Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Som alternatíva voči Ficovi, ale neurobím pre to čokoľvek

02.08.2017, 15:00 | Zuzana Petková | Filip Obradovič | © 2017 News and Media Holding

Nehrňme sa do jadra EÚ, kde bude na prvej pozícii prerozdelenie migrantov a na druhej spoločné ručenie za vklady a harmonizáciu daní, hovorí Richard Sulík

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Rozhovor

Ešte pred dvoma rokmi by povedal, že V4 nemá zmysel, ale pre opačný postoj zoskupenia voči Bruselu v téme migranti zmenil názor. Situáciu v Maďarsku nehodnotí kriticky, v Poľsku už áno. Ak sa Slovensko má zbližovať so západnou Európou, tak len pri iniciatívach, ako je spoločná ochrana hraníc. Tvrdí, že odvodový bonus je rozpočtovo neutrálny, reformu zdravotníctva predstaví na jeseň a o zmene dlhovej brzdy sa s koalíciou baviť nebude. Richard Sulík aj o tom, ako chce nahradiť Roberta Fica v kresle premiéra.

Nedávno ste v Európskom parlamente [EP] hlasovali proti sankciám voči Maďarsku za to, že premiér Viktor Orbán porušuje demokratické princípy v Maďarsku. Prečo?

Považujem to za príliš silný zásah Európskej únie do suverenity štátu. To si musia vyriešiť voliči tej krajiny s premiérom. Napríklad tak, že ho nebudú voliť.

Nepredstavuje V. Orbán v horšej podobe to, čo doma vyčítate Robertovi Ficovi?

Situáciu v Maďarsku v súčasnosti ešte nehodnotím tak kriticky, aby bolo treba aktivovať článok sedem [Článok 7 európskeho dohovoru o ľudských právach, o ktorom sa hlasovalo v EP, umožňuje začať konanie voči krajine, ktorá ho porušila, pozn. TREND]. Nehlasovať za niečo je plné právo poslanca. V prípade Maďarska som sa tak rozhodol. Ale už napríklad Poľsko vnímam kritickejšie najmä preto, že poľská vláda chce vymenúvať a odvolávať sudcov.

Je správne, ak v EP chránite také politické správanie, ktoré doma pri Smere kritizujete?

Nie. To je váš pohľad. Správam sa tak, že primárne mám záujem o Slovensko. Zaujíma ma, čo sa deje v štáte, v ktorom žijem.

Nezastali ste sa V. Orbána aj preto, lebo je vám sympatický kvôli múru, ktorý postavil proti utečencom?

Jednoznačne mi je sympatický, že postavil plot. Ale to nie je dôvod môjho hlasovania.

Považujete Roberta Fica za rovnako škodlivého politika, ako je Viktor Orbán?

Ja to hlavne neporovnávam. Viktor Orbán mi žily netrhá a ani to, čo sa deje v Maďarsku na vnútropolitickej scéne.

Čo teda Poľsko, budete hlasovať za sankcie a prečo?

Vnímam, že poľská vláda bude vymenúvať a odvolávať sudcov, čo je silné porušenie princípu trojdeľby moci. To je pre mňa bod zlomu. Nesledujem však Poľsko tak podrobne, neviem, ako sa to celé vyvinie, aké budú pozmeňujúce návrhy, preto som sa zatiaľ nerozhodol, či budem za.

Sme spolu vo V4, kde Slovensko jednoznačne vytŕča aj preto, že sme v EÚ integrovaní hlbšie ako ostatní. Je vám tento spolok blízky?

Zažil som dve alebo tri sedenia V4, ktoré som viedol ako predseda národnej rady. Nemal som pocit, že je to významné zoskupenie, ktoré by mohlo niečím pohnúť. Až v poslednom čase vnímam prínos V4 v tom, že členské štáty sa spojili v odmietavej pozícii voči migrantom a postupovali spoločne.

Ale práve kvôli tejto pozícii zostala V4 trochu na periférii.

Ale na periférii čoho? Bruselu? Ktorý tu chce rozdeľovať utečencov? Tak to som za. Tam sa vôbec nehrňme, aby sme my v rámci nejakej pomýlenej solidarity prijali tisícky utečencov.

Je na stole otázka, či máme byť v spolku s krajinami ako Poľsko a Maďarsko, kde vládnu ľudia s autoritatívnym myslením. Ste za to, že by Slovensko malo zostať vo V4?

Je to formálne zoskupenie, ktorému prikladáte príliš vysokú váhu.

Ale je podstatný pre vývoj v regióne.

Ale nie na Slovensku. Tu je podstatné, koľko kradne tretia vláda Roberta Fica. V Smere je ideová prázdnota a toto akoby vás vôbec netrápilo.

Poďme teda na Slovensko vo vzťahu k EÚ. Váš postoj je taký, že nedôverujete európskym inštitúciám?

Neverím, že ak európski politici prijmú teraz nové pravidlá, tak ich aj dodržia. Preto, lebo porušili staré a viem ich vymenovať minimálne päť – Maastricht, článok 125, článok 123 zmluvy o EÚ, Schengen, Dublin. Prečo si myslíte, že dodržia nové?

Aj voliči na Slovensku by si mohli povedať, že slovenskí politici doteraz nič poriadne neurobili, tak ani tí ďalší nespravia. Je toto správny prístup?

Je našou úlohou vysvetliť, že my sme iní politici ako tí pred nami.

Čiže to by malo byť ambíciou nových politikov v Európe, ktorí chcú hlbšiu integráciu EÚ?

Sú tam stále tí istí, nie noví.

Hovorí sa o mne, že neviem robiť kompromisy. Ale v roku 2010 som ich urobil až priveľa 

Nový je napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý chce tiež hlbšiu integráciu.

Dobre, jeden. Ďalší sú starí – Juncker, Merkelová.

Prečo odmietate jadro EÚ, napríklad dobudovanie eurozóny?

Čo to konkrétne znamená – dobudovať eurozónu?

Konkrétne napríklad bankovú úniu.

Eurozóna bola dizajnovaná bez bankovej únie. Ale keďže európski lídri nemali silu dodržať vlastné pravidlá, prípadne mali iné záujmy, napríklad zachraňovať vlastné banky, tak narušili celú koncepciu. Odvtedy je v systéme obrovská nerovnováha a musia vymýšľať ďalšie veci, lebo nechcú nechať choré banky skrachovať. Bankovú úniu nevnímam ako súčasť eurozóny, nevidím žiadnu logickú súvislosť. Veľa politikov to robí, že bankovú úniu spája s eurozónou, ale nie je to pravda.

Predstavme si, že dobudovanie eurozóny bude pokračovať a vy sa stanete slovenským premiérom. Presadzovali by ste vystúpenie z nej?

Nie. Stratégia, ktorú by Slovensko malo raziť, je, že si splníme naše záväzky z členstva a budeme mať v prvom rade na zreteli záujem slovenských občanov. Konkrétne to znamená, že ak dôjde na stôl opatrenie o ochrane schengenských hraníc, budeme za. Na druhej strane, keď príde bod o bankovej únii, povieme jasné nie.

Otázka je, či si krajiny eurozóny budú môcť vyberať len to, čo sa im zachce. Spomína sa tiež spoločné ministerstvo financií.

To keď počujem, vlasy sa mi dupkom stavajú.

Ak máme jednu menovú úniu a niekoľko ministerstiev financií s rôznymi fiškálnymi politikami, ako môže celok dlhodobo fungovať?

Prečo by nemohol? Doteraz to ako bolo? EÚ má 70 rokov a nefunguje zle preto, že sme nemali európske ministerstvo financií. Je to preto, že približne pred dvadsiatimi rokmi bola nadizajnovaná eurozóna so základnými konštrukčnými chybami, bola zle uvedená do prevádzky, lebo sa prijali aj krajiny, ktoré nemali v eurozóne čo hľadať. Eurozóna je obrovský problém, spoločné ministerstvo ho nerieši. Ani omylom.

Nie ste ani za harmonizáciu daňových základov?

Nie. Ak budeme súhlasiť s tým, neubránime sa harmonizácii daňových sadzieb.

Načo má byť Slovensko podľa vás v EÚ?

Aby sme mali jednotný trh, voľný pohyb kapitálu, osôb, tovaru.

Máme najviac vybudované štruktúry v regiónoch zo všetkých opozičných strán 

Nedobiehali sme našich susedov rýchlejšie práve vďaka hlbšej integrácii, ako majú oni?

Ale v poslednom čase sa Česko vzďaľuje nám.

Česku sa ekonomicky darí najmä pre hospodársku politiku.

A vidíte. O tom, aký je blahobyt v krajine, rozhoduje to, ako je spravovaná. Na Slovensku by sa ani nemuselo reformovať, stačila by slušná vláda. A pocítili by sme, keby sa ukradlo o miliardu menej, napríklad v zdravotníctve. O blahobyte nerozhoduje, v akom sme spolku, koľko sa integrujeme a kde odovzdáme suverenitu.

Inštitút finančnej politiky vypočítal, že HDP Slovenska je vďaka euru vyšší o desať percent, ako by bol bez neho. Neveríte tomu?

Neviem, ako to rátali. Ale rovno odrátajte dve miliardy, ktoré sme museli poslať do Grécka vo forme neodvolateľných a bezpodmienečných záruk. A sú v našom dlhu. V tejto výške sme si mohli zobrať úver a dostavať D1. Neviem, či inštitút zohľadnil aj túto skutočnosť. Alebo či zohľadnil riziko, že Draghi [Mario Draghi, šéf ECB] už vykúpil štátne dlhopisy za 2 000 miliárd. Bol by som opatrný s porovnávaním.

Čiže vravíte, že Slovensko by sa nemalo podieľať na aktuálnych snahách opraviť v EÚ, čo je pokazené?

To nie je pravda. Máme pripravených 23 konkrétnych návrhov, ako opraviť pokazené. Ale najprv by museli tí, ktorí rozhodujú, dodržiavať vlastné platné pravidlá. Tým treba začať.

Nedávny prieskum agentúry Polis ukázal, že 70 percent respondentov je za to, aby sme boli v jadre EÚ. Ak by ste boli premiér, išli by ste proti väčšinovému názoru Slovákov?

Prieskum Polisu nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Je to, akoby som sa opýtal ľudí, či chcú nižšie dane, 99 percent, okrem politikov a daňových úradníkov, odpovie áno. Otázka by mala byť postavená: Chcete nižšie dane a zrušiť vysoké školy zadarmo? V prípade jadra mala byť otázka postavená tak, či sú zaň, aj keď to bude znamenať prerozdeľovanie migrantov. To by bolo korektné.

Prečo všetko obraciate len na migrantov?

Lebo ide o najväčší aktuálny problém EÚ.

Aký problém s nimi má Slovensko, veď je ich na našom území 16?

Pre Slovensko je to potenciálny problém. Ale bavme sa o EÚ, pre Úniu je to najväčší problém. Vyplývajú z neho teroristické útoky, sexuálne ataky na uliciach. Ďakujme pánu Bohu, že tu máme len 16 migrantov.

Nie je to populistické, že pri niektorých otázkach vám vyhovuje nazerať na tému len zo slovenského uhla, a keď ide o migrantov, ktorí v SR nie sú, odrazu vnímate aj celoeurópsky kontext?

Logickým dôsledkom diskusie o jadre EÚ bude ešte väčší tlak, aby sme prijali ďalších migrantov. To nie je sci-fi z roku 2500, ale reálne veci, ktoré sa môžu onedlho udiať. Nenarobme si rovnaké problémy ako Nemecko, Francúzsko, ktoré prijali migrantov a nevedia, čo s tým. Ich vlastní obyvatelia sú nešťastní, rodičia majú strach pustiť dcéry samy do školy. Nehrňme sa do jadra EÚ, kde bude na prvej pozícii prerozdelenie migrantov a na druhej spoločné ručenie za vklady a na tretej harmonizácia daní. Staňme sa súčasťou len takých iniciatív, ktoré nám niečo prinesú. Napríklad spoločnú ochranu hraníc.

Ako by ste definovali SaS? Pôvodne ste sa označili za liberálov...

Nie som liberál západoeurópskeho typu. Lebo to sú čistí socialisti. Sme strana, ktorá bojuje za slobodu jednotlivca, konkrétne občana Slovenskej republiky.

Prestali ste zdôrazňovať témy, ktoré boli na začiatku pre SaS dôležité – dekriminalizácia marihuany, registrované partnerstvá, viac rozprávate o migrácii a záujmoch Slovenska. Netlačíte sa do priestoru, kde sú strany ako Sme rodina a ĽS-NS?

Ak porovnáte dva naše politické programy z roku 2010 a 2016, nenájdete tam žiadny významný rozdiel. Je pravda, že nie vždy všetko komunikujeme rovnako intenzívne. Ale obsahovo sa SaS nezmenila. Sme názorovo konzistentná strana. Sme strana o skutočných hodnotách, nech to znie akokoľvek otrepane. My sa nikam netlačíme, to oni sa tlačia do nášho priestoru.

Nemal som pocit, že V4 je významné zoskupenie. Až v poslednom čase vnímam jeho prínos v spoločnej pozícii voči migrantom 

Ako to myslíte?

Boris Kollár zo Sme rodina rozpráva to, čo ja už dávno. Veď som v roku 2014 vystúpil z frakcie liberálov EP, lebo chcú Spojené štáty európske. Vtedy ešte Kollárova strana ešte neexistovala.

Aké musí mať človek hodnotové nastavenie, aby sa mohol stať členom strany?

Pýtame sa ho na jeho názory. Napríklad či si myslí, že je dobré vystúpiť z EÚ. Už sme mali takých, ktorí povedali áno. Tých sme do strany nezobrali. Ale rovnako sme nevzali takých, ktorí hovorili, že poďme vítať migrantov. Máme teda nejaké presvedčenie, ktorého sa snažíme držať. Samozrejme, prispôsobujeme našu komunikáciu tak, aby sme získali čo najviac voličov. Ale nemeníme naše postoje.

Keď Martin Poliačik nie je proti migrantom, strana nie je celkom kompaktná. Čo s tým chcete robiť?

Sme tolerantná strana. Martin tu už je. Pri výbere členov ide o prevenciu, aby sa nestalo, že v strane bude príliš veľa rôznorodých názorov. A Martinov názor je možno až v deväťdesiatich percentách postojov úplne kompatibilný s hodnotami SaS.

Fakt, že ako strana sa posúvate do iného priestoru, potvrdzuje aj odchod Jozefa Mihála. Podľa neho sa SaS začala odkláňať od pôvodných hodnôt a s tými novými sa nestotožňoval.

Nám sa nepodarilo zistiť, čo bol skutočný dôvod odchodu Jozefa Mihála. Bolo komunikovaných viacero dôvodov. V každom prípade sa snažím, aby sa naše postavenie nemenilo. My sme neboli v minulosti za migrantov a teraz sme proti. V minulosti sme sa k tomu nevyjadrovali, lebo to nebol problém.

SaS má povesť bratislavskej strany. Platí to?

Máme najviac vybudované štruktúry v regiónoch spomedzi všetkých opozičných strán. Máme krajské kancelárie vo všetkých krajských mestách, okresných šéfov vo všetkých okresoch. Robíme množstvo regionálnych aktivít. Je pravda, že v minulosti sme kvôli nášmu sídlu aj voličskej základni boli vnímaní najmä ako bratislavská strana. Ale vynakladáme veľa energie na to, aby sme boli plnohodnotnou celoslovenskou stranou.

Ste stranou len pre bohatých alebo chcete zabojovať aj o sociálne slabšie skupiny?

Hájime záujmy podnikateľov. K tomu sa otvorene hlásime, pretože tvrdíme, že ak sa bude dariť im, tak sa bude dariť všetkým. Oni sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Ak to niekto chce zlomyseľne skrátiť, tak povie, že sme strana pre bohatých ľudí. Ale to by som nepovedal, pretože odvodový bonus pomôže práve tým nízko zarábajúcim ľuďom.

Práveže nie všetkým. Základná dávka odvodového bonusu je o desiatky eur nižšia ako životné minimum.

Dnes je dávka v hmotnej núdzi pre jednu osobu 62 eur.

Ale štát vám ju môže dorovnať do sumy životného minima, ktoré je takmer dvesto eur.

Sú dva základne príspevky. Dávka v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Keď ich dáte dokopy, máte 118 eur. Odvodový bonus vám dáva 123 eur. Ak dnes chcete niečo navyše, musíte ísť niečo robiť, aby ste dostali napríklad aktivačný príspevok. Ale v prípade úplného ničnerobenia máte len tie dve dávky. Rozdiel je päť eur.

Prečo by vás mali voliť sociálne slabší ľudia?

Pretože chceme odbúravať bariéry medzi pracovaním a nepracovaním. Keď dnes nerobíte, dostanete peniaze, o ktorých sme sa bavili, ale len čo začnete pracovať, takmer všetky vám štát zoberie. Nezamestnaní ľudia, ktorí nemajú pracovné návyky a nedokážu sa dostať na trh inak než zametaním chodníkov, majú obrovský problém. Okrem toho aj matky majú výrazný dôvod nás voliť, keďže im odvodový bonus dá výrazne viac, ako majú dnes.

Prečo odvodový bonus diskriminuje matku, ktorá nemá strednú školu?

To nie je pravda. Dostane toľko isto.

Ale materskú predsa nedostane. Máte tam podmienku, že matka musí mať strednú školu alebo odpracované tri roky.

Bavíme sa o matke, ktorá nemá žiadnu školu a nepracovala. Tá si môže zarátať okrem životného minima na seba ešte jedno ďalšie životné minimum (123 eur). Matka, ktorá zatiaľ nepracovala, ale vychodila strednú alebo vysokú školu, si môže zarátať dve životné minimá. Považujem to za korektné.

Je našou úlohou voličom vysvetliť, že my sme iní politici ako tí pred nami 

Je to nastavené proti Rómom?

To hovoríte vy. Je to nastavené tak, aby pre tie matky, ktoré mali vysoký príjem, nebolo dieťa ekonomickým trestom. Chceme, aby matky, ktoré predtým dobre zarábali, rodili deti.

Bloger Marian Jánoš spochybnil začiatkom roka prepočty odvodového bonusu. Urobili ste úpravy, následne ste to dali prepočítať analytikom INESS a tí povedali, že aby to bolo rozpočtovo neutrálne, treba nájsť miliardu eur.

Nie je to také jednoduché. Nejaké čísla má INESS, nejaké máme my. Ak dáme bokom zdravotníctvo, bavíme sa o o dvoch desatinách percent HDP, ktoré chýbajú. Stačí zmeniť nejaký koeficient. Odvodový bonus, ak nechám bokom zdravotníctvo, je na nule. Na to dám krk.

Dobre, ale zdravotníctvo sa nedá dať bokom.

Tam si musíme naozaj povedať, čo s tým spravíme. Môžeme zvýšiť sadzbu zdravotného odvodu v rámci odvodového bonusu, ale to nie je riešenie. Náklady na zdravotníctvo rastú posledných desať rokov oveľa rýchlejšie než HDP a s tým treba niečo robiť. Ako som už avizoval, koncom roka predstavíme reformu zdravotníctva. Potom bude mať zmysel sa rozprávať aj o deficite v zdravotníctve. Sme jediní, ktorí idú do hĺbky, ale to neznamená, že dokážeme komplexné makroekonomické modely vypočítať na stotiny presne.

Ste ochotní robiť pri odvodovom bonuse kompromisy, aby ste ho dokázali uviesť do života?

Samozrejme, ale to budem riešiť až na koaličnom rokovaní. Pred voľbami hovoríme, že toto je projekt, s ktorým ideme do boja. O mne sa síce hovorí, že neviem robiť kompromisy, ale v roku 2010 som ich urobil až priveľa. Dodnes ma mrzí, že som súhlasil s hnilým kompromisom pri zvyšovaní DPH.

Na jeseň sa zvedie súboj o novú podobu dlhovej brzdy. Zapojíte sa do diskusie tak, aby výsledok bol čo najmenej zlý?

Viem si predstaviť diskusiu o čistom dlhu, ale o ten im nejde. To je len pohodlie pri financovaní štátneho dlhu. Pri investičnej výnimke tvrdia, že nemajú na výstavbu diaľnic. Ale ja im odkazujem, nech nekradnú a bude na diaľnice.

Súhlasíme, že investičná výnimka je najhoršie riešenie, ale ešte je v hre kompromis v podobe zrušenia klesania sankčných pásiem dlhu. O tom sa nebudete baviť?

Nie, nech sankčné pásma pekne ostanú. Štát má hospodáriť vyrovnane. To je dlhodobo jeden z podstatných bodov nášho programu. Teraz sme po dlhom čase blízko k tomu, aby sme dosiahli vyrovnaný rozpočet, a nevidím jediný dôvod, prečo by sme to mali meniť. Našim deťom sme to dlžní.

Hrozí, že v parlamente prejde investičná výnimka, keďže Sme rodina už prejavila záujem sa o tom rozprávať.

Keď to Boris Kollár s nimi zobchoduje, nech sa spovedá svojim voličom. My to robiť nebudeme.

V prípade, že by ste skladali vládu, s veľkou pravdepodobnosťou by ste potrebovali koaličných partnerov. Je téma jadra EÚ taká zásadná vec, že by ste sa nevedeli dohodnúť?

Ak by som mal súhlasiť s kvótami pre utečencov, tak je to principiálna vec.

No potom to vyzerá tak, že by ste dnes zložili len vládu s kotlebovcami a Sme rodina.

Veľmi predbiehate. Uvidíme deň po voľbách. Čestné pionierske, že sa nezaoberám tým, s kým by sme mohli jedného dňa poskladať vládu. Jediné, čo viem povedať, je, že Smer a Kotleba sú pre nás „no go“.

Čiže Robert Fico je horší ako Andrej Danko?

Robert Fico je hlavne predseda veľkej strany a napáchal veľa zla v tejto krajine. My sme tí, ktorí ho idú nahradiť, nie s ním kolaborovať.

Andrej Danko a jeho typ politiky vám neprekáža?

Dvoch sme vylúčili, všetci ostatní sú prijateľní.

Chcete byť premiér?

SaS je alternatívou k Smeru. Z tohto pohľadu som alternatívou k Robertovi Ficovi. Ale nie je to tak, že po ničom inom netúžim a som ochotný pre to urobiť čokoľvek. 

Richard Sulík (49)

V dvanástich rokoch s rodičmi emigroval do západného Nemecka. Na mníchovskej univerzite Ludwig Maximilian Univesität študoval fyziku a ekonómiu. Titul inžiniera si v roku 2003 dokončil na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Po návrate na Slovensko založil firmu Fax & Copy, skupinu riadil desať rokov a následne predal. V roku 2010 sa jeho strana Sloboda a Solidarita dostala po prvýkrát do parlamentu so ziskom 12 percent. Dva roky bol predsedom Národnej rady SR. Od roku 2014 je europoslancom. Žije v Bratislave so svojou družkou, má štyri deti.

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Rozhovor

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.