Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nová generácia posúva strojárov do vyššej ligy

Kšéfovi novozámockej strojárskej firmy Eurosvit Tomášovi Kecskésovi prichádza s malou dušičkou perspektívny, čerstvo zaučený strojár.

06.12.2017, 08:57 | Marek Legéň | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

Priznáva sa, že pri práci urobil škodu za stovky eur, a tak sa pýta, dokedy ju musí nahradiť a kedy vo firme končí. Riaditeľ ho prekvapuje. Nedáva mu padáka a dokonca od neho nechce ani finančnú náhradu. S úsmevom mu podáva ruku a hovorí, že keď bude treba, nech radšej príde do práce aj v sobotu. Oveľa vyššie škody vraj spoločnosti spôsobujú reklamácie od zákazníkov alebo penále za omeškanie dodávok. Drobná príhoda vystihuje ľudský prístup k zamestnancom, o ktorý sa v Eurosvite snažia. Výrobnú firmu orientovanú na subdodávky plechových súčiastok pre automobilový či strojársky priemysel založil koncom 90. rokov Peter Mrázik. Po jeho smrti ju riadia rodinní príslušníci, dnes už s podporou švédskeho strategického partnera.

Svetlo pre Ligu majstrov

V novozámockom výrobcovi priemyselných osvetlení Elektrosvit pracovalo v najlepších časoch zhruba štyritisíc ľudí. Patril k nim tiež vyštudovaný elektrotechnik P. Mrázik. Keď sa schyľovalo k privatizácii podniku, vytvorili sa v ňom štyri divízie. Jednu z nich, ktorá sa zaoberala službami, riadil práve on. Na jej základoch v roku 1999 založil vlastnú firmu Eurosvit, s ktorou sa pustil do projektov osvetľovania športovísk. Získal aj zaujímavú zákazku na štadióne, kde hrali košickí futbalisti za éry mecenáša Alexandra Rezeša európsku Ligu majstrov.

Neprehliadnite

Realizácia osvetlenia nebola jediná činnosť, ktorou sa Eurosvit zaoberal v začiatkoch. Dodával tiež elektrinu Elektrosvitu, niekoľko rokov prevádzkoval bufet či závodnú kuchyňu, v ktorej denne vydávali tisícku obedov. O chod gastronomickej časti podnikania sa starala manželka majiteľa Marta Mráziková. Na ekonomické oddelenie Eurosvitu nastúpila v roku 2004, predtým pracovala ako vedúca výroby v miestnej mliekarni. Všetky pôvodné činnosti P. Mrázik postupne odstrihol a sústredil sa na perspektívnejšiu a stabilnejšiu kovovýrobu. Prvé roky Eurosvit sídlil v prenajatých priestoroch, neskôr firma kúpila vlastný pozemok a budovu v susedstve a presťahovala sa.

Zlomová investícia

Keď P. Mrázik založil Eurosvit, jeho dcéra Mária Kesckés Mráziková mala sedem rokov. „Odmalička žila s firmou. Keď mala štrnásť, pätnásť rokov a mali sme brigády, na ktorých bolo treba manuálne pracovať, tak si to odmakala,“ spomína si M. Mráziková. Pár mesiacov pred smrťou P. Mrázika dostal ponuku pracovať v Eurosvite T. Kecskés, ktorý študoval personálny manažment. „S manželkou som sa nezoznámil cez firmu, ale s firmou cez ňu,“ hovorí. Keď nastúpil do podniku, tvorili pár už niekoľko rokov. Aj T. Kecskés sa zoznamoval s prácou v strojárskej firme najskôr ako brigádnik, neskôr mal na starosti technológie a obchod.

„Spolupráca so Švédmi je veľká škola. Naučili nás, že najdôležitejší sú ľudia.“ 

Keď P. Mrázik zomrel, Eurosvit prešiel na jeho manželku. „Vôbec sme neuvažovali o predaji,“ prízvukuje M. Mráziková. Firmu reálne riadil a posúval ďalej T. Kesckés s ďalším kolegom. Už v roku 2012 sa Eurosvit odhodlal na dvestotisícovú investíciu do 2D laserového stroja, pomocou ktorého sa vyrezávajú z plechu požadované tvary výrobkov. „Inak som nevidel vo firme budúcnosť. Neboli tu žiadne stroje, boli sme závislí od dodávateľov,“ približuje T. Kecskés. Eurosvitu pribudli noví zákazníci, zlepšil sa tok hotovosti, spoločnosť zvýšila pružnosť. Po prvej investícii, ktorú šéf Eurosvitu označuje za zlomový moment, prišla ďalšia do ohraňovacieho lisu, čo ešte viac podporilo napredovanie firmy.

Vizitka Eurosvitu
(tis. €)
Vizitka Eurosvitu
Pozn.: rok 2017 – predpoklad PRAMEŇ: Register účtovných závierok, Eurosvit

Súčiastky na bagre i kosačky

Eurosvit nemá vlastný produkt, no jeho plechové dielce majú široké uplatnenie. Používajú sa ako súčiastky pri výrobe kamiónov, bagrov, demolačných a stavebných strojov či kosačiek. Série sa pohybujú od stoviek po desiatky tisíc kusov. Eurosvit sa čoraz viac orientuje na export, najmä do Nemecka, Švédska alebo Poľska. K najväčším zákazníkom patrí nemecký výrobca hydraulických zariadení na kamióny Gerber, na Slovensku dodávajú súčiastky (držiaky na tretie koleso) pre výrobcu prívesných vozíkov Knott v Modre, spoločnosť Kovoflex či košického výrobcu výmenníkov tepla Swep. „Snažíme sa dostať priamo k veľkým zákazníkom, pri ktorých si vieme udržať dobrú maržu, aby sme zaplatili dobrých ľudí a tvorili zisk,“ hovorí T. Kecskés. V biznise presadzuje obozretnejší prístup, snaží sa rozdeliť zákazky medzi viacerých odberateľov, aby firma nebola príliš závislá od jedného. Poučením pre neho je obdobie pred hospodárskou krízou, keď Eurosvit vo veľkom objeme lisoval zadné panely na televízory pre Samsung. Zákazka vyťažovala veľa kapacít firmy a keď o ňu náhle prišla, Eurosvit to finančne dosť zabolelo.

Podpora zo Švédska

Čoraz viac výrobkov putuje z Eurosvitu na zahraničné trhy. Podľa T. Kesckésa má export približne polovičný podiel na celkových tržbách, ktoré vlani presiahli 2,5 milióna eur. Výraznou vzpruhou pre firmu je partnerstvo so švédskou spoločnosťou Laserkraft, ktorá v roku 2014 kúpila polovicu Eurosvitu. Impulz vyšiel zo strany Švédov, ktorí chceli investovať do výrobných kapacít v strednej Európe. Priniesli najmä know-how, naučili Slovákov lepšej organizácii práce, pozdvihli kvalitu výroby a procesov. Keď majú v Laserkrafte veľký dopyt od zákazníka, artikle s väčším podielom manuálnej práce, pri ktorých je Eurosvit konkurencieschopnejší, posúvajú do Nových Zámkov.

So švédskym spoločníkom stúpol kredit Eurosvitu. Ľahšie sa dostáva priamo k veľkým zákazníkom, ako je napríklad Scania či Husqvarna. „Spolupráca so Švédmi je veľká škola. Naučili nás, že najdôležitejší sú ľudia a nemáme na nich šetriť,“ hovorí T. Kecskés, ktorý sa s príchodom Laserkraftu stal prokuristom a neskôr jediným konateľom Eurosvitu. Jedným dychom priznáva, že vo firme majú viac zamestnancov (približne šesťdesiat), ako by potrebovali, a vidia priestor na zlepšenie produktivity práce. Prepúšťať však neplánujú aj s ohľadom na expanzívne plány.

Zdroj: TREND.sk

Laserkraft mal podľa T. Kecskésa pôvodne záujem o väčšiu firmu, ako je Eurosvit, no so Švédmi si „sadli“ najmä ľudsky. Šéf Eurosvitu sa zasadzoval za vstup investora, jeho manželka i svokra boli opatrnejšie. M. Mrázikovú trápila napríklad jazyková bariéra. „Najväčší strach som mala z toho, že sa nám z firmy vytratí rodinná atmosféra, no časom som zistila, že sme na rovnakej vlne,“ priznáva M. Kecskés Mráziková. Jej obavy sa rozptýlili a Eurosvit sa naďalej považuje za rodinnú firmu, keďže Švédi do bežného chodu firmy nezasahujú, ale sú skôr strategickým partnerom.

Kvalita pod dohľadom dcéry

Eurosvit po smrti zakladateľa P. Mrázika manažuje nová generácia jeho rodinných príslušníkov. M. Kecskés Mráziková začala naplno pracovať vo firme po skončení štúdia marketingu na Univerzite Komenského, ako manažérka kvality sa približne na rok „zahryzla“ do projektu zavádzania certifikátu kvality ISO 9001 v Eurosvite. Počas vysokej školy si vyskúšala aj prácu v odbore online športovej žurnalistiky. V oblasti manažmentu kvality si v súčasnosti (popri materskej dovolenke) dopĺňa vyššie vzdelanie na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

M. Kecskés Mráziková priznáva, že niekedy uvažuje o tom, že by si rada vyskúšala aj inú prácu ako v spoločnom biznise s najbližšími. „Rozmýšľam nad tým, čo by som chcela robiť, ale moje myšlienkové pochody vždy skončia v rodinnej firme,“ konštatuje. Formálny prechod polovičného podielu v Eurosvite z matky na dcéru Mrázikovci zatiaľ neriešia. Hovoria, že vzhľadom na to, že je jedináčik, ani veľmi nie je čo. I keď podľa M. Mrázikovej tému načali, keď rokovali o vstupe Švédov do Eurosvitu. Do zmlúv si dali klauzulu, že pokiaľ by niektorá zo strán chcela predať svoj podiel, musí ho prednostne ponúknuť druhému spoločníkovi, čo však neplatí v prípade prevodu podielu M. Mrázikovej na dcéru. Takáto transakcia má výnimku.

Kľúčové vzťahy

Výhody i nevýhody rodinnej firmy vníma T. Kecskés i jeho manželka najmä v oblasti vzťahov so zamestnancami. Plusom podľa nich je, že sa môžu spoľahnúť na pracovný kolektív, čo je devíza napríklad vtedy, keď firma pracuje na väčšej zákazke, ktorá si vyžaduje vyššiu zodpovednosť. Vzťahy s mnohými „služobne“ staršími pracovníkmi prerástli navyše do priateľskej roviny. Tento kurz nastavil vo firme ešte P. Mrázik. „Je perfektné, že ľudia u nás ťahajú na jednu bránu. Vidia, že majitelia sa snažia, potom chcú aj oni pomôcť,“ hovorí T. Kecskés.

Jeho manželka Mária však upozorňuje na riziko, že solidárny prístup k zamestnancom sa dá aj ľahko zneužiť. Pracovníkov v Eurosvite sa podľa nej nesnažia brať ako „čísla“, ale pomáhať im niekedy aj v súkromnom živote. Negatívum rodinnej firmy M. Kecskés Mráziková vidí aj v časovej náročnosti. I keď človek nepracuje, robotu si stále nosí „v hlave“. Napriek tomu, že T. Kecskés a jeho manželka majú rozdielny postoj k riziku, vedia sa dohodnúť v strategických otázkach. Podobne to funguje aj v prípade M. Mrázikovej, ktorá rovnako ako dcéra je skôr opatrnejší typ. „Doteraz sme sa vedeli vždy dohodnúť. Snažíme sa, aby bol s konečným rozhodnutím každý aspoň relatívne vyrovnaný,“ uzatvára M. Kecskés Mráziková. 

Expanzia v novej hale

Novozámocký subdodávateľ plechových súčiastok Eurosvit v posledných rokoch nabral rastový kurz. Od roku 2013 pridáva každoročne dvojciferné percentuálne prírastky tržieb. Konateľ Eurosvitu Tomáš Kecskés odhaduje, že tento rok poskočí obrat podniku približne o tretinu na 3,3 milióna eur. Firma plánuje pokračovať v raste a najmä zvyšovať produktivitu. K vyšším métam ju má nakopnúť investícia do novej priestrannej haly s výmerou dvetisíc štvorcových metrov, ktorá je približne dvojnásobne väčšia než priestory, ktoré Eurosvit využíva v súčasnosti. Do novej budovy sa presťahuje časť produkcie, vybavia ju tiež novými technológiami. T. Kecskés hovorí, že vďaka investíciám by sa ročné tržby Eurosvitu mohli približne zdvojnásobiť. Budúcnosť spája so zefektívnením produkcie. „Teraz je čas rozmýšľať o tom. Nemôžeme sa spoliehať na to, že máme lacnú pracovnú silu, lebo mzdy veľmi rýchlo rastú.“ Pre väčších odberateľov navyše podľa T. Kecskésa nie je cena jediným rozhodujúcim kritériom. Do úvahy berú tiež stabilitu a veľkosť či spoľahlivosť dodávateľskej firmy. Eurosvit plánuje rásť so súčasným počtom zamestnancov a jednoduchšie procesy, napríklad manipulačné práce, automatizovať. Robotu, na ktorú dnes treba napríklad štyroch ľudí, bude zvládať vďaka stroju jeden človek.

Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy:

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 49/2017. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Podnikanie

Tagy Rodinné firmy

Diskusia (0 reakcií)