Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Máme lepšie nemocnice ako na Západe alebo ako sa zo strachu nebezpečne klame

Novinárska cena 2017: Najlepší analytický príspevok | Na chirurgiu priviezli 59-ročného pacienta, ktorý mal dva týždne bolesti brucha, vracal a nemal chuť do jedla. Do nemocnice ho prijímali s tým, že má kolaps, krvavú stolicu, veľmi nízky tlak a zrýchlenú činnosť srdca. Naordinovali mu lieky, transfúziu a monitorovali ho. Až na druhý deň, keď muž stratil vedomie, mu urobili urgentné CT vyšetrenie. Pri ňom zistili, že má žalúdok naplnený dvojitou vrstvou zrazenej krvi. Hneď ho previezli na sálu, no hodinu a pol po operácii pacient zomrel.

09.11.2017, 08:29 | Mária Hunková | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý prešetroval tento prípad, v nemocnici zlyhali. Pacientovi totiž mali hneď urobiť endoskopické vyšetrenie, ktoré by mohlo pomôcť včas odhaliť problém.

Nie je to ojedinelý prípad. Len vlani úrad riešil viac ako stovku opodstatnených podnetov pacientov či ich príbuzných na zle poskytnutú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach.

Gabriela Franková, kontrolórka českej Spojenej akreditačnej komisie, ktorá sa zaoberá hodnotením kvality nemocníc, prirovnáva zdravotníctvo k leteckému priemyslu či armáde. Rovnako ako tam, aj v zdravotníctve sa dá očakávať vysoký počet poškodených ľudí. Konkrétne v európskych nemocniciach 11 až 15 percent.

Ako (ne)meriame kvalitu

Pomenovať parametre, ktoré by mala dobrá nemocnica spĺňať, nie je problém. Určuje ich vyhláška ministerstva zdravotníctva, o niečo obšírnejšie ich stanovujú aj medzinárodné štandardy. Zdravotné poisťovne musia pravidelne zbierať čísla, aká je v nemocniciach celková úmrtnosť, ale aj pri konkrétnych diagnózach. Vyhodnocujú tiež, aký podiel pacientov preložili na jednotku intenzívnej starostlivosti, koľkých museli opakovane hospitalizovať či operovať a tiež podiel preležanín a nozokomiálnych nákaz. Čo nám teda hovoria tieto dáta? Takmer nič.

Pri väčšine parametrov majú na Slovensku zozbierané informácie minimálnú výpovednú hodnotu. TREND si vyžiadal od Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) aj dvoch najväčších poisťovní vyhodnotenie niektorých indikátorov kvality.

Neprehliadnite

Pozrime sa napríklad na parameter rehospitalizácií. Ide o indikátor, ktorý pacientovi povie, koľko chorých sa muselo vrátiť do nemocnice po tom, čo ich z nej prepustili ako údajne zdravých. Dáta za rok 2016 štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) uvádzajú, že do mesiaca opätovne prijali s tou istou diagnózou päť až šesť percent pacientov – podľa typu zdravotníckeho zariadenia – z celkového počtu hospitalizovaných. Dôvera vykazuje 17 až 28 percent.

Lepšie ako svetové nemocnice?

Na prvý pohľad to môže vyzerať, akoby sa pri poistencoch súkromnej poisťovne lekári menej snažili, lebo sa oveľa častejšie vracajú na preliečenie do nemocníc. To je však absurdné. Lekár nelieči pacienta podľa toho, kde je poistený. Oveľa pravdepodobnejšie je teda, že k zberu a vykazovaniu dát dochádza za rozdielnej metodiky. Aj NCZI napríklad meria rehospitalizácie na 100 hospitalizácií. Podľa centra boli vlani na úrovni 14 až 23 percent.

Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova Zdroj: Michal Smrčok

Ďalším dôležitým parametrom kvality nemocnice je počet reoperácií, teda opakovaných zákrokov. Dáta štátnej poisťovne sú optimistické. Podľa nich museli viackrát podstúpiť operáciu dve až tri percentá pacientov. Dôvera vykazuje sedem až 41 percent. NCZI dáta o reoperáciách nezbiera.

No najlepším príkladom sú vykazované nozokomiálne nákazy a preležaniny. Ako hovorí analytik INEKO Dušan Zachar, ak by sme verili oficiálnym dátam a boli by pravdivé, tak by na Slovensko húfne prúdili epidemiológovia a hygienici z celého vyspelého sveta, aby sa od nás podučili, ako to robíme, že v našich nemocniciach je výskyt nemocničných nákaz 10-násobne nižší ako v najkvalitnejších klinikách na Západe. Lenže západní odborníci nechodia, lebo je každému jasné, že naše dáta nesedia, dodáva analytik.

Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova Zdroj: Michal Smrčok

Aj na základe týchto údajov pritom zdravotné poisťovne odmeňujú nemocnice. Zákonom stanovené a sledované kritériá kvality ovplyvňujú platby od VšZP a Unionu ZP 20 percentami. Dôvera, ktorá okrem toho hodnotí aj to, či nemocnica odoslala pacienta do inej nemocnice alebo, naopak, niekoho prebrala, priemernú dĺžku hospitalizácie či ako si v nemocnici točia pacienta po oddelení, prikladá kvalite štyridsaťpercentnú váhu.

Ako pripomína Union ZP, posledná aktualizácia indikátorov kvality je z roku 2009. „V súčasnosti používané indikátory kvality sú bez pravidelnej aktualizácie, neporovnateľné s medzinárodnými indikátormi, s nedostatočnou validitou vstupných údajov a nevhodnou metodikou výpočtu a najmä bez záujmu odbornej či laickej verejnosti,“ konštatuje hovorkyňa poisťovne Beata Dupaľová Ksenzsighová.

Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova Zdroj: Michal Smrčok

Strach zdravotníkov

„Je dokázané, že neexistuje žiaden rozdiel, ak pracujete v prostredí, kde nemáte k dispozícii žiadne dáta, a v prostredí, kde máte prebytok chaotických dát. Ani v jednom a ani v druhom prípade nedokážete robiť správne rozhodnutia,“ komentuje Ľuboš Lopatka, ktorý štyri roky riadil súkromnú sieť nemocníc Svet zdravia. Tá sleduje indikátory kvality vo svojich zariadeniach nad rámec zákona. Cez jednotný nemocničný informačný systém napríklad monitoruje komplikácie po anestézii či pády pacientov.

V začiatkoch bolo podľa Ľ. Lopatku najväčším problémom popri efektívnom zbere týchto dát presvedčiť zamestnancov, že nie je zakázané hovoriť pravdu, ale zakázané je klamať, skresľovať či vylepšovať pozberané dáta. Väčšina zdravotníkov sa totiž obáva, že keď povedia pravdu o tom, koľko pacientov u nich dostalo dekubity, infekcie alebo koľkí padli na zem, lebo boli bez dozoru, budú za to potrestaní.

O medicínskych štandardoch mohli zdravotníci 25 rokov snívať 

Tento strach ovláda väčšinu personálu vo väčšine nemocníc. Podľa G. Frankovej je preto vždy dôležité, aby zber údajov o nežiaducich udalostiach nemal sankčný podklad. Zbierajú sa preto, aby si v nemocnici raz za pol roka vyhodnotili, či ich nie je veľa, či ide o individuálne alebo systémové zlyhanie, a následne urobili opatrenia, ktoré to zmenia. Nemá to slúžiť ako zámienka na zníženie platu nejakému zamestnancovi. „Treba si tiež uvedomiť, že nemá zmysel zbierať dáta v tom, v čom sú nemocnice excelentné, ale v čom, naopak, nie sú. Lebo len tak sa môžu posunúť dopredu,“ dodáva G. Franková.

Zdroj: TREND.sk

Štát sa ešte len rozhliada

Podľa Ľ. Lopatku by problém so zberom dát a ich vierohodnosťou mohlo vyriešiť zavedenie dobre fungujúceho jednotného nemocničného informačného systému. „Myslím, že pre ministerstvo zdravotníctva a tiež Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mala byť kvalita dát, včasnosť ich získania a správne roztriedenie kľúčovým cieľom. Dáta týkajúce sa kvality zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacienta by mali byť zásadné pri rozhodovaniach zdravotných poisťovní pri nákupe zdravotnej starostlivosti a tiež nástrojom pacienta pri rozhodovaní sa, do ktorej nemocnice či na ktoré oddelenie pri plánovaných zákrokoch pôjde,“ hovorí Ľ. Lopatka.

Úrad pre dohľad sa však kvalitou vôbec nezaoberá. Ako uviedol TRENDU, vykonávajú dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Kvalitou sa v rámci zazmluvňovania nemocníc zaoberajú poisťovne, odkázal. Ohodnotiť kvalitu slovenských ústavných zdravotníckych zariadení úrad nevie ani na základe dát, ktoré zbiera na účely DRG. To je platobný mechanizmus založený na úhradách za konkrétnu diagnózu, ktorý berie do úvahy napríklad aj rehospitalizácie pacientov. Ak v nemocnici opakovane prijmú pacienta s tou istou diagnózou, od poisťovne dostane menej peňazí.

Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova Zdroj: Michal Smrčok

Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva po svojom nástupe zriadilo Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorý má koordinovať štátne nemocnice. Podľa hovorkyne rezortu Zuzany Eliášovej v nich sleduje aj výkonnostné parametre. Do budúcnosti je podľa ministerstva jedným z cieľov úradu zadefinovať minimálne kvalitatívne štandardy v nemocniciach a následne dohliadať na ich dodržiavanie.

Na Inštitúte zdravotnej politiky pri ministerstve už dlhé mesiace v tejto súvislosti prebieha prieskum, aké indikátory vyhodnocujú vo svete a ktoré údaje možno zbierať v slovenských podmienkach. Analytici inštitútu vytvorili tabuľky so stovkami riadkov parametrov kvality. Nejaký čas však potrvá, kým ich roztriedia, kým pozbierajú zo slovenských nemocníc potrebné dáta a následne ich aj vyhodnotia. Dôležité však je, že sa na tom po rokoch vôbec začalo pracovať.

Hľadajú sa medicínske štandardy

Na to, že dlhodobo absentujú potrebné dáta, upozorňuje aj INEKO. Inštitút analyzoval 336 zdravotníckych ukazovateľov, ktoré sú dostupné v databáze OECD Health Statistics, pričom sa zameral na kompletnosť dát za roky 2002 až 2015. Analytici zistili, že v porovnaní so susednými krajinami Slovensku chýba v tejto databáze najviac údajov. S ich nedostatkom sa v inštitúte stretávajú aj pri každoročnom zostavovaní rebríčka nemocníc. Ako uvádzajú na svojej stránke, je to jeden z dôvodov, prečo „rebríčky komplexne nehodnotia kvalitu nemocníc, ale informujú o ich činnosti na základe nateraz dostupných údajov“.

Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova Zdroj: Michal Smrčok

Dát, ktoré možno zbierať a z nich vyhodnocovať kvalitu nemocníc, je mnoho. Oveľa viac, ako určuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Dôležité je tiež, v akej miere odosiela nemocnica pacientov do iných zdravotníckych zariadení, lebo si sama s nimi nevie rady. Aký majú podiel jednodňovej chirurgie, zdravotných sestier a lekárov na jedného pacienta či ako chorých točia po svojich oddeleniach. V zahraničí sú tieto indikátory dávno sledované. Niektoré slovenské, dokonca štátne nemocnice ich nesledujú. A ani štát, teda NCZI sa doteraz o ne nezaujímal.

Nielen výkonnostné dáta nemocníc však na Slovensku chýbajú. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko pripomína, že rovnako dôležité sú tzv. medicínske štandardy. Tie v praxi lepšie pomenúvajú kompetencie jednotlivých poskytovateľov a štandardizujú diagnostiku a liečbu. O medicínskych štandardoch mohli zdravotníci 25 rokov len snívať. Až posledné roky sa na nich začalo pracovať, no cesta k ich zostaveniu je ešte veľmi dlhá. S tým súvisí, že by sa malo napríklad určiť, koľko výkonov musí dané oddelenie či lekár vykonať, aby bolo kvalitné. Je totiž logické, že keď má pôrodnica len 200 pôrodov ročne, je v nej väčšie riziko pochybení ako v skúsenejšej, kde vykonajú 800 pôrodov za rok. Ide opäť o záležitosť, v ktorej majú v iných krajinách už dávno jasno.

Základom je personál

Podľa D. Zachara by bolo optimálnym stavom, keby pacienti pri výbere nemocnice mohli zohľadňovať viacero atribútov, na ktoré sa dá spoľahnúť. Počínajúc od vlastnej skúsenosti, cez referencie známych a odborníkov až po zverejnené tvrdé dáta o kvalite toho-ktorého zariadenia pri liečbe danej diagnózy. V súčasnosti pacienti najčastejšie idú na hospitalizáciu do tej nemocnice, ktorú im odporučí ambulantný lekár. Prípadne si vyberajú na základe referencií či rebríčkov zdravotných poisťovní, ktoré sú subjektívnym hodnotením pacientov.

Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova Zdroj: Michal Smrčok

Dôležité pre nich tiež je, aby nemocnica bola čo najbližšie k miestu ich bydliska. Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej je to spojené s tým, že príbuzní okrem psychickej podpory často suplujú prácu chýbajúceho personálu v nemocnici. Zabezpečujú hygienu, prevoz na vyšetrenia, nosia stravu do nemocnice.

V slovenských nemocniciach pracuje množstvo špičkových odborníkov. Napríklad v onkológii, kardiochirurgii či neurochirurgii sú na európskej či svetovej úrovni. O tom, že máme dostatok kvalitných ľudí, podľa M. Petka svedčí aj to, že mnohí z nich sa často vedia uchytiť aj v zahraničí. Problémom je ich nedostatok, ale aj zlé rozmiestnenie v rámci nemocnice.

Pre zdravotníkov je kvalita ich pracoviska daná adekvátnym materiálnym, technickým aj personálnym vybavením. Dôležité je tiež pre nich, aby mali dostatok času na individuálny prístup k pacientom, motivačné stimuly, ktoré by ich viedli k odbornému rastu, ale aj dobré vzťahy na pracovisku a rovnosť šancí. S tým čiastočne súvisí, ako sú nemocnice financované. Podľa L. Lopatku sú finančná stabilita nemocnice a kvalita zdravotnej starostlivosti spojené nádoby. Myslieť si, že sa dá robiť dlhodobo dobrá medicína vo finančne a ľudsky rozvrátenej nemocnici, je ilúzia. „Kvalitná zdravotná starostlivosť je nielen humánnejšia pre pacienta, ale aj lacnejšia pre zdravotné poisťovne,“ hovorí. No na druhej strane uznáva, že peniaze nie sú zaručeným kľúčom k úspechu. „Ak má niekto zle vychované deti, ktoré nevedia hospodáriť, nepomôže im tým, že im zvýši vreckové,“ vysvetľuje.

Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova Zdroj: Michal Smrčok

Zlá úroveň hotelových služieb

Napriek tomu, že Slovensko má mnoho špičkových odborníkov, podľa Ľ. Lopatku je naivné myslieť si, že vo všetkých medicínskych odboroch sa poskytuje na Slovensku starostlivosť na zahraničnej úrovni. Roky zanedbávaná obnova prístrojov, techniky, ignorovanie základných procesných princípov v prevádzke – napríklad opatrenia proti šíreniu nozokomiálnych nákaz, takmer neexistujúca vedecká výskumná činnosť, ako aj narušenie prirodzenej generačnej výmeny v nemocniciach má stále negatívny vplyv na oblasť kvality.

Nedostatky v kvalite infraštruktúry a vybavenia nemocníc priznáva aj sám rezort Tomáša Druckera. Podľa odhadu analytikov Inštitútu zdravotnej politiky slovenské zdravotníctvo potrebuje až niekoľko miliárd eur, aby sa kvalitatívne vyrovnalo najlepším krajinám OECD. „Ministerstvo zdravotníctva si je toho vedomé a už tento rok mali nemocnice po dlhom čase možnosť žiadať o viac ako 70 miliónov eur z kapitálových výdavkov, ktoré následne môžu investovať do modernizácie a rekonštrukcie,“ hovorí Z. Eliášová. Ďalších 150 miliónov eur má ísť na rovnaký účel z eurofondov.

Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova Zdroj: Michal Smrčok

Kvalitu nemocníc by v budúcnosti mala podľa rezortu ovplyvniť aj stratifikácia, ktorú pripravujú. V rámci nej sa majú nastaviť aj adekvátne personálno-technické a kvalitatívne normatívy, ktoré budú presnejšie reflektovať typológiu a potreby pacientov danej nemocnice. Základom stratifikácie je zoskupovanie výkonov a pacientov do špecializovaných centier, čo už je roky svetový trend. Tento postup je založený na tzv. Evidence based hospital referral, čiže na štatisticky potvrdenej súvislosti medzi počtom vyšetrených pacientov a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Slovensko zatiaľ za vyspelými krajinami, ktoré efektívne merajú kvalitu nemocníc, zatiaľ len vykročilo malými detskými krokmi. Je šanca, že ak budú mať nemocnice osvietené manažmenty a štát sa začne v tejto oblasti viac zaujímať, regulovať a dohliadať na nemocničný sektor, budeme raz aj na Slovensku o kvalite ústavných zdravotníckych zariadení nielen teoretizovať, ale ju aj reálne vyhodnocovať. Na prospech pacientov. 

Sieť nemocníc Svet zdravia, poisťovňa Dôvera a vydavateľstvo News and Media Holding, ktoré vydáva TREND, patria finančnej skupine Penta.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 34/2017. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Téma

Tagy kvalita, nemocnice

Diskusia (0 reakcií)