Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovák, ktorý zachránil Lotyšom aerolinky: Nenechali sme tam kameň na kameni

V roku 2011 bola lotyšská letecká spoločnosť airBaltic v strate 120 miliónov pri tržbách 350 miliónov eur. V súčasnosti patrí národný letecký prepravca pobaltskej krajiny medzi najlepších zamestnávateľov v krajine, je svetovou jednotkou v dochvíľnosti letov, prevádzkuje flotilu 30 lietadiel, ktoré vlani prepravili 2,9 milióna pasažierov do vyše 60 miest sveta. Firma je štvrtý rok v zisku a expanduje. To všetko aj vďaka práci mladého slovenského manažéra. Martin Sedlacký je prevádzkovým riaditeľom airBaltic a členom predstavenstva, ktoré firmu za dva roky postavilo na nohy.

29.10.2017, 19:03 | Tomáš Nejedlý | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 8

Rozprávame sa v jeho neveľkej kancelárii s výhľadom na pristávaciu plochu a husté borovicové lesy za plotom letiska. V stroho zariadenej miestnosti má len pár vecí. Počítač na stole, vešiak s náhradným sakom a reflexnou vestou a model lietadla Bombardier, ktoré reprezentuje novú éru spoločnosti. A ešte gramofón so zbierkou vinylových platní s tretím albumom skupiny Team navrchu. Tridsaťštyriročný rodák z Vranova nad Topľou pre TREND vysvetľuje, ako ozdravoval lotyšské aerolinky a či by sa pustil aj do slovenských štátnych železníc.

Let z Viedne do Rigy, ktorým sme za vami išli, bol dosť slabo obsadený. To neznie veľmi úspešne.

(Vstane a presunie sa k počítaču, ktorý má na stole.) Sem ste leteli lietadlom, v ktorom bolo obsadených 119 zo 145 miest. To je 82 percent. Zajtra budete letieť lietadlom, kde bude obsadených 82 zo 145 miest, teda 57 percent. Z Viedne sa vráti plné. Mávame pomerne veľa letov, ktoré idú jedným smerom plné a naspäť poloprázdne. Nízkonákladové aerolinky mávajú vyše 90 percent, v lete aj 95 percent. U nás to veľmi závisí od smeru letu. V lete sme mali priemernú obsadenosť 85-86 percent.

Sedlacký MartinZdroj: Maňo Štrauch

Aký to má ekonomický zmysel?

Náš biznis model je iný. Budujeme z letiska v Rige dopravný hub, ťaháme sem ľudí, aby sme ich potom prepravili do celej Európy. Ak by sme robili len lety z bodu A do bodu B ako nízkonákladové aeronlinky, dosiahli by sme vyššiu obsadenosť. Barcelonu, Paríž a letoviská Stredozemného mora lietame aj my s 98 percentami.

Neprehliadnite

Nadväzujúce lety vám zaplatia poloprázdne lietadlo na spiatočnej ceste z hubu?

Presne tak. Z Helsínk sem skoro ráno priletí lietadlo plné ľudí, ktorí odtiaľto budú letieť ďalej. Naspäť pôjde poloprázdne. Let do Popradu na Vianoce bude plný ľudí, ktorí pôjdu na sviatky alebo lyžovať, ale spiatočný bude prázdny. Obsadenosť sa však nerovná výnosu. Nie je ťažké lietadlo zaplniť, otázka je, či ho dokážete zaplniť tak, aby vám to pokrylo náklady. To je umenie.

Viete počítať zložitejšie kalkulácie z hlavy?

Mám fotografickú pamäť, spamäti vypočítam takmer všetko. V škole som miloval pytagoriády, zúčastňoval som sa na olympiádach z matematiky a fyziky, ktoré som mal veľmi rád. No počítať dnes nie je problém. Musíte pochopiť problém, aby ste ho vedeli riešiť. A bystrých ľudí je veľa. Skôr mi je ľúto, že tí najbystrejší sú vo firmách, ktoré naháňajú zisky. Málokto ide študovať medicínu alebo matfyz z presvedčenia, venuje sa vede, všetci chcú, aby im bolo dobre. Keď potom zostarnú, prehodnocujú život a začínajú sa venovať charite a rozvoju spoločnosti. Podľa mňa by úspešní ľudia namiesto miliónov na charitu mali ísť radšej učiť.

Sedlacký MartinZdroj: Maňo Štrauch

Prečo ste išli na vysokú školu do Prahy a nie na Slovensko?

Prihlásil som sa na matfyz v Prahe, chcel som ísť na Karlovu univerzitu, mala lepšiu prestíž. Chcel som byť vedec – matematik. Fascinovali ma nekonečnosť priestoru, relativita času, mnohorozmernosť, bavilo ma snažiť sa tieto matematické problémy pochopiť. Druhú voľbu som si dal ekonomiku.

Prečo ste dali prednosť ekonomike?

Krátko pred rozhodnutím som sa rozprával s rodinným známym, ktorý v tom čase už úspešne podnikal. Povedal mi, že budúcnosť absolventa matfyzu môže byť intelektuálne vzrušujúca, ale musím počítať s tým, že sa budem mať horšie ako menej bystrí spolužiaci z ekonomiky. Rozhodol som sa pragmaticky.

Ako 21-ročný chalan som mal robiť manažéra v New Yorku – no neber to.

Ako to rozhodnutie vnímate s odstupom?

Mám sa lepšie pokiaľ ide o peniaze či cestovanie. Ale doposiaľ s veľkou vášňou čítam články o kvantovej fyzike a urýchľovačoch častíc a občas mi to príde ľúto. No asi by som to rozhodnutie nezmenil.

Sedlacký MartinZdroj: Maňo Štrauch

Kedy ste vstúpili na pracovný trh?

Chcel som rodičom odľahčiť finančnú situáciu, tak som po nociach dokladal tovar v veľkoobchode. Bola to super platená práca, 50 korún za hodinu. Za noc som zarobil štyri stovky a za desať nocí som mal na postarané o náklady na mesiac-dva. Robil som tiež v call centre, vymáhal som cez telefón pohľadávky pre banku. Po pár mesiacoch sme začali robiť analýzy, ktorí klienti neplatia a prečo. Ostal som tam rok a pol. Makal som a popri tom študoval.

Pokračovanie článku - stránka 1 z 3
Pokračovanie článku na ďalšej stránke
  • Tlačiť
  • 8

Rubrika Ekonomika

Tagy Ako sa zachraňujú firmy