Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Druhý život manažérov: Zhodia kravatu a bežia do hôr

Treskúci mráz skľaví prsty natoľko, že rozväzovanie šnúrok na horolezeckých topánkach trvá hodinu. Riedky vzduch v polohách päť kilometrov nad morom spôsobuje v hlave nepretržité pulzovanie...

04.03.2017, 15:00 | Tomáš Nejedlý | © 2017 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 2

Kravatiaci v horách

Vladimír Ravinger riadi divíziu finančných trhov v Poštovej banke. Cez deň „kravatiak“ manažujúci obchody finančnými derivátmi po práci rýchlo vymení oblek za športové oblečenie. Prípravu na náročný horolezecký výstup má mesiace dopredu starostlivo naplánovanú na dni, aby ju dokázal zladiť s rodinou a prácou. V. Ravinger patrí medzi manažérov, ktorí okrem pracovného a rodinného života žijú ešte jeden športový, horách.

Rady horalov


prežitie vo výškach 
podľa Vlada Ravingera


  • 
Čokoládu či sladkosti majte vo vnútornom vrecku, čo najbližšie pri hrudi, inak z toho bude kameň a vylámete si zuby.

  • Vo výškach treba veľa piť a prijímať minerály. Suchý horský vzduch a vietor dehydrujú, ale človek to necíti.

  • 
Radšej mať cepín a nemať mačky, ako mať mačky a nemať cepín.

  • Keď idete v lanovom družstve cez ľadovec, nikdy sa neodpájajte z lanového družstva ani pri malej alebo veľkej potrebe.

  • 
Keď zmoknete alebo sa spotíte, prezlečte sa do suchého a zalezte do spacáka obložení mokrými vecami. Telo svojou teplotou všetko do rána vysuší, aj topánky.

  • V noci je dobré mať v spacáku prázdnu litrovú plastovú fľašu. Po potrebe poslúži aj ako skvelý ohrievač.

„Stalo sa to na teambuildingu, išli sme s kolegami a horským vodcom na Vysokú a celý čas, čo sme šliapali, bolo blato a hnusne sychravo. V jeden moment sme sa z tej psoty vynorili a ocitli sme sa nad morom snehobielych oblakov. Celá tá tatranská nádhera mi zrazu udrela do očí a odvtedy mi ostala v srdci,“ hovorí finančný manažér o tom, ako sa do jeho života dostali kopce a výšky.


Horám ostal verný, postupne zvyšoval náročnosť a absolvoval vysokohorské kurzy, aby sa naučil všetko o snehu, ľade, lavínach, trhlinách a prežití v extrémnych podmienkach. Dnes má za sebou niekoľko alpských končiarov, Mont Blanc, päťtisícovku Elbrus a ústup spod vrcholu sedemtisícového Pik Lenina. „Neprialo nám počasie,“ nevzrušene podotkne.


Vladimír Ravinger pod Pik Leninom (7 100 m n.m.)Zdroj: archív Vladimíra Ravingera

Obľúbený cieľ

Dvojtýždňová expedícia sa napriek tomu takmer skončila tragédiou, keď jedna z členiek výpravy spadla do trhliny v ľadovci. Pri zostupe podcenila hrúbku napadaného snehu, ktorým si chcela skrátiť cestu cez trhlinu. Snehový mostík povolil a horolezkyňa skončila v ľadovej vode na dne úzkej trhliny

„Našťastie si stihla strhnúť ruksak, tak­že sme ju pomerne rýchlo vytiahli a dokonca sa to obišlo bez omrzlín a odvozu do nemocnice,“ hovorí V. Ravinger, ktorý bol s ňou a ďalšími tromi ľuďmi pripútaný v lanovom družstve.

Pik Lenina patrí medzi najľahšie sedemtisícovky, takže je obľúbený medzi amatérskymi horolezcami. Hora však má na svojom konte už desiatky obetí a každoročne pribudnú ďalšie. „Takéto vysoké hory sú smrteľné a treba k nim pristupovať s rešpektom,“ hovorí V. Ravinger, ktorý pre zlé zvládanie výšky a riedkeho vzduchu celú expedíciu pretrpel. Ďalšie výpravy preto plánuje v nižších nadmorských polohách.


Alpská nádheraZdroj: archív Vladimíra Ravingera

Čo to prináša?

„Sú manažéri, ktorí berú kopce ako trofej, aby sa mohli pochváliť v klube, kde už nestačia Bahamy alebo Honolulu. Potom sú takí, ktorým kopce učarovali. Vracajú sa do nich, pretože v nich našli ticho, v ktorom komunikujú sami so sebou, priestor na osobnostný rozvoj či miesto, kde v sebe objavia pudy, aké pomáhali prežiť aj našim predkom,“ hovorí horský vodca a himalájista Vladimír Zboja. V Tatrách prevádzkuje horolezeckú školu a sprevádza pri výstupoch mnohých slovenských aj českých manažérov či podnikateľov.


Vďaka kvalitnému a prístupnému vybaveniu dokážu dnes v ríši výšok a zimy fungovať oveľa väčšie zástupy ľudí ako kedysi. A čoraz viac z nich nachádza to, čo im chýba v bežnom živote.


„Hory sú pre mňa druh meditácie. Tá mi pomáha uvedomiť si hodnoty a priority. Expedície sú zase zážitok, ktorý mi rozširuje obzory,“ hovorí V. Ravinger. V horách zaberie rozväzovanie zmrznutých šnúrok na topánkach bolestivú hodinu, po dvoch týždňoch bez umývania je teplá sprcha pôžitok aj na zablatenej dlážke a s hrdzavými rúrami. A akékoľvek varené jedlo je gurmánsky raj. „Keď som potom späť doma a dcérka sa celú noc budí, stačí si spomenúť, že som zvládol dva týždne so závratmi a bolesťami hlavy, bez poriadneho spánku a s tridsaťkilovým batohom na chrbte,“ dodáva pokojne.


Zdroj: archív Petra Brestovanského

Les je chrám

„Deti chodia v nedeľu do kostola a ja si vtedy idem zabehať do lesa, pretože môj kostol je tam,“ hovorí Peter Brestovanský, riaditeľ divízie komplexnej správy nehnuteľností Engie Services.

Štyridsiatnik má rodinu s tromi deťmi, ale plnohodnotný život by si nevedel predstaviť bez hôr. Adrenalínové lezenie po skalách a zjazdy na horskom bicykli vymenil po založení rodiny za bezpečnejší skialpinizmus a beh. Najmä ten ultradlhý. „Milujem hory, nedokážem bez nich žiť, tam ma to napĺňa energiou,“ vysvetľuje P. Brestovanský, ktorému prešli cez ruky nákupné centrum Eurovea, Aupark, budovy SPP, Slovenskej pošty, VÚB, spolu viac ako dvetisícpäťsto objektov na celom Slovensku.

Ako to cítim


„Odmysliac si našu bezmocnosť v neodistenej škáre vysoko nad dolinou, bez zbytočných otázok a odpovedí, bez pretvárky, bez nezmyselného zhonu za zbytočnosťami uvedomujem si, čo je v mojom živote dôležité. Západ slnka a chladný vzduch umocňuje vo mne neopísateľné pocity. Jediné, čo vnímam, je dokonalá súhra mojej hlavy s mojím telom, bez vedľajších myšlienkových pochodov, som čistý,“ úryvok z blogu, Peter Brestovanský, riaditeľ divízie komplexnej správy nehnuteľností Engie Services

Vo voľnom čase beháva a lásku k horám si cez víkendy dávkuje cez súťaže ako Malofatranská stovka či stoštyridsaťkilometrový Štefánik Trail z Brezovej pod Bradlom do Bratislavy. Vlani bežal na podujatí Od Tatier k Dunaju v sólo kategórii. Znamená to, že na trase dlhej 360 kilometrov sa s nikým nestriedal a za 67 hodín ju s krátkym spánkom prebehol sám. „Za pár hodín uvidíte poriadny kus krásneho Slovenska,“ smeje sa. Behá denne, hneď po práci alebo večer s čelovkou, keď uloží deti. Najčastejšie ide do lesov v okolí bratislavského Kamzíka.


Peter Brestovanský na Ponitrianskej stovkeZdroj: archív Petra Brestovanského

Beh so zmyslom

Nový rozmer behania objavil P. Brestovanský s partiou kamarátov, keď sa snažia pomáhať iným. Dvadsaťštyrihodinový beh Ultra lanovka v spolupráci s hospicom Plamienok má pomôcť nevyliečiteľne chorým deťom, aby mali potrebnú zdravotnú starostlivosť aj doma. „Lanovka na Kamzík vtedy premáva celý deň zadarmo, ľudia sa prídu pozrieť na nás bežcov a môžu prispieť na dobrú vec, na ktorú ide aj štartovné bežcov,“ vysvetľuje P. Brestovanský.

Ďalším projektom je 170 kilometrov dlhý beh z Osvienčimu do Žiliny po rovnakej trase, ktorou v roku 1944 z nacistického vyhladzovacieho tábora pre Židov utiekli väzni Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler. „Rozprávať o fašistoch a popieračoch holokaustu už nestačí. Ako bežci vieme na to, čo sa na Slovensku aktuálne deje, poukázať behom a filmom, ktorý o behu vznikne,“ dodal o projekte Kroky na hrane.


Zuzana AlexanderčíkováZdroj: archív Zuzany Alexanderčíkovej

Silná sebadisciplína

Ultramaratónom v horách sa venuje aj klinická psychologička z Centra pre liečbu drogovo závislých Zuzana Alexanderčíková. Okrem piatku behá denne, každé ráno pred odchodom do práce. „Beh je pre mňa okamžitá a zaručená úľava od akýchkoľvek tlakov a stresov bežného dňa. A je to tiež vynikajúca investícia do budúcnosti. Náročné súťaže mi dodali sebadôveru, vďaka ktorej som prekonala náročné situácie v živote, cez ktoré by som sa inak asi len veľmi ťažko preniesla,“ hovorí horská bežkyňa s maximom 144 kilometrov po hrebeni Malých Karpát za 26 hodín.


3 triky Zuzany pre lepšie zvládnutie horského ultramaratónu


1. Pred behom si natrite na chodidlá hrubú vrstvu lekárskej vazelíny. Je to nepríjemný pocit, ale minimalizujete otlaky. Po 15 hodinách treba premazať.


2. Zabaľte si zásoby leukoplastu na odreniny a otlaky.


3. Zapínacím špendlíkom, ktorým je na hrudi upevnené štartové číslo, sa dá pekne prepichnúť pľuzgier. Ak ho neprepichnete, môže sa odtrhnúť a to sakramentsky bolí. Ja si nosím nožničky, lebo nimi môžem aj kadečo odstrihnúť, napríklad zliezajúci necht.

Pozitíva prenáša aj do pracovného života. Kto chce zvládať bežeckú dávku sto kilometrov týždenne a popritom stíhať aj rodinu a prácu, musí mať dôkladný plán, perfektne zvládnutú logistiku a železnú disciplínu. V práci sú tieto kvality na osoh. „Beh mi dal vysokú mieru sebadisciplíny, v práci si dokážem lepšie určiť priority, odfiltrovať nepodstatné maličkosti a naplánovať veci tak, aby sa stihli urobiť bez stresu,“ hovorí Z. Alexanderčíková. Lepšie zvláda aj prácu s vlastnými emóciami. Je to vraj zaručené – po rannom behu neostane organizmu energia na riešenie hlúpostí.


Prešporský ultratrail (103 km je potrebné dokončiť do 23 hodín).Zdroj: archív Zuzany Alexanderčíkovej

Synergie s prácou

Vrcholoví športovci a ľudia, ktorí sa športu venujú pravidelne, sú pre tieto vlastnosti cenení aj personalistami. Tí vedia, že náročné výkony nepadajú z neba a ak športovec dokáže usilovne pracovať na dosiahnutí svojho tréningového cieľa, dokáže to aj v práci. „Sám pri výbere ľudí do firmy preferujem športovcov, pretože majú pozitívnu energiu, otvorenejšie a priamejšie myslenie, lepšie sa mi s nimi pracuje,“ vysvetľuje P. Brestovanský.

Vytrvalosť a systematický prístup k tréningu či veľký dôraz na detaily sú podľa neho rovnako potrebné v príprave na náročný ultramaratón, ako aj pri riešení zákazky. „Prežil som v horách veľa a v práci ma dnes máločo vie rozhodiť. Naučíte sa, že keď vám je na hrebeni zle, sadnúť si a plakať vám nijako nepomôže, aby ste sa dostali do bezpečia. V práci tiež hľadám spôsoby, ako to ide,“ dodal.


Zuzana Alexanderčíková na sto kilometrovej Nízkotatranskej stíhačke s prevýšením, akoby človek vyliezol a zliezol ElbrusZdroj: archív Zuzany Alexanderčíkovej

Už len schopnosť rýchlo sám seba v horách zorganizovať – pobaliť sa, navariť si a zabezpečiť si dostatok jedla a vody podľa V. Ravingera znamená, že kto pri tom ušetrí hodinu, môže o hodinu dlhšie odpočívať. Skúsenosti z extrémnych končín ho naučili pri rozhodovaní rozlišovať „signály od šumu“ a neriešiť otlačené ramená od popruhov, keď je potrebné venovať vzácny čas a energiu pitnému režimu. „Viete, že si treba rozdeliť problém na kúsky a pýtať sa, ktoré sú potrebné na dosiahnutie konečného cieľa a ktoré nie. Tým potom venujeme menej času a energie. A neustále máme na pamäti, že nikdy nič nejde podľa plánu,“ uzavrel V. Ravinger.

Dočítali ste článok z TRENDU
Článok vyšiel v týždenníku TREND 9/2017. Ak ste predplatiteľ TRENDU alebo TRENDU Digital, prihláste sa alebo si aktivujte predplatiteľský prístup.
Vyberte si predplatné od 4,45 €
  • Tlačiť
  • 2

Rubrika Enjoy

Tagy hory