Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Štartuje IT Akadémia. Nie je len pre budúcich ítečkárov

Hovorí sa, že šikovnému programátorovi leží pri nohách celý svet. Google, Facebook, Eset, Sygic… Môže sa uchádzať o džob vo firme snov, alebo sa pokúsiť o vlastný projekt, ktorý zarezonuje v slovenskom i globálnom technologickom biznise. Výhodou developera – softvérového vývojára oproti napríklad absolventovi čisto manažérskej školy je, že ak má myšlienku, dokáže ju zhmotniť v nehmotnom svete jednotiek a núl. V čase, keď sa ľudská spoločnosť digitalizuje rýchlosťou svetla, bude táto znalosť čoraz dôležitejšia.

14.09.2017, 13:00

  • Tlačiť
  • 0

Odhaduje sa, že slovenské IT firmy by vedeli ročne prijať tisícku nových zamestnancov, ktorých však nevedia zohnať. Niežeby núkali málo peňazí. Naopak, nástupné platy na ítečkové pozície sú oproti iným pracovným miestam veľmi solídne. Problém je v tom, čo ekonómovia volajú nesúlad ponuky a dopytu na trhu práce. Preložené do slovenčiny, študenti v školách „nasávajú“ kvantum informácií, ale keď prídu do praxe, zistia, že to, čo prax požaduje, im chýba.

Projekt IT Akadémia, ktorý sa rozbieha na slovenských školách, sa to pokúsi zmeniť. Hoci má v názve IT, prospešná môže byť aj pre tých žiakov a študentov, ktorí v tomto sektore svoju budúcnosť nevidia.

Príďte na to sami

Za projektom IT Akadémia stojí päť slovenských univerzít, profesijná organizácia IT Asociácia Slovenska a klaster ítečkových firiem z východu krajiny Košice IT Valley. Silná kombinácia. Ako vysvetľuje jeho spoluautor Dušan Šveda z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, cieľom je už na základných a stredných školách obrátiť myslenie žiakov, aby chceli študovať vedu a techniku.

Ako? IT Akadémia sa skladá z viacerých aktivít, ale základom sú inovované metodiky výučby. Teda to, ako sa žiaci a študenti učia. Poznatky by si nemali osvojovať pasívne tak, že si/im prečítajú poučku alebo definíciu v učebnici. Mali by k nim dospieť vlastnou poznávacou činnosťou. „Chceme žiakov a študentov vyzbrojiť bádateľskými kompetenciami, aby dokázali študovať na náročných univerzitách a uplatniť sa na pracovných pozíciách, ktoré vyžadujú tvorivosť,“ hovorí D. Šveda. Reč nie je len o informatike, zmeniť by sa malo aj vyučovanie tradičných prírodovedných predmetov, ako je matematika, fyzika, chémia, biológia či geografia.

Zdroj: IT Akadémia

Ako má bádateľské vyučovanie (v anglických prameňoch sa označuje ako inquiry-based education) prebiehať? Líderka pracovnej skupiny pre fyziku Zuzana Ješková to ilustruje na vlastnostiach elektrických obvodov a zdrojov napätia. Hovorí, že žiakov treba najskôr motivovať praktickým príkladom: Úhor zabíja svoju korisť elektrickým prúdom tým, že sa jej dotkne koncami svojho tela. Ako je možné, že sa sám nezraní?

Chceme, aby sa mladí ľudia dokázali uplatniť tam, kde sa vyžaduje tvorivý prístup 

Motivačný problém využije učiteľ k tomu, aby si o ňom žiaci sami vyhľadali informácie. V prípade úhora môžu využiť poznatky z fyziky, aj z biológie. Potom navrhnú vhodný experiment na skúmanie vlastností elektrického obvodu. Pri meraní využijú počítačové senzory, dáta zaznamenajú a analyzujú pomocou počítača. „Napokon sformulujú závery na základe vlastných experimentálnych dôkazov,“ dopĺňa Z. Ješková.

IT Akadémia

Partneri projektu:

• Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
• Technická univerzita v Košiciach
• Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
• Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
• Žilinská univerzita v Žiline
• IT Asociácia Slovenska
• Košice IT Valley a Slovenská informatická spoločnosť


Celkové výdavky:
• 21 mil. €

Prijímateľ finančnej pomoci:
• CVTI SR

Štart projektu:
• september 2016

Ukončenie projektu:
• október 2020

Nové metodiky výučby teda zjavne necielia vyslovene na prípravu budúcich ítečkárov. Ako vraví D. Šveda, zmyslom je ukázať význam informačných technológií a to, že zasahujú do všetkých vedných disciplín a oblastí života.

Na ítečkové znalosti sa zameriava ďalšia časť IT Akadémie. Jej lektori pripravujú obsah pre špeciálne informatické triedy na gymnáziách. Zahŕňa osem nových predmetov, ako je programovanie mobilných zariadení, objektovo-orientované programovanie, práca s relačnými databázami, či bezpečnosť informačných systémov. Pre neítečkové gymnaziálne triedy sa zasa chystá predmet, zameraný na využitie informatiky v prírodných vedách a matematike. Stredné odborné školy majú dostať predmet Internet vecí.

Vyberte si

Nové metodiky a predmety vyzerajú nádejne, ale samé o sebe ešte neznamenajú, že na slovenských školách sa spôsob vyučovania aj skutočne zmení a rozšíri. Záleží na tom, ako sa k IT Akadémii postavia samotné školy. Prvé náznaky sú však povzbudivé.

Najprv treba poznamenať, že do IT Akadémie sa zapojiť nemôžu vysoké, stredné a základné školy v Bratislavskom kraji, lebo ide o eurofondový projekt. Štát a ministerstvo školstva doň nedokázali (najmä finančne) vstúpiť tak, aby z neho mohol profitovať aj papierovo silný región. Zatiaľ nie je jasné ani to, či napríklad vytvorené metodiky bude možné využiť v bratislavských školách až po skončení projektu IT Akadémia po piatich rokoch, ako to požadujú technokratické pravidlá EÚ. (Dôležitá poznámka: Nie je to chyba EÚ, skôr ukážka, ako sa my Slováci dokážeme chopiť pomocnej ruky z vyspelejšej západnej časti kontinentu.)

A teraz k záujmu škôl. Ako vraví D. Šveda, do projektu vstupujú na dobrovoľnej báze. IT Akadémia im ponúkne vypracované metodiky, ktoré môžu, no nemusia využiť a zapracovať do svojich vzdelávacích programov. Priebežný stav: Aktuálne je do IT Akadémie zapojených dvesto základných a dvesto stredných škôl. „Očakávame, že to porastie, keď školy uvidia benefity,“ mieni D. Šveda. „Nič im nenútime, môžu si z nášho portfólia vybrať to, čo chcú, a o čom si myslia, že im pomôže,“ dodáva.

Mimochodom, dobrovoľnosť je oproti bežnej praxi pomerne netradičný prvok. Zvyčajne sa školám niečo ponúkne a ony to musia akceptovať. Napríklad internetové pripojenie, ktoré ministerstvo školy nakupuje centrálne pre všetky školy bez ohľadu na to, že si ho vyriešili, aj výhodnejšie, po vlastnej osi.

V rámci IT Akadémie sa tiež ráta s tým, že učitelia, ktorí majú jej metodiky používať, sa budú podieľať na ich dolaďovaní. „Chceme od učiteľov spätnú väzbu, na základe ktorých metodiky upravíme,“ vysvetľuje D. Šveda. S bádateľským vyučovaním sa začína v tomto školskom roku (2017/2018), nové predmety by sa mali rozbehnúť o rok neskôr.

Zdroj: IT Akadémia

Ako motivovať

Motiváciu škôl by mohlo podporiť to, že IT Akadémia myslí aj na prípravu učiteľov, ktorí majú inovované alebo nové predmety vyučovať. Rozpočet projektu umožní vyškoliť viac než dvetisíc učiteľov. Špeciálny dôraz sa má klásť na riaditeľov škôl. „Pokiaľ na tento smer nenabehne celá škola, úspech sa nedostaví,“ mieni D. Šveda. Riaditeľom chcú preto ukázať, čo znamená bádateľské vyučovanie a ako svojich učiteľov podporovať a hodnotiť.

Vzbudiť záujem o informatiku, techniku a prírodné vedy je potrebné už na základnej škole 

Časť finančných zdrojov IT Akadémie je určených na nákup techniky. Tabletov, tlačiarní, robotických stavebníc, senzorov CO2, meteostaníc, digitálnych váh či digitálnych mikroskopov. Ráta sa s tým, že na 60 základných školách, 24 gymnáziách a šiestich stredných odborných školách vznikne IT ScienceLab.

A práca IT Akadémie sa nekončí ani zvukom školského zvončeka. Jej autori pre žiakov a študentov plánujú mimoškolské aktivity. „Nestačí len učiť, treba aj motivovať,“ vysvetľuje D. Šveda. Už toto leto prebehlo viacero denných letných táborov, ktoré sa zamerali na základy programovania, tvorbu webstránok, robotiku či 3D modelovanie. Pre stredoškolákov je zasa určená platforma IT čajovňa. Má ísť o prednáškovo-diskusný event, na ktorom sa dospelí budú snažiť presvedčiť tínedžerov o význame matematiky či informatiky pre ich ďalšie štúdium a život ako taký.

Bez firiem to nejde

Pri väčšine aktivít IT Akadémie sa počíta s tým, že sa do nich nejakým spôsobom zapoja aj samotné ítečkové firmy. „Ak chceme nasmerovať žiakov do štúdia technických odborov, bez pomoci IT sektora to nepôjde,“ zdôrazňuje D. Šveda.

Pre firmy to nemusí byť nič nezvyčajné. Mnohé z nich už teraz spolupracujú s univerzitami, posielajú tam prednášať špecialistov alebo im pomáhajú zariadiť špecializované učebne. IT Akadémia chce túto spoluprácu vo väčšej miere posunúť na stredné aj základné školy.

Ľudia z IT firiem sa podieľajú už na tvorbe učebného obsahu, recenzujú a oponujú návrhy jeho autorov. „Nemá vzniknúť niečo bez toho, aby IT sektor povedal, že je to dobré,“ vysvetľuje D. Šveda. Počíta sa s tým, že ítečkári pomôžu aj v triedach pri samotnom vyučovaní. A tiež pri mimoškolských aktivitách – prídu podebatovať do IT čajovne, zorganizujú exkurziu vo svojej firme.

D. Šveda spomína tiež vplyv ítečkových profesionálov na motiváciu rodičov, ktorí väčšinou rozhodujú o budúcej kariérnej dráhe svojich potomkov: „Rodičia sú jednou z dôležitých cieľových skupín, ktoré potrebujeme osloviť. Už na základných školách, možno už od prvého stupňa.“ Spomína, ako zafungovalo, keď ľudia zo združenia Košice IT Valley prišli veci vysvetliť na rodičovské združenie: „Záujem rodičov výrazne stúpol.“

IT Akadémia sa teda rozbieha. Je zrejmé, že aj keď ide o projekt, ktorý sa svojimi ambíciami, rozsahom, finančným krytím a podporou firemného sektora vyskytuje raz za generáciu školákov, nevyrieši všetko. Ale môže veľa naštartovať. Má preto šťastie v nešťastí, že hoci by si zaslúžil viac vládnej podpory, vyhýba sa paralýze okolo eurofondov pre vedu a výskum či reformy Učiace sa Slovensko. 

Na debatu

Z aktuálneho TRENDU vyberá Oliver Krupka, študent oktávy na Gymnáziu Jura Hronca, Bratislava

Určite si prečítajte

• O praní špinavých peňazí, s. 16

• Expertov netreba, máme predsa Google, s. 24

• Naša nová ministerka, s. 36

• Lego stráca čaro, s. 39

Oliver komentuje

„Od vydania Kapitálu uplynulo 150 rokov, od konca totalitného režimu 28 a stále stretávam ľudí, ktorí sú schopní ho obhajovať. Je to smutné a pre mňa nepochopiteľné. Najmä predstava, že by som smel voliť len jednu stranu a nemohol cestovať, kam chcem.“

K článku V čom sa Marx mýlil a v čom mal pravdu, s. 30

Oliver sa pýta

„Čo sa pri článku o šetrení na štúdium (s. 49) myslí rizikovou averziou pri sporení?“

„Ide o ochotu klienta podstúpiť riziko výmenou za možnosť vyššieho výnosu. Koho znepokojujú napríklad veľké výkyvy cien akcií, mal by investovať do dlhopisov či iných stabilnejších nástrojov.“

Ján Záborský, vedúci redaktor

Krajina plná dánskych vlajok

Simonin zápisník/2

Sú to už vyše tri týždne, čo som vystúpila z lietadla v Kodani, po prvýkrát úplne sama v cudzej krajine. Pokyny boli nájsť svoj kufor a človeka z mojej agentúry pre štúdium v zahraničí. Nebolo to ťažké, bol v typickej červenej košeli agentúry a so skupinkou ďalších zahraničných študentov z celého sveta postávajúcich vzrušene okolo. S nimi som mala stráviť nasledujúce dni v prípravnom tábore.

Štyri dni sme sa túlali po Kodani a snažili sa spolu komunikovať po anglicky. Napriek tomu, že sa angličtinu učím už vyše jedenásť rokov, bolo pre mňa veľmi vyčerpávajúce rozprávať ňou celý deň. Večer som bola nesmierne rada, že konečne môžem prepnúť do slovenčiny, keď som volala rodičom.

Nastal čas znovu sa pokúsiť vpratať veci na celý rok do kufrov a pobrať sa do našich nových rodín. Niektorí museli vstávať ešte pred svitaním, aby stihli lietadlo, ďalších čakala dlhá cesta vlakom. Moja rodina býva našťastie neďaleko Kodane, takže po mňa mali prísť autom.

Okamžite som ich spoznala. Pred hotelom boli štyria a mávali dánskymi vlajkami. Do rúk mi dali obrovskú kyticu a už som s mojimi dvoma „sestrami“ sedela na zadnom sedadle. O necelú hodinu som už mala za sebou prehliadku domu, kufre v mojej útulnej izbe a všetci spolu sme sedeli v obývačke pri šálke čaju. Poobede som dostala nový bicykel, spolu sme ho vyskúšali, aby som si bola istá, že sa na ňom v pondelok dostanem do školy a späť.

Náš dom azda ani nemôže byť typicky dánskejší. Z červených tehál, s veľkými oknami, párom bicyklov opretých pred vchodom – a dánskou vlajkou. Ak by som mala spočítať všetky vlajky, čo som tu za môj krátky pobyt videla, nedopočítala by som sa. Sú všade.

Nie je ľahké zapadnúť a cítiť sa ako doma v úplne novej domácnosti. Prvý víkend bol veľmi napínavý. Musela som si zvyknúť na celkom novú rutinu. Nebolo pre mňa vôbec prirodzené brať si jedlo z cudzej chladničky ani si večer pri telke vyložiť nohy na stôl v obývačke. Potrebovala som si oddýchnuť, keďže som sa už pár dní bez prestávky socializovala s doteraz neznámymi ľuďmi. No nebolo by drzé len tak sa zavrieť v izbe a zapnúť si Netflix? Rozhodla som sa, že sa prekonám a sadnem si k ostatným do obývačky. Nakoniec sme hrali kocky a rozprávali sa dlho do noci. Na oddych budem mať dosť času. No nie tak skoro, pretože s chvejúcim sa žalúdkom nastupujem do školy.

Simona Borovská, Nivå, Dánsko

Zdroj: Archív Simony Borovskej

Parneri projektu Použi Rozum

Budamar Logistics ECo services
Doprastav Maserati & DS Plus
PR clinic Nadácia EPH
Shunk X-bionic® sphere
Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 37/2017. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Použi rozum

Tagy Použi rozum

Diskusia (0 reakcií)