Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Čo chce Fico od submisívneho Pellegriniho

Situácia, že predseda najsilnejšej vládnej strany nie je zároveň aj predsedom vlády, sa už na Slovensku vyskytla, ale nikdy netrvala príliš dlho. Prvý raz k nej došlo hneď po slobodných voľbách v roku 1990 – vtedy Verejnosť proti násiliu (VPN) nominovala za predsedu kabinetu Vladimíra Mečiara, ktorý v hnutí nezastával žiadnu významnú funkciu. Po trištvrte roku sa samotné vedenie VPN postaralo o to, že premiér musel odísť, jeho vláda padla, hnutie sa rozdelilo a premiérom sa stal Ján Čarnogurský, predseda fakticky najsilnejšeho koaličného subjektu. Potom krajine šestnásť rokov vládli dvojjedinní predsedovia – šéfovia najsilnejších vládnych strán a premiéri: V. Mečiar, Mikuláš Dzurinda a Robert Fico.

09.05.2018, 18:33 | Marián Leško | © 2018 News and Media Holding

  • Tlačiť
  • 0

V roku 2010 sa premiérkou stala podpredsedníčka Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ). Ani nie v polovici funkčného obdobia vláda Ivety Radičovej stratila dôveru parlamentu a musela skončiť.

Pred mesiacom a pol sa do premiérskej funkcie dostal podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini. Vzniká tak prirodzene otázka, či aj jeho pôsobenie na poste „šéfa štátu“ bude mať rovnako rýchly koniec ako v dvoch predchádzajúcich prípadoch premiérovania nepredsedov.

Keďže éra prvej Mečiarovej vlády je už predsa len historicky vzdialená, relevantnú odpoveď na túto otázku môžeme dostať predovšetkým porovnaním P. Pellegriniho a I. Radičovej i porovnaním strán a koalícií, v ktorých pôsobia.

Kým sa stala premiérkou

Ponuku od premiéra M. Dzurindu, aby sa stala ministerkou práce v jeho druhej vláde, ktorá odštartovala jej politickú kariéru, dostala I. Radičová v roku 2005. Bola vtedy rešpektovanou akademičkou a známou postavou verejného života. O štyri roky neskôr kandidovala na funkciu prezidenta republiky a v druhom kole voľby získala viac ako milión hlasov. Svoju pozíciu v strane nenadobudla iba vďaka svojmu predsedovi, ale aj napriek nemu.

Keď v roku 2010 členovia SDKÚ hlasovali o volebnom lídrovi, ktorým nemohol byť M. Dzurinda, uspela v súťaži s Ivanom Miklošom, neoficiálnym kandidátom predsedu. Jej politická legitimita tak nebola odvodená od straníckeho predsedu, ale aj od podpory verejnosti a podpory členov a funkcionárov strany.

Neprehliadnite

V novembri 2010 mala príležitosť, aby na kongrese SDKÚ vystriedala M. Dzurindu vo funkcii predsedu. Lenže v jeho priebehu striktne odmietla návrh delegáta, aby kandidovala na najvyšší post v strane. Odmietla ho nie z politických, ale „ľudských“ dôvodov, lebo ako povedala, predseda SDKÚ, ju oslovil v čase, ktorý bol pre ňu ťažký, „a na to sa nezabúda“.

V porovnaní s ňou je P. Pellegrini 

Dočítajte celý článok s predplatným TRENDU

už od 94 centov / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Sektorové rebríčky, hospodárske výsledky firiem
  • Obmedzenie reklamy na TREND.sk

Odomknite článok cez SMS s týždenným predplatným len za 1,90 €

Získajte prístup za pár sekúnd cez SMS objednaním týždenného predplatného TREND Digital s automatickou obnovou.

Viac informácií.

  • Tlačiť
  • 0

Rubrika Ekonomika

Tagy Peter Pellegrini, Robert Fico

Diskusia (0 reakcií)