Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom
Objednajte si denný súhrn správ
Vyberiete si len témy, ktoré vás zaujímajú.
Zasielanie newslettra kedykoľvek vypnete.

Ako naučiť Slovákov podnikať

Viac ako dvadsaťsedem rokov po prechode na trhové hospodárstvo má podnikanie pre Slovákov stále divnú príchuť. Pozerajú sa naň cez prsty, boja sa ho sami vyskúšať, radšej majú istoty trvalej pracovnej zmluvy. Nepomáha tomu ani štát, ktorý sa podnikateľskému prostrediu, boju s korupciou či aspoň osvete a vzdelávaniu nijako systematicky nevenuje. V krajine pod Tatrami sú však aj súkromné iniciatívy, ktorých cieľom je Slovákov k podnikaniu rozhýbať.

20.02.2017, 19:31 | Ján Záborský | Michal Lehuta | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 3

Petra sa po skončení rodičovskej dovolenky na trhu práce zorientovala veľmi rýchlo. „Zistila som, že ako slobodná matka s tromi deťmi a minimom praxe si budem hľadať zamestnanie veľmi dlho,“ vysvetľuje vyštudovaná umelkyňa. Rozhodla sa preto zmeniť svoj občasný vedľajší zdroj príjmov, ručne vyrábané umelecké predmety, na predmet podnikania. Živnosť si založila na začiatku tohto roka

„Naivne som si myslela, že prídem na úrad, poviem, že si zakladám živnosť a už mi poradia, ako na to. No nie,“ hovorí Petra (meno sme na jej požiadanie zmenili). Nebol problém prístup úradníčok. Tie boli podľa nej veľmi milé, „ale veľa otázok jednoducho nedokázali zodpovedať“.

Neprehliadnite

Nedostatočná znalosť pravidiel ju okrem iného stála pár stovák eur. Nesprávne sa nahlásila do zdravotnej poisťovne a tá si vypýtala odvody spätne aj s penále. Pri rodine, ktorá žije z dvestoeurového výživného, to zabolelo. Našťastie býva v zdedenom dome, ktorý jej pomáhajú platiť rodičia, a do škôlky a školy chodia deti pešo.

Donedávna predávala svoje výrobky takpovediac „voľne“. K reálnej živnosti a lepším informáciám o tom, ako byť sama sebe šéfkou, ju nakoniec priviedol program pre začínajúce podnikateľky „Podnikavé ženy“, ktorý organizuje Slovenská sporiteľňa. V rámci nej banka poskytuje mentoring vo všetkých rôznych smeroch, ktoré začínajúce podnikateľky – bez obmedzenia veku – potrebujú. Od finančných a účtovníckych základov cez právne poradenstvo až po manažérske rady. „Stále úplne nerozumiem daniam a účtovníctvu, na škole sme sa tomu nevenovali,“ dodáva Petra. Podmienkou účasti v programe bolo, že sa stane štandardnou podnikateľkou so živnostenským listom.

Pochybná povesť

Petrin príbeh je charakteristický v tom, že ženy po materskej to majú s uplatnením na trhu práce ťažšie. Ako vysvetľuje šéfka Inštitútu finančnej politiky Lucia Šrámková, na Slovensku máme jednu z najdlhších rodičovských dovoleniek vôbec. Čo je síce skvelé pre vzťah s dieťaťom, ale zároveň „pri materskej dovolenke nad 20 mesiacov pre ženy prudko klesá schopnosť návratu na trh práce“, dodáva ekonómka.

Keď sa Petra rozhodla riešiť problém s hľadaním zamestnania tak, že si zvolila cestu podnikania, zachovala sa vlastne veľmi netradične. Slováci sa podnikania v porovnaní s inými krajinami Európskej únie i OECD stále nadpriemerne boja. Ľudia vo svojich pracovných kariérach uprednostňujú pozíciu zamestnanca, boja sa rizika a na podnikateľov sa pozerajú často cez prsty. Nečudo, veď mnohí z miestnych podnikateľov fungujú skôr vďaka „vybavovaniu si“ biznisu so štátom ako úspechom na konkurenčnom trhu, teda výrobou kvalitných produktov či poskytovaním lepších služieb. Paradoxom slovenskej ekonomiky je tak to, že aj keď miestne hospodárstvo už dosahuje výkonnosť štyroch pätín priemeru EÚ, podnikanie u nás nie je veľmi v obľube.

Súvisí to aj s procesom transformácie hospodárstva po roku 1989, privatizáciou i následným rastovým modelom založeným na príleve veľkých zahraničných investícií. Vďaka takzvanej malej a hlavne kupónovej privatizácii začiatkom deväťdesiatych rokov sa takmer všetci dospelí Slováci rýchlo stali „kapitalistami“, čiže vlastníkmi výrobných prostriedkov zodpovednými za ich správu. Len málokto mal však akékoľvek poňatie o tom, čo so sebou vlastníctvo kapitálu prináša.

Aj preto sa pôvodne rovnomerné rozdelenie kapitálu rýchlo preskupilo: mätúce skupovanie akcií spolu s tunelovaním nových firiem v súkromných rukách dokázalo niektorým dobre zorientovaným jedincom získať veľkú ekonomickú moc. Najmä vtedy, ak mali dostatočne tvrdé lakte a ohybnú chrbtovú kosť. K tomu sa pridala ešte divoká mečiarovská privatizácia. Spolu s nefungujúcim súdnym systémom a korupciou toto prostredie vytvorilo o podnikaní v očiach bežných ľudí silno negatívny obraz. Ten u mnohých pretrváva dodnes.

Najviac strachu zo zlyhania

Slovákov do podnikania neláka ani to, že z hrubého domáceho produktu ide vlastníkom firiem väčší podiel z celkového koláča ako zamestnancom. Kapitálové príjmy sú tiež menej zdaňované ako tie zo zamestnania, čo by malo ľudí k podnikaniu motivovať. Prečo teda Slováci a Slovenky viac nepodnikajú? Čiastočné vysvetlenie tkvie v 

Dočítajte celý článok
Článok je súčasťou prémiového obsahu, vyšiel v týždenníku TREND 7/2017. Ak ste predplatiteľom a článok sa nezobrazuje celý, skontrolujte si prihlásenie a prečítajte si rýchly návod ako získať prístup k digitálnym službám TRENDU.
Vyberte si predplatné od 3,99 €
  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 3

Rubrika Téma - podnikanie

Tagy podnikanie