Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Megafarma z juhu: Agrárny biznis potrebuje mladú krv

17.08.2017, 13:00 | Ivan Haluza | © 2017 News and Media Holding

Polovica ľudí pracujúcich v slovenskom poľnohospodárstve má vyše 50 rokov. A nie jedno tunajšie družstvo jeho vlastníci predali inému investorovi iba preto, že po odchode ich lídra do dôchodku ho nemal kto mladší nahradiť. Žiadny iný biznis v krajine nepotrebuje omladenie personálu viac ako agrárna výroba. A tá je ešte prínosná pre celú krajinu. Lebo ak by sa sem potraviny iba dovážali, ich ceny by sa zvyšovali. A aj na obrobené polia sa vždy pozerá lepšie.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika

Podnikanie

Preto o to viac poteší rozbehnuté zapracúvanie novej generácie do vedenia juhoslovenského poľnohospodárskeho družstva Sokolce neďaleko Veľkého Medera. Nielen preto, že je to s takmer siedmimi tisícmi hektárov polí a vyše 11-tisíc prasatami a kravami jeden z najväčších agrárnych podnikov Slovenska. Ale aj preto, že v jeho vedení už má svojho syna jeho dlhoročný predseda Peter Lelkeš, ktorý je na Slovensku jedným z najuznávanejších agrárnych manažérov.

Nielen na samotnom družstve Sokolce iste mnohí veria, že Peter junior podedil po otcovi čo najviac. Veď Lelkeš senior radil všetkým slovenským ministrom pôdohospodárstva a vedie aj viaceré farmárske organizácie. Syn to však nemá v tradične konzervatívnom poľnohospodárstve vôbec ľahké a mnohé modernejšie postupy riadenia musí na otcovom družstve zavádzať aj napriek zaťatým zubom starších družstevníkov.

Farmármi od prvej republiky

Lelkeš junior je už štvrtou generáciou agrárnej histórie svojej rodiny. Farmárčil už jeho pradedo. Počas prvej medzivojnovej Československej republiky obrábal pri Sokolciach zhruba 30 hektárov. No po druhej svetovej vojne mu ich štát zobral, lebo bol maďarskej národnosti. Aj jeho postihlo uplatňovanie kolektívnej viny pri povojnovom usporiadaní Európy.

V rodine však na farmárčenie nezanevreli. Otec Lelkeša seniora vyštudoval poľnohospodárstvo a dotiahol to až na post hlavného ekonóma sokolského družstva. A v jeho šľapajach išiel aj jeho syn. I keď zvažoval aj iné možnosti.

„Mamina pracovala ako zdravotná sestra, tak som po gymnáziu zvažoval aj štúdium medicíny, no napokon som išiel na Ekonomickú fakultu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Chcel som robiť to, čo môj otec,“ spomína Lelkeš senior, ktorý hneď po univerzite nastúpil k otcovi na družstvo Sokolce. Nikde inde nikdy nepracoval. Je v ňom už 35 rokov. V roku 1990 tam prevzal po otcovi aj post hlavného ekonóma potom, ako ten odišiel do dôchodku.

Syn to dotiahol ešte ďalej ako otec. Od roku 1997 sa stal najvyšším manažérom družstva – jeho predsedom. I keď, ako sám hovorí, vždy ho najviac bavilo riadiť práve ekonomiku a financie podniku. Veď popri práci doštudoval aj audit a je členom Slovenskej komory audítorov.

Zdroj: Maňo Štrauch

Poriadne široké polia i stáda

V Sokolciach napriek ťažkému ponovembrovému prechodu na trhové hospodárstvo, ktorý položil na kolená mnohé iné družstvá, Lelkeš starší udržal i zveľadil veľké družstvo, do ktorého bolo postupne začlenených až deväť menších družstiev. Za ročné tržby viac ako jedenásť miliónov eur a vyše 210 pracovníkov by sa nemusela hanbiť ani fabrika.

Družstvo nemá len rozsiahle polia a stáda zvierat, ale aj vlastný mlyn, predajne mäsa i čerpačku motorových palív. A je lepšie vyzbrojené aj na zvládnutie najvážnejšieho neduhu agrárnej výroby – časté kolísania cien obilnín i olejnín. Do vlastných skladov si vie uložiť celú svoju úrodu a s jej predajom počkať na najlepšie trhové ceny. A vybudovalo si aj vlastné výrobne krmív, ktoré v plnej miere vystačia pre jeho stáda zvierat.

„Hlavné je mať racionálne strategické ciele, ktoré však ešte musí manažér vedieť preniesť do každodennej bežnej operatívy,“ opisuje základy svojho úspechu Lelkeš senior s tým, že sokolskí družstevníci podnik nikdy neohrozili ani príliš veľkým utrácaním. „Nejde nám o limuzíny pred domami, ale o dlhodobú prosperitu podniku,“ hovorí predseda družstva. Po rozhovore to aj naozaj potvrdí tým, že na fotenie do poľa ide svojím SUV Mitsubishi. Nič okázalé. Iba väčšie auto praktické do terénu.

Okrem riadenia vlastného družstva zastupuje tunajších chovateľov kráv aj pri obchodných rokovaniach s najväčšou tunajšou mliekarňou – bratislavským Rajom v rukách nemeckého Meggle. Radí tiež ministrom pôdohospodárstva. A aj sám mal viacero ponúk, aby prešiel do štátnej správy slovenského poľnohospodárstva, no vždy odmietol. „Výzvy boli rôzne, ale ja som nielenže chcel zostať nezávislý a neutrálny, ale moja hlavná úloha je zabezpečiť prosperitu pre naše družstvo,“ hovorí Lelkeš senior.

Pre čerstvého šesťdesiatnika je teraz najväčšou výzvou postupný presun podniku na novú generáciu. „Omladenie fariem je pre nás poľnohospodárov teraz najvážnejšia výzva, a tak kde s tým začať najskôr, keď nie doma u seba,“ pokračuje otec Lelkeš.

Zdroj: TREND.sk

K rodinnému biznisu cez traktory

Lelkeš junior si na otcovu radosť tiež zvolil tú istú školu ako on. „Išiel som na nitriansku univerzitu, lebo som chcel robiť to isté, čo otec. Od detstva som za ním rád chodil na družstvo a zadeľovanie práce a riadenie ľudí ma bavilo už ako chlapca pri hraní strategických počítačových hier. Pripadá mi to také podobné, aj keď sa môže zdať to porovnanie úsmevné,“ hovorí Peter mladší.

Skúsenosti však najskôr získal mimo rodinného podniku. Rok pracoval na farme v Nemecku a neskôr sa zamestnal v tunajšej sieti jedného nadnárodného predajcu agrárnej techniky. Po štyroch rokoch práce pre medzinárodnú firmu dokonca od nej dostal ponuku aj na budovanie širšej kariéry, no on radšej prijal ponuku otca, nech za ním príde na družstvo. „Veľmi oceňujem, že uprednostnil rodinný podnik pred kariérou v zahraničí,“ hovorí dnes otec.

„Omladenie fariem je pre nás poľnohospodárov teraz najvážnejšia výzva. A tak kde s tým začať najskôr, keď nie u seba doma.“ Peter Lelkeš starší 

Syn dodáva, že rodina je pre neho prvoradá, a tak nemohol otca odmietnuť. Navyše priamo na družstve pracuje aj jeho mamina Helena, ktorá sa stará o predajne družstva i jeho závodnú kuchyňu. V podniku je už od ukončenia štúdia na ekonomickej nadstavbe v Nových Zámkoch. Rovnako ako jej manžel je aj spoluvlastníčkou družstva a dokonca sedí v jeho predstavenstve.

Peter LelkešZdroj: Maňo Štrauch

No aj syn hovorí, že do družstva neprišiel len zo zodpovednosti k rodine, ale jednoducho ho táto práca aj lákala. „Náš agrárny podnik jej jedným z najväčších v krajine, a preto ma lákal aj sám osebe. Chcem pokračovať v tom, čo už aj otec vybudoval do dosť vysokej kvality,“ hovorí syn. S tým, že už pri príchode na družstvo videl viacero vecí, ktorými ho možno ešte viac zlepšiť.

Poriadok aj napriek hromženiu

Po príchode do podniku začal na ňom syn zavádzať hlavne väčší poriadok a efektivitu pri využívaní jeho mechanizácie. Množstvo starších strojov popredal a nakúpil nové, efektívnejšie. Napríklad z bývalých vyše 60 traktorov má dnes podnik len necelých štyridsať.

Na nových strojoch sa už pritom vďaka GPS systémom dá skontrolovať, či ich traktorista využíva na poli naozaj naplno, a to, či s nimi niekde nefuškuje poza chrbát vedenia družstva.

Takisto mladý Lelkeš zrušil napríklad aj dovážanie pracovníkov do podniku vlastným družstevným autobusom. „Autobus bol pre nás až príliš drahý, preto sme od toho odstúpili. Navyše naši ľudia zasa necestujú do práce z nejakých horibilných vzdialeností. Najviac dochádzajú zo zhruba 15 kilometrov,“ hovorí syn.

Prirodzene, za toto všetko nebol zďaleka iba chválený. „Povedzte farmárovi, že mu predáte jeho traktor, na ktorom jazdí už dlhé roky, a hneď zistíte, že to nie je len tak. A pri rušení autobusu dokonca mnohí hrozili aj podávaním výpovedí, i keď k tomu napokon neprišlo. Občas boli starší členovia družstva naozaj dosť nervózni,“ spomína Lelkeš mladší s tým, že keby to mal všetko podstupovať znova, už asi do toho radšej nejde. Raz pri ceste z práce dokonca zistil, že má na kolesách svojho auta uvoľnené skrutky.

Napokon však prijali ním zavedené novinky aj bývalí kritici. Hlavne potom, čo videli reálne zlepšenie výsledkov podniku. Trebárs len na naftu dal podnik za posledné štyri roky o 300-tisíc eur menej ako predtým. A zatiaľ čo donedávna podnik striedal zisky so stratami, tak posledné tri roky už bol stále v zisku. V rokoch 2014 až 2016 zarobil spolu takmer jeden a trištvrte milióna eur. „Lepšie výsledky máme aj vďaka tomu, že syn sa vyzná v mechanizácii lepšie ako my starší družstevníci. Aj vďaka lepším číslam má syn nielen odo mňa, ale aj od iných ľudí z vedenia podniku jasnú podporu,“ hovorí otec.

Zdroj: Maňo Štrauch

S pokojom ku kompromisom

Syn však nemal rozpory iba s ostatnými družstevníkmi, ale je celkom prirodzené, že na rozdielne pohľady prichádza aj v diskusiách so svojím otcom. „Ale vždy všetko riešime v pokoji a vždy vieme nájsť kompromis,“ hovorí otec. „Na otcovi si vážim, že rozhodne, až keď si vždy vypočuje aj moje argumenty,“ dopĺňa ho syn.

Rozdielne sa napríklad pozerajú na tempo modernizácie družstva. Syn by chcel všetko zlepšovať čo najrýchlejšie. Otec viac pozerá aj na to, aby to nebolo pre podnik až príliš finančne zaťažujúce. „Naším kompromisom potom je, že synom navrhovanú modernizáciu síce zrealizujeme, no rozložíme ju na dlhý čas, aby to bolo pre podnik bezpečné,“ hovorí otec. Už dlhšie tiež diskutujú o tom, či si má družstvo zachovať všetky svoje výroby. Veľa farmárov totiž iba obrába polia a nejde do riskantnejšieho chovu zvierat, keď mäso či mlieko po kolísaní cien často končia aj v stratách.

„Občas boli starší členovia družstva z mojich noviniek naozaj dosť nervózni. Keby som to mal všetko podstupovať znova, už do toho asi radšej ani nejdem.“ Peter Lelkeš mladší 

Lelkeš starší má jasný názor, že dobrý podnik potrebuje aj zvieratá, aby mal pre pôdu aj hnoj a nielen umelé hnojivá. Syn je o niečo prísnejší. Hovorí, že každú výrobu treba robiť iba v takej miere, ako sa to naozaj oplatí. Navyše zdôrazňuje, že na moderný traktor na obrábanie polí sa hľadá nový pracovník oveľa ľahšie ako kŕmič k zvieratám. Sčasti mu dávajú za pravdu aj nedávne kroky otca. Družstvo dakedy chovalo aj takmer tisíc oviec, no potom od nich úplne odstúpili. „Sami sme na vlastnej koži museli zistiť, že ovce naozaj viac patria na sever a u nás sa až tak neoplatia. Ich chov sme radšej zrušili,“ hovorí otec.

No ani syn debatu o budúcnosti výrob družstva neuzatvára menovaním toho, čo môže nabrať podobný osud ako ovce. Jednoznačne hovorí, že chce zachovať aj v budúcnosti všetky výroby podniku. Zároveň však upozorňuje, že na to bude musieť podnik získať aj dostatok nových mladých ľudí. Tak otec, ako aj syn to vnímajú ako svoju najväčšiu výzvu.

Omladenie so školami

Otec hovorí, že už dnes veľmi intenzívne spolupracujú so školami. Nielen s nitrianskou univerzitou, ale aj so základnými a strednými školami, lebo farmám nechýbajú len inžinieri, ale ešte viac radoví zamestnanci.

Družstvo napríklad organizuje pre školy exkurzie. Nech deti vidia, že poľnohospodárstvo je už tiež viac o moderných strojoch ako lopate a vidlách. Pri exkurziách Lelkešovcom vie pomôcť aj ich dcéra, ktorá v Sokolciach učí na základnej škole.

O zamestnancov družstvo bojuje aj väčšou ústretovosťou. „Vždy sa vieme s našimi ľuďmi dohodnúť, že ak majú niečo náhle v rodine, dáme im voľno. A tak mnohí, čo nám aj odišli do fabrík, z automotivu sa nám neskôr vracajú, že doma na družstve sú síce o niečo menšie platy, no pracuje sa im tu lepšie,“ hovorí otec s tým, že vekový priemer ich družstva je predsa len pod 45 rokmi. Sú teda na tom lepšie ako slovenský priemer. Syn však dodáva, že ak agrárne podniky chcú získať dostatok nových ľudí, musia ísť aj cestou zvyšovania platov.

Aby družstvo v budúcnosti získalo dostatok peňazí na svoje omladenie i nákup ďalších modernejších technológií, čo znova prilákajú viac mladých ľudí, syn dokonca pripúšťa aj to, že by podnik pribral finančného investora. Rovnako ako otec síce zdôrazňuje, že družstvo musí zostať v rodine, no predaj menšieho podielu si vie predstaviť.

Syn nemá stále nič isté

Dnešné delenie kompetencií medzi takmer 60-ročným otcom a 30-ročným synom je také, že otec je stále najvyšším šéfom firmy. Koordinuje činnosť všetkých biznisov podniku. Syn je zasa šéfom mechanizácie a niečo ako investičným riaditeľom. Práve v technológiách mu otec dôveruje najviac.

Kedy sa otec stiahne z vedenie družstva, zatiaľ nevie. No ako sám hovorí, iste odíde vtedy, keď bude vidieť, že je podniku viac na ťarchu ako na osoh. V najbližších rokoch otec chce na syna viac prenášať hlavne skúsenosti z účtovníctva a financií. V nich sa chce zlepšiť aj syn.

Obaja však zdôrazňujú, že syn nemá post nového lídra ešte rozhodne istý. Či bude práve on najschopnejším mladším manažérom družstva, ukáže až budúcnosť.

Navyše Lelkešovci síce sú rodinou s najvyšším podielom na vlastníctve družstva, no stále sú len jednou z deviatich rodín, ktoré majú v podniku významnejšie spoluvlastnícke zastúpenie. Lelkeš junior tiež nie je jediným mladším zástupcom rodín medzi zamestnancami podniku. Nových ľudí má v družstve až päť rodín. A z toho Rákócziovci podobne ako Lelkešovci už majú zástupcu aj v manažmente družstva. Ich syn vedie zasa sklady družstva a na starosti má aj zavádzanie bezpečnostných noriem v podniku.

Istotne však líderstvo v sebe mladý Lelkeš nezaprie. Súhlasne reaguje aj na, to či by vedel podobne ako otec viesť aj širšie farmárske zoskupenia, reprezentujúce záujmy celého domáceho agrosektora.

„Ak budem raz ja lídrom nášho družstva, je nevyhnutné, aby som bol aj vo vedení širších organizácií. Sme takí veľkí, že potrebujeme sedieť za stolom s takými odberateľmi, ako je trebárs Rajo. Lebo potrebujme informácie a potrebujeme byť na tepe nášho biznisu,“ hovorí syn. 

Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy:

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 33/2017. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie

Tagy Rodinné firmy

Diskusia (0 reakcií)

Nájdi vydanie

Výhody pre predplatiteľov TRENDU

  1. Zľavy

  2. Online služby

  3. TREND do tabletu

    • Aktuálny TREND aj archívne vydania na stiahnutie do aplikácií pre iOS/Android
  4. Ďalšie výhody

    • Doručenie do piatku vo Vašej schránke
    • Kedykoľvek si môžete zmeniť doručovaciu adresu
    • Kedykoľvek môžete prerušiť predplatné na ľubovoľný čas a neskôr si ho obnoviť

Všeobecné obchodné podmienky pre predplatné
Kontakt:
(02) 3215 3121-2, trendpredplatne@newsandmedia.sk

Darovací list na stiahnutie

Knihy a digitálne médiá

Tituly v našej ponuke máme na sklade a predplatitelia TRENDU si ich môžu objednať so zľavou. Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10 až 20-percentnú zľavu.

Prečo Dobré zmluvy

Naozaj sa dá spoľahnúť na vzory zadarmo stiahnuté z webu? Neznámeho pôvodu a niekoľko rokov staré? Dobré zmluvy prinášajú viac ako 150 aktuálnych vzorových dokumentov. Všetky sú overené advokátskou kanceláriou:

Ak ste predplatiteľ TRENDU, nezabudnite sa pred objednaním prihlásiť. Automaticky dostanete 10-percentnú zľavu. Pozrite si aj dokumenty na bezplatné stiahnutie.

Daňové vzory a judikáty

Daňové vzory obsahujú vzory 60 najčastejšie používaných dokumentov v daňovom konaní (komunikácii s daňovými úradmi), Daňové judikáty 40 reálnych judikátov z daňového práva s odborným komentárom. Vychádzajú z praxe skúseného daňového právnika - ich autorom je advokát JUDr. Patrik Benčík, ktorý má za sebou viac ako 100 daňových súdnych sporov. Niekoľko rokov pracoval ako právnik na vtedajšom Daňovom riaditeľstve SR, je autorom a spoluautorom viacerých odborných publikácií z oblasti daňového práva.