Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Toto je 30 top žien slovenského biznisu

TREND vybral tridsiatku žien, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú biznis na Slovensku. Nejde len o podnikateľky a manažérky, ale aj političky s presahom na podnikateľské prostredie a šéfky mimovládnych organizácií. Nepozerali sme sa pritom iba na to, v ako veľkých firmách pracujú, ale vybrali sme ich podľa reálne dosiahnutých úspechov i toho, aký je ich ozajstný vplyv na zverené podniky či celý domáci biznis. Práve preto sme medzi ne nezaradili iba manažérky a biznismenky ale aj úspešné političky, ktoré legislatívou ovplyvňujú aj podnikateľské prostredie. A aj šéfky niektorých širších samosprávnych organizácií podnikateľov.

12.12.2017, 19:57 | hai | xm | lkv | šao | zp | ja | leg | psch | Filip Obradovič | Patrik Garaj | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Sektor verejnej správy a politiky

Lucia Žitňanská: pragmatička s veľkými výsledkami

ministerka spravodlivosti

Lucia Žitňanská, ministerka spravodlivostiZdroj: Maňo Štrauch

Asi neexistuje na slovenskej politickej scéne politička so silnejším vplyvom na podnikateľské prostredie, ako je ona.

Zásadné zmeny, ktoré ovplyvnili biznis klímu na Slovensku, odštartovala ešte za pravicovej vlády spolu s premiérkou Ivetou Radičovou. Povinné zverejňovanie zmlúv, ktoré štát a verejné inštitúcie uzatvárajú so súkromným sektorom, bolo prelomovým opatrením. Otvorilo médiám a verejnosti dvere ku kontrole toho, ako štát hospodári s verejnými financiami. Kamarátske kšefty ľudí blízkych vláde už pre úradníkov a politikov neboli možné bez toho, aby neriskovali odhalenie.

Ešte väčší záber má bývalá kritička Smeru-SD vo vláde Roberta Fica. Svoju účasť v koalícii s Ficovou stranou podmienila tým, že bude mať voľnú ruku pri legislatíve. Či už je to protischránkový zákon alebo sprísnenie súdneho oddlžovania neplatiacich firiem. Chystaná novela Obchodného zákonníka má zase zabrániť podvodníkom, aby sa svojich dlhov a záväzkov zbavovali cez zlučovanie firiem.

To všetko by nebolo možné, keby sa nevyznačovala silným pragmatizmom. Politické strany mení podľa toho, ako sa jej to hodí a aký je ich politický výtlak. Postupne prechádzala z KDH do SDKÚ a dnes je už v Moste-Híd. Keď sa zástankyňa transparentnosti a čistoty verejného života ocitla v jednej vláde s ľuďmi zo Smeru, na ktorých prešľapy z opozičnej lavice upozorňovala, sklamala mnohých. Pravidlá, ktoré nastavuje, sú však iste prínosom.

Gabriela Matečná: nečakane priebojná predáčka farmárov

ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, podpredsedníčka vlády

Gabriela Matečná, ministerka pôdohodpodárstva a rozvoja vidieka, podpredsedníčka vládyZdroj: Maňo Štrauch

Bývalá šéfka Slovenského pozemkového fondu, ktorú si za svoju ministerku vybrala SNS, bola na začiatku veľkou neznámou. No už doteraz toho stihla nepomerne viac ako viacerí jej predchodcovia za celé štvorročné volebné obdobia.

Veľkým prínosom je zvýšenie transparentnosti prerozdeľovania eurofondov z veľkého balíka podpôr nielen pre farmárov a potravinárov, ale i celý rozvoj vidieka. Až pod jej vedením rezort skoncoval s akože nezávislými hodnotiteľmi predkladaných projektov a dnes sa už vyberajú iba podľa merateľných kritérií. Bola jednou z najviditeľnejších ministeriek/ministrov vlaňajšieho slovenského predsedníctva Rady Európske únie. Cez agroministrov iných členských krajín presadila, že Únia vytvorí celoeurópsku legislatívu pre limitovanie ekonomickej sily obchodných reťazcov voči dodávateľom potravín. A až na jej naliehanie sa únia už zaoberá aj potieraním dvojakej kvality potravín od nadnárodných koncernov. Tejto témy sa dokonca chopil aj premiér Róbert Fico. A pristal aj na prianie SNS, ktorá z tejto nestraníčky urobila svoju prvú podpredsedníčku vlády.

No pravda je aj to, že vlani po pár lepších rokoch napríklad opäť padli chovy prasiat v krajine o takmer osem percent. A ani podiel domácich potravín v tuzemskom predaji sa stále nedostáva výraznejšie cez polovičný podiel.

Veronika Remišová: z blogerky káuz do parlamentu

opozičná poslankyňa za Obyčajných ľudí

Veronika Remišová, opozičná poslankyňa za Obyčajných ľudíZdroj: Maňo Štrauch

V parlamente i na blogoch odhaľuje prípady zneužívania štátnej moci i podpôr z verejných zdrojov a aj tak prispieva k zvyšovaniu etiky v slovenskom biznise. Ešte ako blogerka a nezávislá poslankyňa mestskej časti Staré Mesto pred dvoma rokmi upozornila na kauzu Kompa za vyše 50 miliónov eur. Išlo o zmluvu na predraženú prevádzku štátnej kompy cez Dunaj až na 15 rokov. Potom prišla ponuka od hnutia Obyčajní ľudia, za ktorých v súčasnosti pôsobí ako poslankyňa Národnej rady SR. Z kandidátky hnutia získala vo voľbách tretí najväčší počet preferenčných hlasov.

Cez blogy upozornila aj na 60-miliónovú dotáciu pre firmu Andreja Babiša, o ktorej rozhodoval vtedajší minister hospodárstva Pavol Pavlis, pričom odhalila aj ich spoločné obchodné väzby.

Jej cesta do vrcholovej politiky sa začala pritom netradične – absolvovaním Vysokej školy múzických umení. Štúdiá si neskôr doplnila na parížskej Sorbonne a bruselskej College d'Etudes Interdisciplinaires. V Bruseli tiež pôsobila v Európskej komisii, v programe pre mládež. Do politiky nevstúpila plánovane. Mrzí ju, že v politike ide často len o marketing a menej o odborné riešenia. Riadi sa mottom Chodníky nie sú, chodníky sa vytvárajú chôdzou.

Jarmila Halgašová: razantnosťou až do košiara opozičnej SaS

bývalá riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska a nová expertka SaS pre pôdohospodárstvo

Jarmila Halgašová, bývalá riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska a expertka SaS na pôdohodpodárstvoZdroj: Archív J. Halgašovej

Potravinársku komoru Slovenska založila pred tuctom rokov skupina podnikateľov z tohto odvetvia na čele s Jánom Sabolom či Jozefom Špirkom ako odpoveď na to, že tradičná Slovenská poľnohospodárstva a potravinárska komora podľa nich popri farmároch opomínala potravinárske fabriky. Jarmila Halgašová, ktorú si vybrali do čela novej komory, však bola od počiatku aktívna a kritická aj nad ich očakávania. Komora nie je len ďalším podnikovým klubom do počtu. Počuť o nej a je veľmi konštruktívnym oponentom štátu pri správe tunajšej výroby potravín.

Najnovšie z komory J. Halgašová odchádza a stáva sa agropotravinárskou expertkou najsilnejšej opozičnej strany SaS. Jej angažovanie oznámil Richard Sulík s tým, že aj túto oblasť a celý rozvoj vidieka chce mať jeho strana veľmi dobre pokrytú.

Ak sa SaS v budúcnosti dostane do vlády je možné, že sa z J.Halgašovej môže stať aj ministerka pôdohospodárstva. „Také možnosti nechcem komentovať. Teraz sa sústreďujem v strane na rozpracovanie hlavných cieľov jej pôdohospodárskej politiky,“ hovorí žena, ktorá pôsobí v odvetví už od štúdií na chemickotechnologickej fakulte. Ešte za socializmu pracovala v dnes už neexistujúcom bratislavskom spracovateľovi olejnín Palma a tiež vo zvolenskej mliekarni. Pred nástupom na čelo komory bola hlavnou štátnou radkyňou ministerstva pôdohospodárstva pre oblasť potravinárstva a výživy.

IT a inovatívny biznis

Michaela Kršková: prvá dáma slovenských start-upov

spoluzakladateľka StartupAwards a Neulogy Ventures

Michaela Kršková, spoluzakladateľka Startup Awards a Neulogy VenturesZdroj: Maňo Štrauch

Najvýraznejšia žena slovenskej start-up scény Michaela Kršková, do predvlaňajška Jacová, stála pri zrode start-upového ekosystému na Slovensku. S Jánom Ľuptákom spoluzakladala a rozvíjala súťaž mladých inovatívnych firiem StartupAwards, ktorá za uplynulých šesť ročníkov posunula a zviditeľnila viac než stovku projektov. S Ivanom Štefunkom zasa rozbehla fondy rizikového kapitálu pod správcovskou spoločnosťou Neulogy Ventures. Podarilo sa im do systému pritiahnuť súkromné peniaze úspešných ľudí zo Slovenska a uskutočnili investície do vyše tridsiatich firiem.

Pritom ako sama hovorí, k podnikaniu a peniazom ju to spočiatku neťahalo. Od malička inklinovala k humanitným a spoločenským smerom, zaujímala sa o jazyky, literatúru a históriu, dianie vo svete a politiku. Na Princetonskej univerzite v USA však objavila čaro ekonómie, keď ju učili svetové kapacity ako Peter Kenen a Daniel Kahneman. Po skončení štúdií sa dostala k projektu na podporu lokálnych podnikateľov – farmárov v africkej Ugande.

Neskôr zasa na Univerzite v Oxforde „privoňala“ k inováciám, budovaniu inovačného klastra a komercializácii duševného vlastníctva. Dnes spomína, že jej to pomohlo skĺbiť záujem o dianie vo svete s dynamickejším prostredím financií a firiem. Svoje desaťročné skúsenosti zo zahraničia potom naplno využila po návrate na Slovensko.

Momentálne je M. Kršková na materskej dovolenke so svojím prvým dieťaťom, dcérou. K inováciám, investovaniu, podpore podnikania, prípadne k samotnému podnikaniu sa chce neskôr vrátiť.

Lucia Šicková: edukátorka herného biznisu

spoluzakladateľka Pixel Federation

Lucia Šicková, spoluzakladateľka Pixel FederationZdroj: Archív L. Šickovej

Keď prednedávnom vyhlásili rebríček New Europe 100, čiže stovku najvýraznejších inovátorov, ktorí prispievajú k pozitívnej zmene vo východnej a strednej Európe, na zozname sa ocitli aj siedmi jednotlivci či kolektívy zo Slovenska. Jedinou Slovenkou vo výbere Res Publica Foundation, Googlu a Financial Times bola Lucia Šicková.

Pred desiatimi rokmi spoluzakladala bratislavské herné a vývojárske štúdio Pixel Federation, ktoré sa zameralo na tvorbu hier na Facebooku a mobilných zariadeniach. Z partie zapálených „gamerov“ je dnes jedna z najúspešnejších kreatívnych firiem na Slovensku, pre ktorú pracujú dve stovky ľudí. Medzi vlajkové lode štúdia patria hry TrainStation či Diggyʼs Adventure, ktoré hrá vyše päť miliónov hráčov po celom svete.

Do exkluzívneho výberu progresívnych Európanov sa L. Šicková dostala za svoje individuálne aktivity. V domovskej firme i mimo nej sa totiž zamerala na na oblasť vzdelávania. Jednak riadi internú edukáciu v rámci Pixel Federation. Ohlas však zožala hlavne v súvislosti s iniciatívami a programami Edufactory, Skill Drill či Butterfly Effect. Edufactory podporuje vzdelávacie projekty, ktoré využívajú technológie hravou formou.

Skill Drill bola škola vývoja hier, kde odborníci z herného priemyslu odovzdávali svoje skúsenosti prostredníctvom workshopov novým tvorivým talentom. Nadstavbou Skill Drillu sa stala iniciatíva Butterfly Effect, ktorú spolu s Pixel Federation vytvorili Sygic, neziskovka Leaf a coworking HubHub. Ide o vzdelávaciu platformu, v rámci ktorej sa slovenské technologické top firmy delia o know-how s nastupujúcou generáciou digitálneho biznisu.

Hana Kvartová: pomáha biznisu už aj na Balkáne

regionálna riaditeľka softvérovej firmy SAS

Hana Kvartová, regionálna riaditeľka softvérovej firmy SASZdroj: Maňo Štrauch

Pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi to tak dosť vyzeralo, ale v súčasnosti už svet IT nepatrí len mužom. Ona doň vstúpila, hoci počítače ju nijako zvlášť nefascinovali. Odmalička si myslela, že bude učiteľka, lebo učiteľmi boli aj obaja jej rodičia. Napokon išla študovať marketing na Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Počas štúdia si náhodou našla brigádu v ítečkovej firme a v IT sektore potom už ostala. Kariéru spravila v softvérovo-konzultačnej nadnárodnej spoločnosti SAS, ktorá sa zameriava na biznis analytiku, business intelligence a dátový manažment. Z konzultantky sa prepracovala najprv na slovenskú country manažérku a neskôr na regionálnu riaditeľku tejto globálnej korporácie.

Po šiestich rokoch na poste šéfky slovenského tímu vlani prevzala zodpovednosť aj za český trh. A tento rok do jej portfólia pribudla deviatka ďalších krajín – popri Maďarsku aj štáty bývalej Juhoslávie – Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Kosovo – a tiež Albánsko.

Slovenskú pobočku na začiatku dekády pritom preberala v pomerne krízovej situácii, keď niekoľkokrát za sebou absolútne zlyhalo najímanie country manažéra z externého prostredia. Jej sa podarilo tím a aktivity SAS na Slovensku stabilizovať a rozšíriť. Na vedenie korporácie to spravilo zjavne dojem, lebo jej záber pre skupinu je čoraz širší.

Tina Ličková: líderka „user experience“

zakladateľka 2FRESH SK

Tina Ličková, zakladateľka 2FRESSH SKZdroj: Milan David

User experience alebo skúsenosť zákazníka s používaním produktu je rýchlo rastúce odvetvie na pomedzí dizajnu, informačných technológií a marketingu. Na Slovensku má svoju ženskú líderku v osobe Tiny Ličkovej.

Rodená Bratislavčanka vyštudovala politickú vedu na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave. Začínala ako kozultantka v oblasti ľudských zdrojov, neskôr prešla do sféry online marketingu. Pracovala ako account manažérka v reklamnej agentúre Triad Advertising a viedla marketing vo webhostingovej spoločnosti Websupport. Na týchto pozíciách sa stretla s fenoménom používateľského zážitku, ktorému profesijne prepadla a úspešne odvetvie reprezentovala a rozvíjala cez slovenskú pobočku českej firmy 2FRESH.

Patrí medzi vyhľadávaných odborníkov v tomto odvetví. Má na konte viaceré projekty, ktoré pomohli zlepšiť vzťah so zákazníkmi firmám ako napríklad Telekom, Zuno, Eset či Pixel Federation. Začínajúca firma pod jej vedením zdvihla tržby za rok z 21-tisíc až na 187-tisíc eur. Od začiatku budúceho roku bude pôsobiť v nemeckej strategickej agentúre Diffferent.

Samosprávne organizácie podnikateľov

Martina Le Gall Maláková: domáci biznis spája s biznisom francúzskym

prezidentka Francúzsko-slovenskej obchodnej komory a spolumajiteľka elektrikárskej firmy Electrik

Martina Le Gall Maláková, prezidentka Francúzsko-slovenskej obchodnej komory a spolumajiteľka elektrikárskej firmy ElectrikZdroj: Archív M.Le Gall Malákovej

Keď bola v Paríži na stretnutí šéfov francúzskych obchodných komôr zo všetkých kútov sveta, stretla tam len štyri ďalšie prezidentky. A zároveň tam bola minimálne zo všetkých prezidentov európskych komôr najmladšia.

„Istý čas bola Francúzsko-slovenská obchodná komora trochu menej aktívna, a tak ma tunajší francúzski investori pred dvoma rokmi oslovili, či nechcem prebrať jej vedenie. Rada spájam ľudí i dobré zámery, a tak som to prijala,“ hovorí Martina Le Gall Maláková s tým, že s výzvami nemala nikdy problém. Prvé kontrakty pre firmu Elektrik, ktorú založila spolu s manželom, zháňala aj po stavbách tunajších francúzskych investorov už počas štúdií ekonómie.

Francúzi sú jednými z najaktívnejších investorov na Slovensku. Pod jej vedením členská základňa komory stúpa a už sú v nej aj nefrankofónne firmy, napríklad O2. Za svoj najväčší úspech M. Le Gall Maláková považuje v lete založený Priemyselný inovačný klaster tunajších francúzskych investorov, ktorý združuje firmy s celkovo 25-tisíc zamestnancami. Súčasťou klastra sú firmy PSA Peugeot Citröen, Veolie, Plastic Omnium, Orange či Gefco. „Konkrétne nové inovácie z klastra potrebujú čas, no iste k nim príde. Máme tam jasné ciele,“ hovorí.

A to mimo komory a vlastnej firmy, v ktorej pracuje na elektrifikácii priemyselných i kancelárskych budov vždy najmenej 40 ľudí, stíha aj starostlivosť o tri deti.

Lenka Surotchak: robí firmy lepšími

riaditeľka Nadácie Pontis

Lenka Surotchak, riaditeľka Nadácie PontisZdroj: Maňo Štrauch

Vyše 21 miliónov eur na dobročinné granty, takmer pol milióna eur na protikorupčné projekty, desiatky tisíc dobrovoľníkov v konkrétnych projektoch či viac ako sto udelených prestížnych ocenení pre zodpovedné firmy Via Bona Slovakia. Toto je vysvedčenie Nadácie Pontis, jednej z najdôležitejších a najväčších mimovládnych organizácii na Slovensku, ktorá oslavuje v tomto roku už dvadsiate výročie. Kľúčovou osobnosťou nadácie je jej dlhoročná riaditeľka Lenka Surotchak, ktorá stála už pri jej zrode. Nielenže vytvára firemné filantropické stratégie, ale tiež robí biznis poradenstvo v tejto oblasti.

V roku 2003 založila aj Business Leaders Forum, neformálne združenie dnes už zhruba 40 firiem, ktoré presadzuje princípy zodpovedného podnikania, snaží sa kultivovať spoločnosť a prispieť k rozvoju a prosperite Slovenska. Vďaka tejto platforme spolu komunikujú aj konkurenčné podniky, ktoré sa delia o svoje know-how.

Lenka Surotchak je na Slovensku priekopníčkou v oblasti zodpovedného podnikania, pod ktorým sa myslí vzťah firmy k svojim zamestnancom, okoliu, komunite či životnému prostrediu. Hodnoty zodpovedného podnikania nadácia šíri aj do okolitých krajín, keďže organizuje aj Summit zodpovedného podnikania regiónu Vyšehradskej štvorky a Rakúska.

Gabriela Revická: podnikavým ženám dáva krídla

koordinátorka Občianskeho združenia E-ženy

Gabriela Revická, koordinárorka Občianskehozdruženia E-ženyZdroj: Daja Turner

Podnikateľskú kariéru začínala nie veľmi tradične – v čase, keď čakala druhé dieťa. Písala sa polovica 90. rokov a rozmýšľala, ako budú s dvoma deťmi cestovať po Slovensku, lebo hotely vtedy potreby mladej rodiny nenapĺňali. Rozhodla sa hľadať ubytovanie v chatách a chalupách, a to nielen pre seba, ale aj pre druhých. Tak založila úspešnú cestovnú kanceláriu Tricio. Dnes vedie workshopy novým cestovným kanceláriám alebo im pomáha pri kreatívnom marketingu.

Gabriela Revická okrem toho založila občianske združenie a internetovú platformu E-ženy, ktorá radí ženám so štartom podnikania. V začiatkoch organizácia radila iba cez web, postupne však začali robiť pre ženy aj pracovné raňajky a workshopy. Ich raňajkami prešlo už takmer 600 žien a ďalším stovkám pomohli so štartom individuálne.

Vďaka E-ženám vznikli ďalšie podnikateľské projekty i občianske združenia s obdobným zameraním. E-ženy sú unikátnou kontaktnou databázou.

Vydala tiež niekoľko kníh beletrie a ako zanietená propagátorka Slovenska aj knihy tipov na výlety po Slovensku.

Katarína Fašiangová: z reťazcov spravila väčších diplomatov

riaditeľka Slovenskej aliancie moderného obchodu

Katarína Fašiangová, riaditeľka Slovenskej aliancie moderného obchoduZdroj: Martina Brunovská

Štvorica vedúcich obchodných reťazcov na Slovensku – Tesco, Lidl, Kaufland a Billa – spoločne s najväčším veľkoobchodom Metro sformovali pred troma rokmi nové odvetvové združenie Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO). Začiatkom roka 2015 sa na čelo organizácie postavila Katarína Fašiangová. Všetci vtedajší členovia SAMO, ktoré sa vlani rozšírilo o sieť drogérií dm drogerie markt, sa jednomyseľne zhodli na tom, že je najkompetentnejšou osobou na obhajovanie ich záujmov.

Jej najväčším prínosom je, že zlepšila ich komunikáciu so štátom. V minulosti boli vzťahy po kontrolách kvality a vysokých pokutách a tiež po reguláciách vzťahov s dodávateľmi vyhranenejšie. Dnes je dialóg medzi nimi pokojnejší, diplomatickejší a na oveľa konštruktívnejšej úrovni.

Rešpektovaná žena na čele „pánskeho klubu“, lebo najvyššími šéfmi členských reťazcov SAMO sú všetko muži, obrúsila hrany aj v komunikácii veľkých obchodníkov so záujmovými potravinárskymi združeniami.

To všetko aj vďaka tomu, že ona sama dobre pozná potravinársky obchod z rôznych aspektov. Má dlhoročné skúsenosti z riadenia kvality, bezpečnosti a hygieny potravín. Pracovala pre štátnu potravinovú inšpekciu a neskôr pôsobila v spoločnosti Ahold Retail Slovakia ako manažérka kvality pre obchodné reťazce Hypernova a Albert.

Pod jej vedením sa SAMO zaradilo aj do medzinárodnej organizácie obchodníkov EuroCommerce, ktorá pôsobí na pôde Európskej únie ako zástupca obchodu pri nastoľovaní dialógu s vládami, orgánmi Únie, dodávateľmi i zákazníkmi.

Potravinárstvo

Simona Sokolová: česká špecialistka na problémové firmy poupratovala už aj na Slovensku

predsedníčka predstavenstva topoľčianskych hydinárni Hyza

Simona Sokolová, predsedníčka predstavenstva topoľčianskych hydinární HyzaZdroj: Archív S. Sokolovej

Je považovaná za najschopnejšiu manažérku mamutej agrochemickej skupiny Agrofert budúceho českého premiéra Andreja Babiša, ktorá má z Česka výrazný presah aj do slovenského biznisu. A tak nie je divu, že česká manažérka Simona Sokolová nazývaná aj Babišov kat v sukni, ktorá sa špecializuje na slabšie podniky, už zlepšovala aj niektoré jeho tuzemské aktíva.

Po vleklých stratách dala dohromady v posledných rokoch vôbec najväčší domáci potravinársky podnik Agrofertu – topoľčianske hydinárne Hyza. Z postu generálnej riaditeľky ich viedla v rokoch 2013 až 2015. Odvtedy už na ne dohliada len z pozície šéfky ich predstavenstva. Od roku 2014 hydinárne pri stabilných tržbách 90 miliónov eur zarobili každoročne až vyše dva milióny eur.

S. Sokolová je veľmi otvorená a nedáva si pred ústa servítky. Po svojom nástupe do Hyzy opísala, že pôvodne sa podniku nedarilo aj preto, že ho viedli nablýskaní gašparkovia, čo holdovali len farebným prezentáciám, no pracovať sa im nechcelo.

Je považovaná aj za druhého najbohatšieho človeka Agrofertu, hneď za A. Babišom. Po tom, čo mu predala svoj podiel v českej pekárni na mrazené pečivo Profrost, ktorú pôvodne spolu zakladali už pred vyše dekádou. Práve cez tento projekt ju miliardár zlákal do Agrofertu, keď predtým pracovala v Česku pre mliekarne Kunín a mraziarne Delta Frozen.

Členkou Predstavenstva Agrofertu je už piaty rok. Má v ňom na starosti celý jeho potravinársky biznis okrem mäsokombinátov. Jej najväčším počinom v skupine bolo ozdravenie českej pekárne Olma. Jej odkúpenie v minulosti A. Babiš označil ako svoj najhorší obchod, lebo tam našiel najviac kostlivcov. S. Sokolová si však s Olmou poradila a teraz stojí na jej čele už deviaty rok.

Ružena Brádňanová: cukrovar previedla zlomovými rokmi

generálna riaditeľka Slovenských cukrovarov Sereď

Ružena Brádňanová, generálna riaditeľka Slovenských cukrovarov SereďZdroj: Maňo Štrauch

Po vlne hromadného zatvárania z prelomu milénia zostali v krajine už len dva cukrovary. No v cukre na rozdiel od mäsa či zeleniny je krajina stále sebestačná, nemusí sa dovážať a navyše sa ho tu vyrobí dosť aj na vývozy do cudziny. Na čele jedného z týchto cukrovarov stojí ako generálna riaditeľka už desiaty rok Ružena Bradňanová, ktorá vedie seredské Slovenské cukrovary rakúskej Agrany.

Rodáčka z Gemera svoju fabriku previedla mimoriadne zložitým obdobím, ktoré vrcholí práve teraz. Cukrovary po celej EÚ už dávno vedeli, že práve po tohtoročnom lete Únia zruší pre jednotlivé členské krajiny obmedzujúce produkčné kvóty a cukor bude ponechaný len na tvrdú trhovú konkurenciu. Preto cukrovary, ktoré chceli prežiť, museli investovať do zásadného zefektívnenia. R. Bradňanová riadila takúto prípravu svojho cukrovaru a popri tom vykazovala aj vysoké zisky. Za ostatných sedem rokov cukrovar s ročnými tržbami na úrovni okolo sto miliónov eur vždy zarobil od štyroch až do 13 miliónov eur ročne.

Sereď nebola jej prvou cukrovarníckou zastávkou. Pôvodne pracovala ako ekonomická riaditeľka pre iný domáci cukrovar Rakúšanov v Rimavskej Sobote. Keď jeho výrobu presunuli do Serede, posunula sa tam aj R. Bradňanová.

Réka Világi: biznis značka Világi má nástupkyňu

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Téma

Tagy biznis, ženy

Diskusia (0 reakcií)