Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Drevári, ktorí myslia na odolnejšie lesy

Veterné víchrice ničia na Slovensku ihličnaté lesy čoraz častejšie. Nielen preto, že sa mení klíma. Ihličnaté lesy sú aj menej odolné ako listnaté porasty. Do zničených ihličnatých lesov navyše nalietava podkôrny hmyz, ktorý sa následne rozmnožuje aj na zdravé smreky či jedle.

14.02.2017, 19:00 | Ivan Haluza | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 3

Na úvodnej fotografii spolumajitelia Lesagra: zľava Viliam Žingor, Jozef Varga a Jozef Tipul 

Rozširovanie buka, duba i ostatných listnatých drevín na úkor ihličnanov je v slovenských lesoch tou najrozumnejšou odpoveďou a lesníci to pri nových zalesňovaniach aj napĺňajú. Ľudia sa z toho môžu len tešiť. Zmiešaný les je nielen odolnejší voči škodcom i vrtochom počasia, ale sa naň aj lepšie pozerá ako na ihličnatú monokultúru.

Problémom je, že na väčšie množstvo dreva z listnatých lesov nie je pripravený domáci drevospracujúci priemysel. Papierne i producenti drevotrieskových dosiek, ktorí spotrebúvajú menej kvalitné listnaté drevo, majú na Slovensku vybudované fabriky v dostatočnom rozsahu. No prevádzok na pílenie kvalitnejšieho listnatého dreva na následnú výrobu nábytku, parkiet, schodov či sudov je veľmi málo. Drvivá väčšina tunajších píl sa totiž zameriava len na kvalitnejšie ihličnaté drevo, z ktorého sa produkujú dosky pre stavbárov. Hoci jeho ponuka bude po doťažení ihličnatých lesov postihnutých kalamitami v budúcnosti čoraz užšia.

Neprehliadnite

Krátkozraké píly

„Domáci piliarsky priemysel sa musí reštrukturalizovať, lebo ponuka listnatého dreva bude čoraz širšia. Dnešný stav je, bohužiaľ, taký, že až 95 percent tunajších spracovateľov kvalitnejšieho dreva sa zameriava na ihličnaté dreviny,“ píše na webovej stránke zvolenská Technická univerzita, ktorá vychováva lesníkov i drevárov.

V súčasnej situácii je zrejmé, že akúkoľvek investíciu do pílenia bukového či dubového dreva treba oceniť. Aj preto prijal reportér TRENDU možnosť, aby sa prišiel pozrieť na novú pílu praveneckej firmy Lesagro, ktorú už tucet rokov rozvíja práve na listnatom dreve trojica vyštudovaných lesníkov.

Lesníci nemajú dostatok klientov na kvalitnejšie listnaté drevo. Preto ho predávajú za podhodnotené ceny papierňam a teplárňam

V komunikácii s touto firmou prišlo pred pár rokmi k chybe reportéra. V článku o tom, ako štátne Lesy SR dodávajú nedostatkové ihličnaté piliarske drevo nielen slovenským pílam, ale aj priekupníkom, ktorí ho so ziskom vyvážajú do cudziny, sa Lesagro objavilo práve medzi priekupníkmi. Omylom. Reportér prevzal argumentáciu od Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR, ktorý zastrešuje mnohé tuzemské píly. Chyba mohla byť dôsledkom jeho prílišnej orientácie na ihličnaté drevo.

ZSD, ktorý sa svojim pílam snaží od lesných podnikov vylobovať čo najviac ihličnatého dreva, sa nepáčilo, že v roku 2013 dostalo štyritisíc kubíkov takéhoto dreva od štátnych lesov aj Lesagro. Zväz vtedy mylne tušil za praveneckým podnikom iba priekupníka, lebo o jeho ďalšom zameraní na spracovanie listnatého dreva veľa nevedel.

Lesagro ročne spracuje až okolo 35-tisíc kubíkov bukového a v menšej miere aj dubového dreva. Ihličnaté drevo však potrebuje tiež. Hoci len na výrobu pomocného materiálu. Latky zo smreka využíva na vypodloženie listnatého reziva pri jeho sušení či pri expedovaní k nadväzujúcim spracovateľom. A občas má aj menšie zákazky od výrobcov nábytku z ihličnatého dreva.

Zdroj: ŠÚ SR

Fabriky pre odolnejšie lesy

TREND si hneď po zverejnení omylu všetky súvislosti s firmou vysvetlil a chybu opravil. A s jej majiteľmi sa dohodol, že keď zrealizujú prínosnú investíciu, reportér o nej bude informovať. Aktuálne spustená nová pila Lesagra na listnaté drevo za jeden milión eur takým projektom rozhodne je. Výška investície síce neohromí, ale jej význam znásobuje to, že krajina pri nutnom pretváraní lesov potrebuje práve takéto projekty.

Ak na Slovensku nevznikne dostatok závodov na spracovanie hmoty z listnáčov, ani lesníci nedostanú primerane zaplatené za drevo

Lebo ak na Slovensku nevznikne dostatok závodov na spracovanie kvalitnejšej hmoty z listnáčov, ani lesníci nedostanú primerane zaplatené za drevo z listnatých lesov. A nebudú mať dostatok zdrojov na ich ďalší rozvoj.

Súčasný stav je taký, že významná časť kvalitnejšieho dreva z buka, ktorý pokrýva až tretinu tunajších lesov a je najrozšírenejšou listnatou drevinou, končí za menšie peniaze vo výrobe papiera či v teplárňach a elektrárňach na biomasu. Lesníci dnes nemajú dostatok klientov na kvalitnejšie listnaté drevo. Aby ho vôbec nejako speňažili, predávajú ho aj za značne podhodnotené ceny.

Lesagro nevyrába z listnatého dreva iba nábytkárske rezivo, ale aj lúpanú dyhu na sedadlá stoličiek.Zdroj: Maňo Štrauch

Z nezamestnaných biznismeni

Trojica lesníkov z Lesagra – Stredoslováci Pavol Varga a Viliam Žingor a východniar Jozef Tipul - pritom na praveneckú pílu pôvodne nastúpili po prelome milénia len ako 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 3

Rubrika Podnikanie

Tagy drevársky priemysel, drevo, Lesy SR