny snaží „angažovať“ ho len v najvážnejších situáciách, keď si sami nevedia rady.

Loveckí majú dve dcéry – Katarínu a Agnes. Agnes je spolu s Michalom Kuropkom, manželom Kataríny, konateľkou a vlastníčkou vinárstva. Vo firme však pôsobia aj ich partneri – Katarína, ako aj Agnesina partnerka Andrea Jesenáková. Hoci je vinárstvo vecou piatej generácie, deti vďačia rodičom za veľa. Vďaka ich rozumným rozhodnutiam mohli začať s vínom v roku 2010 už so všetkým potrebným – revitalizovaným viničom aj rôznym zariadením. Nábeh tak bol na bežné pomery relatívne rýchly, stačil im naň jeden polrok.

Kohút v logu

Neprehliadnuteľnou súčasťou Slobodného vinárstva je jeho logo. Spája kohútiu hlavu s postavou muža v obleku. Rodina oslovila mnohých známych umelcov, víťaz súťaže o logo mohol vyhrať víno. Podmienku mali len jedinú – muselo na ňom byť autentické zviera, ktoré v tom čase skutočne na statku žilo (a nemala to byť mačka). Zvíťazil nápad z dielne umelkyne Edity Klembas s kohútom, ktorý bol v tom čase pánom dvora.

Vinári kohút

Zdroj: TREND.sk

Sloboda vo všetkom

V dvoch vinohradníckych honoch pestuje rodina rôzne odrody vína – Rulandské šedé, Rizling rýnsky, Savignon, ale aj napríklad Frankovku modrú či Alibernet. Vinárstvo je len menšou časťou jej aktivít. I keď jedinou, ktorej výrobu aj finalizujú. Spracúvajú totiž ešte mak. Ale najviac pôdy zaberá pestovanie hustosiatych obilnín a kukurice, ktorú spolu s ďalšími plodinami predávajú do okolitých podnikov. Aj víno najskôr manželia Loveckí predávali do neďalekého podniku Huberta, ale keď za nimi na majer prišli deti s tým, že budú robiť víno, tak ich v tom rodičia maximálne podporili.

„Hovoriť o nejakej storočnej vinárskej tradícii sa v našom prípade nedá aj preto, že v krajinách, kde má vinohradníctvo a vinárstvo skutočne takú dlhú históriu, to znamená oveľa viac, ako len pestovať sto rokov na nejakom území vinič,“ tvrdí dcéra Katarína Kuropková Lovecká. „Tam tí nasledovníci skutočne vyrastali pod dozorom svojich predkov, odpozorovali od nich spôsoby práce a spolu vína ochutnávali. To bolo na Slovensku historicky prerušené.“

Zdroj: TREND.sk

„Čím je v rodinnej firme viac ľudí, tým dôležitejšie je delenie funkcií.“ 

Vďaka „novej krvi“ Slobodnému vinárstvu trvalo oveľa kratšie ako iným podobným podnikom prísť na trh s inovatívnymi prístupmi. „Určite to súvisí aj s tým, že nikto z nás neštudoval enológiu. Púšťame sa odvážnejšie do vecí, ktoré už určite skúšajú aj inde, ale na Slovensku stále veľmi výnimočne,“ dodáva dcéra Agnes. Ona sama vyštudovala ekonómiu a je členkou rockovej skupiny. Staršia Katarína je advokátka a jej manžel Michal zase roky pôsobil ako daňový konzultant, naposledy v renomovanej právnickej firme.

„Že sme Slobodné vinárstvo, platí vo všetkom. Experimentovať s vínami máme možnosť vďaka tomu, že máme vlastné hrozno. Nemusíme si ho kupovať. K výrobe oranžových vín dozrievajúcich na šupkách sme prišli intuitívne. Pretože to, čo ostalo po vyprešovaní, bolo niečo krásne,“ dopĺňa Katarína. No aj intuícia má svoje obmedzenie – skúsenosti z poslednej sezóny môžu zužitkovať najskôr o rok, pri ďalšej oberačke.

Slobodné vinárstvoZdroj: Miroslava Spodniaková

Prenájom nevyšiel

Čo privedie mestských ľudí s dobre rozbehnutou kariérou alebo biznisom odísť na vidiek a začať pracovať s pôdou? „Bolo to veľké dobrodružstvo, lebo ani jeden z nás nie je poľnohospodár. Toho sme sa najviac báli. Ale zistili sme, že to nie je to najdôležitejšie. Oveľa dôležitejšie bolo, čo ešte stále dokáže náš otec, a to poradiť si aj v neriešiteľnej situácii. A navyše vie zohnať a nadchnúť ľudí pre vec,“ spomína na začiatky mama Olga Lovecká.

No na majer neprišli manželia hneď. Keď ho získali v reštitúcii, žili v Bratislave a obe dcéry boli ešte školopovinné. „V tom čase sme si nevedeli predstaviť sem prísť. Navyše, manžel rozbiehal vtedy už stavebnú firmu. Pozemky sme preto prenajali.“ Pôvodne na päť rokov, ale už v treťom roku zistili, že to nie je cesta. Majer schátral ešte viac, a preto museli konať. A tak sa naň v roku 1997 presťahovali najskôr rodičia.

Slobodné vinárstvo v číslach
(tis. €)
Slobodné vinárstvo v číslach
PRAMEŇ: Finstat.sk, TREND

„Bolo mi jasné, že ak do toho nepôjdeme, na konci života to budem ľutovať. Že ani nevyskúšam, či by som obstála,“ spomína mama. Študovali preto všetky dostupné knihy a časopisy, chodili na všetky možné semináre, prihlásili sa do Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Dcéry najskôr navštevovali majer len cez prázdniny. No postupne sa pridali aj ony a od roku 2010 už na majeri pracuje komplet rodina. V rovnakom roku zároveň založili vinárstvo.

„Potrebovali sme niekoho, kto sa rozumie vinárstvu. Kto to študoval a baví ho to, čo nakoniec nebol až taký problém. Problémy sú niekde inde, v nedostatku ľudí,“ ponosuje sa mama Lovecká. Aj v ich regióne je problém zohnať niekoho pracovať na pôde. Oveľa radšej idú mladí ľudia za obchodných zástupcov s mobilom a služobným autom. Poľnohospodárstvo je v ich očiach niečím dehonestujúcim. Aj pre nedostatok zamestnancov sa rodiny vzdala nedávno chovania dobytka.

Slobodné vinárstvoZdroj: Miroslava Spodniaková

Chýbajúce vzory

Dcéry spočiatku ani nepočítali s tým, že by sa do farmárčenia pridali. „V osemnástich som si vôbec nevedela predstaviť, že by som sem prišla žiť,“ tvrdí Katarína. Pomohol jej pobyt v cudzine v rámci projektu vzdelávania dospelých, ku ktorému ju doviedol otec. Zažila tak francúzskych poľnohospodárov a ich fungovanie v rodinných firmách.

„Videla som, aké sú to typy ľudí, a veľmi sa mi to páčilo. Pôsobili nezávisle a schopne. Mladí ľudia na Slovensku však takúto skúsenosť nemajú kde vidieť, keďže u nás bola rodinná tradícia obhospodarovania pôdy zlikvidovaná komunistickým režimom a ľudí, ktorí sa vrátili na svoju pôdu a znovu hospodária, nie je veľa.“

Že bude žiť celá rodina pokope na majeri, si nevedeli spočiatku predstaviť ani rodičia. Vidieť si do spoločnej kuchyne, ako to opisuje mama. Ale tiež si uvedomovali, že ak deti neprídu, budú musieť svoju činnosť nejako ukončiť, pretože už mali svoj vek.

Zať Michal sám o sebe tvrdí, že bol osem rokov dušou aj telom daňovým konzultantom. Dlho pôsobil vo firme z takzvanej veľkej štvorky. „Bola to osem rokov moja životná náplň. Ale potom som odhalil svoje limity. Pretože ten svet funguje tak, že ak chcete postupovať v hierarchii a stať sa napríklad partnerom, musíte robiť najviac. Síce za obrovské peniaze, ale so stovkami hodín nadčasov.“ Predošlú prácu hodnotí ako veľmi náročnú a únavnú. Až prišla príležitosť v podobe rozbehu vlastného vinárstva.

Slobodné vinárstvoZdroj: Miroslava Spodniaková

Nástrahy rodiny

Rodinné podnikanie je podľa Agnes náročnejšie ako iný biznis práve v tom, že pracujete s rodinou. Tu, možno trochu prekvapivo, oceňujú všetci fakt, že niečo už vo svojich kariérach dosiahli, a preto mohli prísť s vlastnými skúsenosťami. „Napríklad ja som uvažovala o príchode na farmu od šestnástich rokov. Ale určite som sem nechcela prísť s tým, že nič neviem,“ konštatuje Katarína.

Mohlo by sa zdať, že pri spojení takých vyprofilovaných ľudí sa ťažšie dospeje k spoločným záverom. „Práveže sme sa už všetci veľmi dobre poznali. Vlastné slabé miesta, ale aj slabé miesta tých ostatných. Čiže keď vzniknú medzi nami hádky, už vieme, čo na koho použiť,“ dopĺňa Agnes. Zároveň predtým všetci pôsobili v tímoch a uvedomovali si, že podriadenie sa celku je dôležitejšie ako individuálny názor. Či už ide o rockovú kapelu alebo právnickú kanceláriu. „Preto sa v zásade vieme dohodnúť lepšie ako niekto, kto sa dohodnúť nechce. Pretože my chceme nájsť riešenie,“ dodáva Michal Kuropka. Prirovnáva to k demokracii, ktorá je síce pomalá a vychádza z nej menej, avšak kvalitných rozhodnutí.

So zásahmi do chute vína musia súhlasiť všetci 

Zároveň dodáva, že všetci systematicky pracujú na tom, aby sa k sebe správali jasne a transparentne. „Navyše sa učíme deliť si zodpovednosť a nechávať potom rozhodnúť každého jedného o tom, čo má na starosti. O to menej sa stáva, že všetci sa musíme vyjadrovať ku všetkému. Šetrí nám to aj čas,“ poznamenáva Agnes a dodáva, že čím ich je vo firme viac, o to dôležitejšie je delenie funkcií. Najväčšie rozhodnutie, ktoré spolu urobili, bolo to, keď sa dohodli, že budú vyrábať čisto prírodné vína. Medzi ďalšie kľúčové rozhodnutia určite patria tie, ktoré súvisia so zásahmi do chute vína. Vtedy je dôležité, aby s tým súhlasili všetci.

Bezpochyby je ich spolunažívanie náročnejšie v čase žatvy a oberačky. Vtedy sa robí veľmi veľa a neustále, častejšie prídu aj hádky, pretože nikto nestíha a ďalšia práca sa valí. „No zasa nie je to tak, že sa stále hádame. Zišli sme sa tu ľudia s podobnými názormi,“ odľahčuje Agnes.

Slobodné vinárstvoZdroj: Miroslava Spodniaková

Vinárstvo do vena

Michal Kuropka uvádza ešte ďalší netradičný dôvod, prečo vbehol do biznisu svokrovcov – neudržateľnosť sociálneho systému. „Pracoval som aj pre finančné inštitúcie, a ak mi niekto povie, že dôchodkové pripoistenie, ktoré je nadviazané na štátne dlhopisy, má o niekoľko rokov zabezpečiť môj dôchodok, tak mu neverím.“

Sám pochádza z rodiny, kde sa jeho rodičia starajú o svojich rodičov, a tak to podľa neho funguje. Zdôrazňuje tiež význam rodinných firiem pre ekonomiku ako takú. Práve tento typ podnikania a nie veľké nadnárodné korporácie je základom nielen nemeckej či rakúskej ekonomiky, ale má svoje miesto aj v susednom Česku. „Pretože tieto firmy sa nepresunú za daňovými stimulmi do inej krajiny alebo keď sa ekonomike dočasne menej darí, nepresťahujú výrobu do menej rozvinutého štátu.“

Slobodné vinárstvoZdroj: Miroslava Spodniaková

Nielen slovenským, ale celosvetovým trendom vo vinárstve je zlučovanie existujúcich podnikov do obrovských celkov. Viditeľné to je v súčasnosti hlavne vo Francúzsku. Na Slovensku tento trend už spustili finančné skupiny a ich odídení partneri. V zahraničí sa to deje aj preto, že sa vo vinárstve buď nenájde zručný potomok na pokračovanie vedenia, alebo, ak sa aj jeden nájde, nemá na vyplatenie ostatných majiteľov.

Takýchto príbehov nie je málo. I keď typické rodinné vinárstva s históriou niekoľkých generácií vo Francúzsku či v Taliansku sa už od malička snažia aspoň jedno z detí doviesť k tomu, aby podnik neskôr prevzalo a viedlo.

„Pri mojom pobyte vo francúzskych vinárskych rodinách som skutočne zažila bál, kde sa zišli významné vinárske klany a v podstate to bol priestor na dohadovanie sobáša, ktorý by mal aj obchodný zmysel. Čiže tomu vinárstvu je tam niekedy podriadené všetko,“ spomína dcéra Katarína.

Slobodné vinárstvoZdroj: Miroslava Spodniaková

Každému po zásluhe

Podobné príbehy podnikateľských rodín vo svete sleduje najmä Michal Kuropka. „Myslím si, že jediná rozumná cesta, ako udržať majetok pokope, je trust. Iba členovia, ktorí sa aktívne podieľajú na chode firmy, majú niesť úžitky z podnikania,“ konštatuje. Čo sa týka jeho detí, tvrdí, že nebude na ne tlačiť, aby študovali enológiu, iba ak by chceli. Z vlastnej skúsenosti vie, že to nie je kľúčové pre vedenie podniku. Dôležitejšie je vedieť prijímať informácie a pracovať s nimi. „Pokojne sa môžu venovať aj niečomu inému. Napríklad hudbe. Ale musia počítať s tým, že tí, ktorí zostanú v podniku aktívne, budú o ňom aj rozhodovať.“

Jeho úvahy o truste sú zatiaľ výlučne teoretické. Aj preto, že o tomto modeli sa veľa hovorí, ale prakticky ho využíva len málo rodinných firiem. Jedným z mála príkladov je jedna z najstarších talianskych vinárskych rodín Antinori. 

Dotácie by si zaslúžili lepšie pravidlá

Manželia Loveckí rozbiehali reštituovanú farmu v roku 1997 len z vlastných financií. Dostať sa v tom čase k štátnym dotáciám jednotlivci takmer nemali šancu a eurofondy ešte neboli. „Paradoxom je, že vtedy sme vedeli hospodáriť so ziskom aj bez dotácií. Dnes už žiaľ nie. Všetky ceny výrazne stúpli, napríklad strojov či hnojív sú na úrovni okolitých štátov. Ale komodity predávame prakticky za tie isté ceny, ako keď sme to tu rozbiehali, napríklad pšenicu,“ porovnáva Olga Lovecká zo Slobodného vinárstva.

Navyše je rozdiel aj v podpore poľnohospodárom medzi jednotlivými štátmi. Napríklad na Slovensku sa dotácie pre poľnohospodárov zdaňujú, čo je relatívne tunajšie špecifikum v EÚ. „Dvadsať percent z peňazí určených Úniou na poľnohospodárstvo sa vracia do štátneho rozpočtu a použije na niečo úplne iné.“

Aj keď vďaka dotáciám fungujú aktuálne v Únii takmer všetci, mohli by byť tunajšie pravidlá podľa Loveckých adresnejšie. „Poľnohospodárstvo samo osebe je čisté podnikanie. Učí vás veľkej pokore, pretože nemôžete prikázať, aby zapršalo.“ Dotácie však priniesli do poľnohospodárstva priveľa peňazí. V podstate sa vo veľkom hospodári len pre ne. Pritom cieľom by mali byť inovácie, dosahovanie poľnohospodárskej sebestačnosti jednotlivých krajín.

Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy:

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 29/2017. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie

Tagy Rodinné firmy

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.