Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ľuboš Lopatka: Nemocnice Penty som musel opustiť. Nesadol som si so šéfom

Označenie krízový manažér sa mu nepozdáva rovnako ako viacerým iným manažérom jeho razenia. Aj on takéto zaradenie komentuje tým, že sú iba bežnými manažérmi, ktorí idú aj do nepopulárnejších opatrení, ak si ich vyžaduje zlepšenie firmy.

17.10.2017, 20:44 | Ivan Haluza | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 9

No viaceré projekty, ktorými prešiel, boli naozaj náročné, a tak môže inšpirovať aj iných, ako sa vyrovnať s problémami v rôznych podnikoch. S odstupom času širšie komentuje aj príčiny svojho jarného odchodu z čela slovenských nemocníc skupiny Penta, zoskupených pod strechou Sveta zdravia. Aj tie sú podľa neho dnes už dobre nasmerovanou loďou, no nesadol si tam s iným vrcholovým manažérom, ktorého tam dosadili finančníci.

Vaším hlavným džobom je už 25 rokov krízový manažment firiem, ktoré treba dostať do lepšej kondície. Mení sa nejako postupom času táto oblasť manažmentu alebo je viac-menej rovnaká ako v 90. rokoch?

Ak opomenieme meniacu sa formu komunikácie vplyvom internetizácie, tak manažovanie ľudí vo firmách, príčiny problémov podnikov, ako aj ich riešenia zostávajú tie isté ako pred 20 či 30 rokmi. Zároveň však verím, že mojím hlavným džobom je riadenie firiem ako také. Krízový manažment je len okrajový nástroj, ktorý treba uplatniť vždy v období, keď sa firma nachádza v kríze. Popravde označenie krízový manažér ani veľmi neobľubujem. Aj keď sa krízovému manažmentu venujem, tak viac-menej z donútenia.

Inými slovami nič iné mi ani nezostávalo, keď som chcel viesť úspešnú firmu. Treba si uvedomiť, že krízový manažment je pre hlavných aktérov nesmierne vysiľujúci, znamená bezsenné noci a pripomína vojnový stav. Ale nakoniec, keď sa všetko podarí, výsledok stojí za všetku tú námahu.

Musí dnes krízový manažér špičkovo zvládať už aj obchod či marketing alebo mu stačí tradičná špecializácia skôr na vnútro firmy – teda upratanie jej nákladov a optimálne zorganizovanie jej práce?

Jeden manažér nemôže byť špička vo všetkom. Dôležité je vedieť sa obklopiť správnymi ľuďmi. Vždy je to tak, že generálny riaditeľ má zdvihnúť na pomyselnej barikáde vlajku ako prvý, ale konečný úspech je na celom tíme. Trebárs o detailoch obchodu som vedel vždy menej ako moji obchodní riaditelia. Ale zasa nemôžem byť v obchode ani úplne neznalý, lebo je práve na vrcholovom riaditeľovi, aby vedel jednotlivé oblasti prevádzky podniku spájať do jedného optimálneho celku.

Ľuboš LopatkaZdroj: Maňo Štrauch

Základ obrody – strhnúť ľudí

Čo je podľa vás absolútne kľúčové pre úspešné ozdravenie ekonomicky oslabených firiem?

Jasná vízia, kam chceme firmu posunúť, silný focus na cieľ a schopnosť obklopiť sa najlepšími ľuďmi.

Ako si hľadáte najlepších ľudí?

Dôležitá je vízia a vzbudenie dôvery, ktoré ich vedia osloviť, aby išli do tej či onej firmy. Trebárs do Sociálnej poisťovne sa mi podarilo stiahnuť viacero kvalitných ľudí aj za nižšie platy, ako mali predtým. Hlavne preto, že sme chceli spoločne s jej internými ľuďmi zefektívniť a tiež urobiť naozaj slušnou jednu z najdôležitejších inštitúcií v krajine. Pri výbere ľudí sa tiež riadim tým, že priateľov z princípu nezamestnávam. Ale ľudia, ktorých zamestnám, sa mi čas od času priateľmi stanú, a tak ich potom môžem pozvať aj k ďalším projektom.

Riadim sa aj pravidlom, že hľadám ľudí, čo uvažujú podobne ako ja, a tak je predpoklad, že budú zdieľať aj identické hodnoty. Len potom tím funguje na jednej vlnovej dĺžke bez toho, aby musel byť každý jednotlivý krok predebatovaný vopred. Dlhodobo sa tiež dá dobre pracovať iba s človekom, ktorý vám sedí aj ľudsky a viete sa ním porozprávať či ísť napríklad aj na pivo alebo na kávu. Pri pohovoroch teda nahliadam aj na to, aký je kto človek a či by sme si mohli ľudsky sadnúť.

Čo je pre krízového manažéra náročnejšie – získať pre svoj projekt ozdravenia firmy dôveru jej pracovníkov alebo dôveru obchodných partnerov či bánk?

Spravidla najnáročnejšie je získať si dôveru vlastných pracovníkov, ktorí sú v oslabenej firme často demotivovaní, sklamaní, plní nedôvery a skepsy. No zároveň je to pre úspech aj kľúčové. Zlom k lepšiemu nastane v ozdravovanom podniku totiž až vtedy, keď práve vlastní zamestnanci, teda aspoň ich podstatná časť, uveria možnému obrodeniu podniku a začnú sa tešiť zo spoločných úspechov. Zvyknem im – a po pravde – hovoriť, že je to celé hlavne ich úspech.

Ktorá firma bola pre vás doteraz najzložitejšia a prečo?

Aj keď je medzi firmami veľa podobností, vždy existujú či už pozitívne alebo negatívne odchýlky. Napríklad môj posledný projekt Svet zdravia bol komplikovaný najmä tým, že v rezorte zdravotníctva prežíva dodnes množstvo mýtov, poloprávd, klamstiev a pokrytectva. Žiaľ, tieto neduhy sú často živené nielen predstaviteľmi niektorých stavovských a odborových organizácií, ale nezriedka aj vedeniami našich ministerstiev zdravotníctva. Klamanie sa navzájom celkom iste zreformovaniu zdravotníctva nepomáha, ale škodí. Aj keď sa tak zrejme deje často neúmyselne. Vo Svete zdravia nám bolo od začiatku jasné, že celý úspech toho projektu stojí a padá na schopnosti našich ľudí robiť to inak a lepšie.

Ľuboš LopatkaZdroj: Maňo Štrauch

Ktorý projekt ozdravenia si vy osobne najviac vážite a prečo?

Za úspech považujem skutočnosť, že som nakoniec vždy pracoval v úspešných firmách. I keď vždy tomu predchádzalo veľmi veľa práce.

Aj šéfa si treba vedieť vybrať

Naposledy ste stáli na čele nemocníc Sveta zdravia skupiny Penta. Prečo ste po štyroch rokoch odtiaľ na jar pomerne náhle odišli? Celý projekt ich konsolidácie a ďalšieho zlepšovania ešte len prebieha.

Keď som tam prichádzal, mojím priamym šéfom bol jeden z partnerov Penty Eduard Maták. Niekedy v septembri minulého roka sa to však zmenilo príchodom jedného zahraničného manažéra, ktorý mal pokryť všetky nemocnice Penty na Slovensku, v Česku i Poľsku. Pravda je, že ani jeden z nás nechcel reálne s tým druhým pracovať. Preto moja voľba bola veľmi jednoduchá.

Keďže som sa naučil vyberať si už nielen svojich podriadených, ale aj nadriadených, radšej som z projektu odišiel. Prácu primárne vnímam ako súčasť životného štýlu a až sekundárne ako zdroj obživy. Naozaj dobrý výkon viem dlhodobo podávať len vtedy, keď ma práca baví. Po spomenutej personálnej zmene sa táto podmienka mojej úspešnosti postupne stierala, takže dohoda o mojom odchode bola najsprávnejším riešením pre obe strany.

Svoju prácu musíme robiť najlepšie, ako vieme, a lepšie ako iní. Peniaze sa potom následne dostavia 

Neboli za vaším odchodom predsa len aj nejaké neetické postupy v zdravotníckom biznise Penty, s ktorými ste sa nevedeli stotožniť?

Pokračovanie článku - stránka 1 z 2
Pokračovanie článku na ďalšej stránke
  • Tlačiť
  • 9

Tagy Ako sa zachraňujú firmy, Penta, svet zdravia