Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Prešli očistcom, ktorý ich stál polovicu firmy

Čo by ste urobili, keby ste pätnásť rokov budovali firmu, spravili z nej jedného z najväčších hráčov vo svojom segmente, no vplyvom krízy a série zlých rozhodnutí skončili s nulou na účte, bez peňazí na výplaty a so zablokovaným financovaním zo strany bánk?

05.11.2017, 17:01 | Lukáš Kvašňák | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 1

Pred touto dilemou stál pred štyrmi rokmi zlatomoravský výrobca okien a fasádnych systémov Fenestra Sk. Majitelia spoločnosti, ktorej tržby v najlepších časoch atakovali hranicu štyridsiatich miliónov eur, mali na výber dve možnosti. Buď pošlú firmu do konkurzu, čo by znamenalo jej koniec, alebo prejdú reštrukturalizáciou a pokúsia sa znovu naštartovať biznis.

Nakoniec vyhrala práve druhá možnosť, i keď toto rozhodnutie sa podľa spoluzakladateľa a konateľa Fenestry Sk Štefana Laktiša vonkonvom nerodilo ľahko. „S reštrukturalizáciou mám od začiatku vážny etický problém a budem ho mať celý život. Som v biznise od roku 1992, stretávam sa s ľuďmi, podnikám s nimi a potom im spôsobím vážne finančné problémy. Nie je to nič príjemné,“ hovorí Š. Laktiš, pričom je vidieť, že sa s týmto obdobím svojho profesionálneho života zatiaľ nevyrovnal.

Štefan Laktiš, Fenestra SkZdroj: Milan David

Štyri roky, ktoré Fenestra Sk strávila pod dohľadom reštrukturalizačného správcu, považuje za najnáročnejšie, a to tak po podnikateľskej, ako aj osobnej stránke.

Domino efekt

Fenestra Sk totiž odpísala približne polovicu prihlásených pohľadávok, keď banky dostali šesťdesiat percent svojich peňazí, no nezabezpečení veritelia v podobe obchodných partnerov spoločnosti len šesť percent.

S reštrukturalizačným plánom pritom súhlasili všetci veritelia, čo sa nevidí často. Fenestra Sk bola v tom čase jedným z dvojice hlavných hráčov dodávajúcich kompletné fasádne systémy na veľké bratislavské developerské projekty, ako sú River Park, Westend, Tower 115, obchodné centrá Retro a Central v hlavnom meste, žilinský Mirage alebo banskobystrická Europa.

Fenestra SkZdroj: Milan David

Jej krach by pre dodávateľov profilov či skiel znamenal obrovský výpadok. Nájdenie náhrady v podobe nového odberateľa s podobnými skúsenosťami a technickým know-how by trvalo príliš dlho.

„Väčšina obchodných partnerov s nami spolupracovala už od začiatku. Za ten čas sme spolu urobili množstvo zákaziek a zároveň sme dosiahli veľké objemy tržieb. Keď sme urobili tabuľku záväzkov, ktoré im hrozili na odpísanie, tak okrem dvoch obchodných partnerov neprekročili u ostatných jedno percento z tržieb, ktoré s nami historicky urobili. Po veľmi náročných rokovaniach sme sa so všetkými rozhodujúcimi dodávateľmi dohodli, že nás podporia a budú s nami aj naďalej spolupracovať, aby sme v dlhšom časovom horizonte minimalizovali ich straty, ktoré im reštrukturalizácia spôsobila,“ spomína Š. Laktiš.

Nový spoločník

Fenestra Sk koncom minulého roka kompletne vyplatila nezabezpečených veriteľov a pred dvoma mesiacmi vyrovnala všetky záväzky aj s bankami. Vďaka tomu vyšli spod dozornej správy o tri roky skôr, ako navrhoval reštrukturalizačný plán.

Fenestra SkZdroj: Milan David

Spoločnosti výrazne pomohlo oživenie na developerskom trhu, kde dnes dopyt po fasádnych systémoch prevyšuje kapacity dodávateľov. Zároveň sa postupne menia aj platobné podmienky, napríklad sa skrátila splatnosť faktúr. Fenestra Sk vďaka tomu dosiahla vlani tržby viac ako pätnásť miliónov eur a v tomto roku atakuje hranicu dvadsať miliónov eur.

Samotní majitelia Fenestry Sk však neobišli pri reštrukturalizácii zľahka. Museli predať polovičný podiel vo firme, pričom banky tlačili na predaj celého podniku. Zároveň doň museli vložiť aj vlastné prostriedky, ktoré smerovali na uspokojenie veriteľov. Novým investorom sa stala banskobystrická spoločnosť Grapp, za ktorou stojí Milan Lupták. Vlastníci Fenestry sa s ním spoznali počas reštrukturalizácie, s ktorou im pomáhal po právnej a ekonomickej stránke.

„Do firmy som najprv vstúpiť nechcel. Inak to však nešlo. Financujúce banky potrebovali ručiteľa a zabezpečenie.“ 

„Do poslednej chvíle som neuvažoval, že by som vstúpil do firmy ako spoločník. Nebola však iná možnosť. Niekto musel prísť s ručením a zabezpečením, aby sme zvládli posledný krok a uzavreli celý proces reštrukturalizácie. Inak by sme nenašli novú banku a s ňou aj systémové financovanie,“ vysvetľuje M. Lupták. Ako však dodáva, dôležité bolo, že si s pôvodnými majiteľmi sadli aj ľudsky.

Zamrznutý trh

Príčiny súčasných problémov Fenestry Sk siahajú do obdobia spred desiatich rokov. Firma po vstupe na trh s fasádnymi systémami v roku 2000 zažívala prudký rast, tržby medziročne stúpali o tridsať až štyridsať percent. Dovtedajšie výrobné priestory už spoločnosti kapacitne nepostačovali. V Zlatých Moravciach nebol k dispozícii priemyselný park, a tak musela zainvestovať do nákupu pozemkov a budov na výstavbu nového areálu. Ten otvorila v roku 2007 a vybavila ho najmodernejšími technológiami na výrobu okien. Investícia bola rozdelená do dvoch etáp, pričom druhá dobiehala v prvom polroku 2009.

Fenestra SkZdroj: Milan David

Práve v tomto období začala Fenestra Sk splácať úvery na výstavbu areálu. V rovnakom čase vrcholil aj developerský boom, vďaka ktorému mala spoločnosť množstvo zákaziek a zamestnávala takmer tristo ľudí. „Aby sme prefinancovali všetky tieto projekty, museli sme si zobrať viacero úverov,“ vraví Š. Laktiš.

No začiatkom roku 2010 sa už aj na slovenskom realitnom trhu začali prejavovať dôsledky globálnej finančnej krízy a celý segment následne zamrzol. Banky odmietli financovať developerov, tí zakonzervovali takmer všetky svoje projekty a Fenestra Sk prišla o množstvo plánovaných zákaziek.

Posledným veľkým projektom bol bratislavský obchodný dom Central. Nasledujúce tri roky sa však už k žiadnemu ďalšiemu nedostali. Segment fasádnych riešení pritom tvoril takmer dve tretiny celkových tržieb podniku.

Veľa za málo

V snahe nájsť náhradu za tento výpadok tržieb a zachrániť nemalé investície do výchovy a vzdelávania odborníkov sa Fenestra Sk v roku 2012 pustila aj do menších projektov, ktoré jej mali pomôcť preklenúť ťažké obdobie. No kým jeden veľký projekt im vygeneroval miliónové tržby, na bytových domoch utŕžili v priemere len štyristotisíc eur. „Namiesto troch projektov ročne sme zrazu robili až tridsať a kapacitne sme to nezvládali. Mnoho zákaziek sme zachraňovali až v realizácii, pretože zlyhávala projektová podpora,“ ozrejmuje zložitú situáciu Š. Laktiš.

Fenestra SkZdroj: Milan David

V novej situácii sa naplno odhalili nedostatky firmy v projektovom riadení a nedotiahnuté interné procesy. Fenestra Sk sa v roku 2012 prvýkrát v histórii prepadla do straty, ktorá sa podľa priebežných údajov počas roka šplhala k miliónu eur. No pri inventúrach materiálu sa zistilo, že je dvojnásobná. Financujúce banky v reakcii zablokovali Fenestre Sk účty a uplatnili si záložné práva. Nasledoval trojmesačný kolotoč vyjednávaní, firma nemala na výplaty a zadlžovala sa. Práve v tejto fáze podnik naakumuloval najväčšiu časť strát, ktoré musel v reštrukturalizácii riešiť. Banky totiž naň tlačili, aby sa dohodol s veriteľmi na dobrovoľnom odpustení dlhov. Celý proces stroskotal a obral firmu o dôležitý čas.

„Ak by sme vstúpili do reštrukturalizácie už v januári, ako sa objavili finančné problémy, mala by iný priebeh. V dôsledku trojmesačnej agónie nám v roku 2013 tržby klesli na deväť a pol milióna eur,“ hovorí Š. Laktiš.

V júni už firma oficiálne vstúpila do reštrukturalizácie a v januári 2014 jej veritelia odsúhlasili ozdravný plán a zároveň sa na realitnom trhu objavili prvé náznaky, že dochádza k opätovnému oživeniu. Fenestru podržali aj ďalší developeri, ktorí deklarovali ochotu spolupracovať s ňou aj napriek jej problémom.

Nedostatok financií

Podnik však trápil nedostatok financií, keďže žiadna banka im nechcela poskytnúť prostriedky na prefinancovanie nových zákaziek a uspokojenie veriteľov. Namiesto toho jej majiteľov tlačili financujúce banky do predaja firmy. „Celý rok 2014 sme okrem krízového riadenia spoločnosti museli absolvovať rôzne stretnutia alebo pripravovať rozsiahle podklady pre záujemcov. Napriek tomu, že sme banky upozorňovali, že celý trh je v útlme a pre nadkapacity nie je nikto naladený na akvizície. Banky sa asi potrebovali ubezpečiť, že za to nedostanú viac peňazí, ako uvidia v reštrukturalizácii,“ myslí si Š. Laktiš.

Fenestra SkZdroj: Milan David

Dodatočné zdroje nakoniec našla Fenestra Sk u M. Luptáka. Vlani vo februári so súhlasom pôvodných majiteľov prevzal pohľadávky voči jednej banke a zároveň vložil spolu s ostatnými spoločníkmi ďalšie prostriedky do firmy. Polovičný podiel nakoniec získal cez firmu Grapp v júli tohto roku. Ďalšie financie na uspokojenie veriteľov získala Fenestra Sk z prevádzkového zisku za vlaňajšok a v tomto roku sa jej podarilo vybaviť investičný a kontokorentný úver s novou bankou. Vďaka nej vyplatili aj pohľadávky voči starej banke.

Vyhnúť sa starým chybám

Koniec reštrukturalizácie dáva Fenestre Sk príležitosť na nový začiatok. Ako však prízvukuje Š. Laktiš, tentoraz musia rast ustriehnuť. „Nesnívame už o tom, že budeme robiť obrat 25 miliónov ročne. Vieme, že prepad na realitnom trhu opäť príde. Dnes máme zákazkovo pokrytý celý budúci rok a optimisticky sa pozeráme aj na ten ďalší. V najbližších troch rokoch chceme zarobiť toľko, aby sme vedeli bilančne pokryť všetky aktuálne cudzie zdroje,“ dodáva.

Milan Lupták, Fenestra SkZdroj: Milan David

Podľa M. Luptáka chcú ísť konzervatívnejšou cestou a dôkladne si vyberať štruktúru a objem zákaziek. Fenestru Sk čakajú aj investície do modernizácie vozového parku a manipulačnej techniky, ako aj zefektívnenia prác na samotných stavbách. Firma sa poučila aj z predošlých nedostatkov pri projektovom riadení a posledné štyri roky využila na optimalizáciu všetkých rozhodujúcich prevádzkových a kontrolingových procesov.

„Niektoré veci sa v minulosti robili intuitívne a narýchlo. Informácie o hospodárení boli k dispozícii aj o tri mesiace neskôr, čo neumožňovalo efektívne zasahovanie do procesov počas realizácie projektov. Preto sme sprehľadnili riadenie. Posunuli sme sa vo videní ekonomického stavu, čítaní výsledkov hospodárenia alebo kalkulácie projektov,“ uzatvára M. Lupták. 

Odborná spolupráca na seriáli Ako sa zachraňujú firmy:

Ikrényi & Rehák
Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 44/2017. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 1

Rubrika Podnikanie

Tagy Ako sa zachraňujú firmy