Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Ako sa z prezidenta stal bezdomovec

Žijem na Ukrajine vyše trinásť rokov. Zúčastnil som sa na troch revolúciách. Mám len jedno občianstvo, ukrajinské, a nepodarí sa im vziať mi ho. Chcú zo mňa urobiť človeka bez domova, ale to sa nestane! Nehodlám nikde ostať. Budem si nárokovať legitímne právo na návrat na Ukrajinu.

12.08.2017, 04:52 | Adrian Peter Pressburg | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Toto vyhlásenie prečítal poslednú júlovú stredu z pripraveného textu bývalý gruzínsky prezident a bývalý ukrajinský gubernátor Michail Saakašvili. Kamera ho nenasnímala dokonale upraveného za profesionálne osvetleným rečníckym pultom, ale rozrušeného a stojaceho kdesi v záhrade či parku len v košeli a bez kravaty.

Svoj odkaz, prednesený v kostrbatej ukrajinčine, si zavesil na YouTube sám. Reagoval ním bezprostredne na informáciu Štátneho migračného úradu v Kyjeve, že ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal návrh akejsi komisie, aby mu bolo odňaté štátne občianstvo Ukrajinskej republiky.

Hlava štátu sa zjavne skryla za kulisu Prisťahovaleckého úradu, aby sa mohla neskôr podľa potreby vyhovoriť, že návrh nevzišiel z podnetu prezidentskej kancelárie a on len podpísal, čo mu predložili.

Neprehliadnite

„Ľstivým spôsobom“

Nasledujúci deň rozniesli tlačové agentúry do sveta mrazivú zvesť o prekvapivom zákroku Kyjeva proti prominentnému politikovi a poskytli Saakašvilimu príležitosť na vyjadrenie. Okrem toho sám rozvíril sociálne siete.

„Porošenko sa rozhodol pripraviť ma o moje občianstvo ľstivým spôsobom, zatiaľ čo som mimo krajiny!“ citovala ho agentúra TASR. Dodala, že tento gruzínsky exprezident a teraz i mediálna celebrita prišiel o občianstvo svojej pôvodnej domoviny „ešte v roku 2015, keď bol vymenovaný za gubernátora ukrajinskej Odeskej oblasti“.

Aj za týmto aktom stál prezident. Gruzínsky. Giorgi Margvelašvili. Podľa gruzínskeho zákona síce občan automaticky stráca svoje gruzínske občianstvo nadobudnutím cudzieho, má však právo požiadať prezidenta o výnimku a povolenie mať dvojité občianstvo. M. Saakašvili tak neučinil a ministerka obrany Tina Chidašeliová to predvlani obrátila posmešne proti nemu: „Saakašvilimu je gruzínske občianstvo nanič. Veľmi dobre prejavil svoju lásku a oddanosť k vlasti. Ak niekto mal (o ňom) čo len teoretické pochybnosti, (teraz) všetci vidia oddanosť Saakašviliho, pre ktorého gruzínske štátne občianstvo nič neznamená,“ uviedla.

Aj prezident G. Margvelašvili si vtedy s chuťou verbálne rypol do svojho predchodcu v úrade (vystriedal ho v novembri 2013). Tvrdil, že Saakašvili „urazil svoju vlasť i úrad hlavy štátu“, keď sa vzdal gruzínskeho občianstva.

Nestihol sa premeniť na plnokrvného Američana, Západoeurópana či Ukrajinca. Je skôr svetoobčan ako Gruzínec 

Bolo to neobjektívne zveličovanie situácie už aj vzhľadom na to, že Gruzínsko sa v tom čase s veľkým pátosom postavilo za Ukrajinu ako za krajinu, ktorá tiež prišla o časť svojho územia, a to pričinením Ruska. Aj keď G. Margvelašvili obrúsil v porovnaní so Saakašvilim protiruskú rétoriku, nepoľavoval v úsilí o koordinovaný postup s Ukrajinou pri začleňovaní oboch štátov do transatlantických bezpečnostných štruktúr. Prepožičanie sa Saakašviliho na experiment s radikálnym čistením Odeskej oblasti od korupcie z postavenia gubernátora s mimoriadnymi právomocami nemožno preto označovať za urážku gruzínskeho štátu.

Margvelašviliho možno viac škrelo politické dedičstvo jeho svetobežníckeho predchodcu, ktorý počas deviatich rokov úradovania (2004 – 2013) pretlačil v parlamente presun početných prezidentských právomocí na parlament a na vládu. Prezident prestal stáť na základe novelizovanej ústavy z roku 2004 na čele vlády a musel sa naučiť deliť o moc so šéfom exekutívy.

Zdroj: Profimedia.cz

Nadaný a predurčený, ale na čo?

Temperamentný a energiou sršiaci tridsiatnik Michail Saakašvili tak vtedy na jednej strane preukázal schopnosť zavádzať svoje naštudované vedomosti o zastupiteľskej demokracii do praxe. Na druhej strane mu jeho výbušná povaha nedovoľovala ostávať pasívne vtesneným v zúženom rámci pre výkon činnosti najvyššieho ústavného činiteľa.

Vnútorní démoni ho často hnali do extrémov, keď sa prestal kontrolovať a nástojil z pozície sily na plnení svojich bezosporu príkladných predsavzatí. Chýbal a dodnes mu chýba zmysel pre 

Dočítajte celý článok
Článok je súčasťou prémiového obsahu, vyšiel v týždenníku TREND 32/2017. Ak ste predplatiteľom a článok sa nezobrazuje celý, skontrolujte si prihlásenie a prečítajte si rýchly návod ako získať prístup k digitálnym službám TRENDU.
Vyberte si predplatné od 3,99 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 1

Rubrika Svet

Tagy Michail Saakašvili