Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Odvodový bonus nezomrel. Len odpočíva

02.08.2017, 15:00 | Michal Lehuta | © 2017 News and Media Holding

Rozpočtový deficit reformy sa dá vyriešiť. Vážnejší problém sú prerozdeľovacie vplyvy

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Ekonomika

Vznámom skeči britskej komickej skupiny Monty Python predavač v drobnochovateľstve pri reklamácii mŕtveho papagája zaryte tvrdí, že vták mŕtvy nie je. Že si vo svojej klietke len tak odpočíva a nenechá sa zobudiť. Podobný problém sa vynára s vlajkovou reformou najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a solidarita (SaS) – s takzvaným odvodovým bonusom.

Richard Sulík nepripúšťa, že by bol jeho návrh radikálnej reformy daní, odvodov a sociálnych dávok mŕtvy. Napriek zásadnej kritike od blogera Mariana Jánoša i prepočtom inštitútu INESS, z ktorých vyplýva vysoký deficitný vplyv na rozpočet. Svoju srdcovú reformu líder liberálov opravuje a na kritiku reaguje, za čo si iste zaslúži rešpekt.

Rozpočtový deficit súčasného nastavenia odvodového bonusu sa dá vyriešiť tak ako každý schodok. Zvýšením daní alebo znížením verejných výdavkov. Vážnejším problémom sú veľké prerozdeľovacie vplyvy: mnohým ľuďom by bonus uškodil (po zneutrálnení vplyvu na rozpočet ešte väčšiemu počtu). A veľa konkrétností v jeho prepočtoch ostáva stále nedoriešených.

Čo je odvodový bonus

Richard Sulík sa odvodovému bonusu venuje už viac ako dekádu. Rovnomennú štúdiu obhájil na Ekonomickej univerzite v Bratislave ako svoju diplomovú prácu. Strana SaS, vtedy ešte aj s Jozefom Mihálom ako spoluautorom, tento systém pretláčala počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 – 2011, dostal sa aj do programového vyhlásenia kabinetu. Predčasný koniec vlády, ale aj odpor ostatných koaličných strán však tieto reformné snahy zahatali. Odvtedy je pri vláde Smer-SD.

O čom je vlastne odvodový bonus? Ide o reformu, ktorá by zvýšila čisté príjmy väčšiny ľudí a zároveň by obmedzila mnohé sociálne dávky, dôchodky a rôzne daňové výnimky. Súčasný systém viac ako osemdesiat sociálnych príspevkov by nahradila základná dávka vo výške životného minima (v čistom 123 eur mesačne), na ktorú by mal nárok každý. Pre zamestnaných by mala formu odvodovej odpočítateľnej položky (preto názov „odvodový bonus“), ktorá by sa s výškou príjmu postupne znižovala. Okrem toho by boli v sociálnom systéme už len materská, dávka pre osamelého rodiča a pre invalidov.

Postupne by sa tak znížili aj dôchodky len na úroveň životného minima: súčasní dôchodcovia by ich dostávali ešte po starom prostredníctvom vyrovnávacej dávky, novým by sa však penzie znižovali. A ľudia by si na ne museli sporiť sami: prostredníctvom druhého piliera a ďalších foriem sporenia a investovania.

Súčasný dôchodkový systém, kde dôchodok dlhšie poberajú skôr bohatí, ktorí žijú dlhšie, sa R. Sulíkovi zdá nespravodlivý. Odvodový bonus však túto nespravodlivosť zásadne nemení, keďže na väčšinu dôchodku si budú musieť ľudia našetriť sami. U bohatých to bude logicky viac a u chudobných zasa menej.

Nie až také marginálne zdanenie

Výhodou odvodového bonusu by bol plynulý prechod od závislosti od sociálnych dávok do zamestnania, keďže nárok na bonus by sa s výškou príjmu znižoval len veľmi postupne. V súčasnosti dlhodobo nezamestnaní ešte rok po zamestnaní poberajú celú dávku v hmotnej núdzi, po tomto období však o ňu prichádzajú. Toto takzvané marginálne zdanenie dosahuje podľa Sulíkovej kalkulácie pri najnižších mzdách výšku až 82 percent, čo môže nezamestnaných demotivovať v akejkoľvek snahe zarábať si prácou. Odvodový bonus toto marginálne zdanenie v čistom drží pod 50 percentami.

Niektorí politici sú však aj tak skeptickí. Martin Dubéci z pripravovanej politickej strany Progresívne Slovensko prízvukuje, že dávky a sociálna podpora nie sú na Slovensku také štedré, aby významne demotivovali od zamestnania sa. Ukazuje to napríklad porovnanie pomeru sociálnych dávok k mediánovému príjmu v krajine v rámci OECD. Takúto dávkovú „pascu chudoby“ na Slovensku veľmi nenašla ani štúdia Svetovej banky z roku 2012. Poberatelia dávok v hmotnej núdzi sú napríklad v menšine medzi nezamestnanými a ekonomicky neaktívnymi.

Prečo teda všetci dlhodobo nezamestnaní neutekajú do práce? „Ak je niekto bez vzdelania a pracovných návykov, nepomôže mu ani odvodový megabonus. Je veľmi malá šanca, že ho niekto zamestná,“ vysvetľuje nesúlad medzi dopytom a ponukou na trhu práce M. Dubéci. V kontraste s tým chce R. Sulík výdavky na aktívne politiky trhu práce zrušiť – ráta s nimi ako s úsporou.

Problémom reformného návrhu môžu byť jeho rozpočtové náklady. Sulíkove výpočty z vlaňajšej publikácie Odvodový bonus III ešte v januári spochybnil bloger Marian Jánoš. Ten predsedovi SaS na blogu Denníka N vyčítal napríklad to, že nadhodnocuje verejné príjmy, ktoré by štátu plynuli v novom systéme. Tým, že za reprezentanta všetkých príjmov v krajine považuje ročné zisťovanie miezd, ktoré nezahŕňa živnostníkov ani ich zamestnancov. Tí však v priemere zarábajú menej, a preto sú menšie aj daňové a odvodové príjmy od nich.

Zásadná reforma z dielne SaS mala zvýšiť čisté príjmy väčšiny ľudí a zjednodušiť systém dávok 

R. Sulík na kritiku reagoval tak, že odvodový bonus nanovo prepočítal a niektoré z blogerových výhrad do výpočtu aj zakomponoval. M. Jánošovi sa na tlačovej konferencii dokonca poďakoval. Na aktuálnych číslach za rok 2016 prepočet ukazuje, že Sulíkova vlajková reforma by už nemala mať negatívny vplyv na rozpočet. Ale len vtedy, ak zdravotný odvod dvihne z deväť na desať percent a zároveň zruší strop na jeho platenie. Z odvodu sa tak stane prakticky ďalšia daň.

Na prepočty bonusu sa pozrel aj liberálny ekonomický inštitút INESS. Ten vplyv systému na verejné financie pri deväťpercentnom zdravotnom odvode so stropom vypočítal na mínus jednu miliardu eur. Ak by sa systém zaviedol podľa zadaných parametrov, verejné financie by zvýšili svoj deficit o viac ako jedno percent HDP. Na porovnanie, tohtoročný slovenský deficit očakáva Európska komisia na úrovni 1,3 percenta HDP.

Podobne inštitút INEKO na číslach za rok 2014 vypočítal nadhodnotenie príjmov o viac ako dv miliardy eur. Konkrétny prepočet mali jeho analytici zverejniť až po uzávierke TRENDU.

Kto by stratil...

Deficit akejkoľvek reformy je však vždy riešiteľný: R. Sulík môže v systéme zvýšiť daňové a odvodové sadzby alebo znížiť výdavky a vplyv na rozpočet môže byť nulový. Zásadnejším problémom sú prerozdeľovacie vplyvy, ktoré by reforma priniesla.

Jedným z nich je ten, že živnostníci prestanú byť odvodovo zvýhodnení oproti zamestnancom. Mnohí z nich teda budú štátu musieť platiť viac ako doteraz. „Pohoršia si nepracujúci, bezdetní zdraví jednotlivci alebo páry bez záväzkov,“ vypočítava ďalej publikácia k reforme.

Keďže verejné financie sú hrou s nulovým súčtom, v prepočte o dve miliardy vyššie čisté príjmy ľudí musia byť kompenzované nižšími verejnými výdavkami alebo vyšším daňovo-odvodovým zaťažením iných príjmov. „Keď sa bude zaťažovať menej práca, bude sa viac zaťažovať kapitál, teda príjmy z podnikania,“ odpovedal R. Sulík na otázku TRENDU. Rovná daň vo výške 19 percent by sa tiež platila z vyšších daňových základov a mala by priniesť zhruba dvojnásobok dnešných príjmov.

Časť z poklesu verejných výdavkov by zasa malo predstavovať postupné rušenie dôchodkových dávok v dnešnej výške, dávok v nezamestnanosti, kompenzácie práceneschopnosti a iných výhod. Po novom by si na tieto životné situácie ľudia museli sporiť alebo sa dodatočne poistiť. Online kalkulačka odvodového bonusu či takzvané odvodové koliesko, ktoré strana používala v predvolebnej kampani v roku 2012, na vyššiu potrebu sporenia na dôchodok či iné nevýhody neupozorňujú. Zdôrazňujú iba vyššie čisté príjmy.

… a kto si polepšil

Naopak, v Sulíkovom systéme by si polepšili rodičia s deťmi do troch rokov, keďže návrh síce znižuje materské dávky ako percento zo mzdy, ale predlžuje ich trvanie na celé tri roky dieťaťa. Polepšiť by si mali tiež málo zarábajúci, ktorým bonus čisté príjmy zvýši.

Odvodový bonus aj preto nemusí byť ako mŕtvy papagáj z úvodu článku. Naozaj môže zatiaľ len odpočívať. Ak sa SaS dostane v budúcnosti do vlády, je pravdepodobné, že ho bude do programového vyhlásenia znovu tvrdo pretláčať. Ani potom však reforma nebude mať na ružiach ustlané. Pretože zvýšená pozornosť médií a tlak na podrobnejšie prepočítavanie dosahov isto vynesú na svetlo ďalšie prerozdeľovacie vplyvy, ktoré veľkým skupinám obyvateľstva nemusia byť po vôli.

Jozef Mihál, ktorý reformu ešte ako člen SaS s R. Sulíkom pripravoval (dnes zakladá novú stranu s poslancami okolo Miroslava Beblavého), sa bonusu teraz už skôr stráni. Pre TREND sa vyjadril, že v novej strane bude presadzovať iné riešenia. Ako príklady uviedol zníženie minimálnych základov pre živnostníkov, zjednodušenie účtovania či nadviazanie nezdaniteľných častí na rast priemernej mzdy. 

Čo na to TREND

postupné znižovanie sociálnych dávok spolu s príjmom zo zamestnania motivuje nájsť si prácu

základná dávka bez podmienok pre všetkých garantuje (veľmi) minimálny životný štandard

jednoduchosť systému, spravodlivosť zdaňovania (rovnaké zdanenie rôznych príjmov)

polepšia si rodiny s deťmi a málo zarábajúci zamestnanci

niektorým skupinám systém uškodí (napríklad mnohým živnostníkom, budúcim dôchodcom s nižšími príjmami)

čistý príjem zo základnej dávky bude len 123 eur mesačne (menej ako dnešné sociálne dávky s príspevkami)

ľudia si budú musieť sami nasporiť na dôchodok (povinný päťpercentný odvod z čistej mzdy do druhého piliera nestačí) a poistiť sa z čistých príjmov proti práceneschopnosti a nezamestnanosti

diskriminácia matiek bez obdobia poistenia podľa vzdelania

všetky vplyvy nie sú dostatočne prepočítané

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.